 Aj keď pravdepodobnosť útoku je takmer nulová, prípady sú o to viac medializované
Turisti a hubári v lete na ich potulkách
lesom môžu natrafiť na medveďa hnedého
– najväčšiu šelmu na našom území. Strach z
napadnutia však nie je celkom opodstatnený.
Medveď sa človeku totiž radšej vyhne, ak
necíti priame nebezpečenstvo.
Malá Fatra, ktorá sa rozprestiera v okolí Žiliny
(ale aj v okresoch Martin, Dolný Kubín a Prievidza)
bola oddávna ideálnym územím pre tieto šelmy.
Žije ich tu dokonca pravdepodobne viac ako v Tatranskom
národnom parku (v 60. až v 8O. rokoch
ich tu bolo viac ako v TANAP-e, dnes sa to presne
povedať nedá). O ich počte však presné údaje
nemáme. „Čísla, ktoré sa udávajú o počte
medveďov, sa získavajú z poľovníckych štatistík.
Je to oficiálny štatistický údaj. Problém
je však v tom, že v rámci územia sa nachádza
asi 20 poľovných revírov, v každom hlásia v
priemere 10 a viac medveďov. Nezahŕňajú
však fakt, že medveď dokáže migrovať na
veľké vzdialenosti, preto sa mohol vyskytnúť
aj vo viacerých revíroch. Tak vznikajú duplicitné
údaje o ich početnosti,“ hovorí Michal
Kalaš, zoológ Správy Národného parku Malá
Fatra (NP MF).
Jediný monitoring na Slovensku
Správa NP MF každoročne od roku 2003,
ako jediná na Slovensku, organizuje monitoring
týchto šeliem, pri ktorom medvede fyzicky vizuálne
sledujú. Získané údaje neskôr spracúvajú a
slúžia pre ďalší výskum. Monitoring uskutočňujú
v polovici júna. „Cieľom nie je sledovať početnosť
medveďov. Nie je to vhodná metóda.
Slúži skôr na zisťovanie etológie zvierat, ako
sa správajú napríklad pri rušivých momentoch.
Konkrétne lokality sledujeme dlhodobo,
takže môžeme porovnávať aj s minulými
rokmi,“ vysvetľuje M. Kalaš.
Koniec júna je ideálnym časom na sledovanie
medveďov. Častejšie zotrvávajú na svojich
miestach. Na jar sa pária a v auguste sú už
dozreté niektoré poľnohospodárske plodiny,
preto sa tieto šelmy zdržujú v ich blízkosti. Takže
nastáva čas, kedy ich môžete stretnúť aj na dosť
neočakávaných miestach. „Výskyt medveďov
záleží od sezóny. Teraz bude pre medvede
atraktívny ovos, onedlho bude lákavá aj kukurica.
Na poliach sa zídu skoro všetky medvede
z vrchov. Medveď vlezie do lanu kukurice a
nemusí miesto opustiť aj tri týždne,“ vysvetľuje
M. Kalaš.
Medzi ďalšie najčastejšie výskyty okrem lesa
patria: subalpínske miesta, kde dozrievajú lesné
plody; staré porasty, kde je veľa mŕtveho dreva s
larvami hmyzu; v horúčavách pri vode a potokoch,
ktoré sa nachádzajú v dolinách, kde je pokoj a na
nie veľmi frekventovaných miestach.
„Berú“ aj fotografov
Napriek všetkým povestiam a povedačkám sú
napadnutia medveďmi veľmi zriedkavé, ale zato
medializované. „Pravdepodobnosť útoku je
takmer nulová. Od roku 1967 je sedem známych
zdokumentovaných prípadov. Aj v tých
siedmich prípadoch sú minimálne dva, keď
medveď človeku neurobil nič. Napríklad v
jednom prípade bol medveď zastrelený skôr,
ako zranil človeka,“ hovorí zoológ.
Napadnutie však nie je úplne vylúčené.
Hrozí to najmä tým, ktorí sa túlajú po odľahlých
miestach, napr. hubárom alebo poľovníkom. K
nim sa najnovšie môžu prirátať fotografi divokej
zvery vo voľnej prírode, ktorí pre získanie atraktívneho
záberu veľa riskujú. Medveď na človeka
nezaútočí preto, že je hladný. Len v prípade
nebezpečenstva. Ak zacíti človeka, skôr sa mu
vyhne.
Napriek tomu si však človek v lese
musí dávať pozor a pozorovať okolie.
„Nebezpečné je približovať sa k uhynutej
zveri. Ak sa tam medveď vyskytuje,
takýto kus potravy si vie pred
človekom pomerne aktívne brániť.
Môže to považovať za ohrozenie. Najlepšie
je uhynuté zviera si nevšímať a
odísť,“ radí M. Kalaš.
Ak máte čas, lezte
Ako zoológ Správy NP MF má Michal
Kalaš s medveďmi bohaté skúsenosti.
V prípade útoku preto radí vyliezť na
dostatočne pevný strom, samozrejme
v prípade, že je na to dostatok času.
„Medveď síce vie vyliezť na strom,
no väčšinou tak robia len mladšie
jedince. Zvyčajne z dôvodu bezpečia, či pre
získanie lákavej potravy. Kvôli človeku nie je
ochotný liezť po stromoch. Vyliezť na strom
je určite lepšie a bezpečnejšie riešenie akoby
sa mal človek brániť medveďovi na zemi.“ Pri
útoku na zemi v krajnej situácii je nutné klásť čo
najmenší odpor. Treba si chrániť citlivé miesta tela,
schúliť sa do klbka a snažiť sa nehýbať. „Medveď
neútočí na človeka preto, aby sa nažral. Ak
zaútočí, vtedy považuje človeka za druh ohrozenia.
Vo väčšine prípadov ho nechá tak a ide
si po svojom,“ dodáva M. Kalaš.
Jana Danihelová
Snímka archív
|
Snímka
M. Kalaš Dátum: 2010-08-02 22:16:21
Zaujímavé konštatovanie je, že snímka je z archívu. Ona síce z archívu je, otázka znie - z čieho? No, aj takto sa dajú obchádzať autorské práva ...  |
|
Žiadame návštevníkov, aby vo svojch príspevkoch a komentároch nepoužívali vulgarizmy, nadávky, osočujúce výrazy alebo rasovo motivované urážky. Zámerom diskusie je slušná komunikácia medzi čitateľmi a tvorcami novín i čitateľmi navzájom. Odlišujme vyjadrovanie názorov a konštruktívnej kritiky od ostatných foriem takzvanej ´´komunikácie´´. Príspevky a komentáre porušujúce tieto základné pravidlá budú hneď odstránené.
Ďakujeme za pochopenie |
|
Titulka
DISKUTUJME-online
Spravodajstvo
Región
Kultúra
Šoubiz
História
Oddych a zábava
Reklama
PDF archív
