Lietavský hrad postavili na strmom hrebienku na rozhraní katastrov obcí Lietava a Lietavská Svinná koncom 13. storočia. Skalnatý hrebeň obklopený nádhernou prírodou Súľovskej vrchoviny si najmä z bezpečnostných dôvodov vybral za stavebnú parcelu pravdepodobne niekto z rodu Balašovcov. V súčasnosti patrí táto národná kultúrna pamiatka medzi najväčšie a najkrajšie hradné zrúcaniny na Slovensku. V roku 2012 Pamiatkový úrad Slovenskej republiky vyhlásil okolo Lietavského hradu ochranné pásmo. Ako uvádza vo svojom rozhodnutí, dôvodom bola potreba zachovať dominantnosť pamiatky a rešpektovať chránené diaľkové pohľady na hrad.
UŽ CCA TRIDSAŤ ŽIADOSTÍ NA VÝSTAVBU
Do ochranného pásma však nepatria všetky pozemky pod hradom. A to podľa projektanta územného plánu Lietavskej Svinnej-Babkova a odborného poradcu pre obstarávanie územného plánu v Lietave Vladimíra Barčiaka začína byť problém. Ako totiž upozorňuje, už niekoľko rokov, ale hlavne v v tomto, období sa prejavujú snahy o využitie týchto „nechránených“ poľnohospodárskych pozemkov na stavebné účely. Ide totiž o veľmi lukratívne parcely. „Momentálne sa tam nemôže stavať, pretože územné plány obcí to neumožňujú. V súčasnosti sú však vyvíjané veľké tlaky na to, aby aj tam vznikli stavebné pozemky, aby sme zmenili a doplnili územné plány obcí tak, aby sme vytvorili podmienky pre sústredenú takmer totálnu zástavbu rodinných domov aj rekreačných chát. Momentálne máme napr. v Lietavskej Svinnej-Babkove okolo tridsať žiadostí nielen na rodinné domy, ale aj na rekreačné chaty. Ľudí však v jednej aj druhej doline presviedčam, aby tam nestavali. Bola by to obrovská škoda. Veď nikomu predtým to nenapadlo. Síce v 60. rokoch sa v okolí postavili nejaké chaty, ale tie sa „učupili“ bokom pod les v lokalitách Kňazovica či Biely Potok v Lietavskej Svinnej, resp. pod les v lokalite Majer v Lietave,“ hovorí Vladimír Barčiak.
Podľa autorizovaného architekta je dôležité, aby si ľudia uvedomili, aká je to vzácnosť. „Treba si vážiť, že máme takéto nedotknuté predpolie hradu. Takto sme to zdedili a máme povinnosť to v takomto stave posunúť ďalej. Nie je to len naša vec, ale všetkých. Je to neopakovateľné, jedinečné, prírodné, rekreačné, historické, ekologické a estetické prostredie minimálne regionálneho významu,“ podotýka.
V blízkej budúcnosti by chcel dosiahnuť, aby sa do územných plánov oboch obcí zapracovali také záväzné podmienky, ktoré nikdy neumožnia pod hradom stavať. „Teda ochrániť toto územie navždy a využívať ho len na turistiku, rekreáciu, cestovný ruch, šport, kultúru, organizovanie podujatí, na cyklotrasy... Dosiahnuť, aby obyvatelia oboch obcí boli pyšní na túto zachovalú krajinu s hradom, aby sa súčasťou ich povedomia stalo to, že tam si stavať jednoducho nikdy nedovolíme,“ vysvetľuje Vladimír Barčiak.
V OBCIACH REGULUJÚ ZÁVÄZNÉ ČASTI ÚZEMNÝCH PLÁNOV OBCÍ
V obci Lietava sa s uvedenou problematikou zaoberajú už od roku 2011. „Problematika obmedzovania výstavby v jednotlivých častiach katastrálneho územia je dosť citlivá téma a je svojím spôsobom určitým zásahom do vlastníckych práv. Výstavba je zároveň limitovaná aj mnohými objektívnymi faktormi, napr. vo vzťahu k ochranným pásmam vodných zdrojov, vodných tokov a ich inundačných území, lesov, svahových deformácií, chránených území Natura 2000 a pod. Pri tvorbe územného plánu obce sme neustále riešili otázku ako mnohí vlastníci pozemkov, kde je možné vôbec výstavbu predovšetkým rodinných domov realizovať bez obmedzení,“ vyjadril sa k téme starosta obce Lietava Pavol Gašperik.
Hľadali preto riešenia, ktoré by zabezpečili rozvoj výstavby v územiach, kde je to možné bez limitov. „Našou snahou bolo nájsť kompromisný a čo najvhodnejší variant medzi potrebami vlastníkov pozemkov a vhodným nastavením podmienok pre zachovanie prírodného a kultúrneho dedičstva i pre nasledujúce generácie,“ vysvetľuje štatutár obce.
Zároveň obecné zastupiteľstvo schválilo doplnenie územného plánu obce o ustanovenia obmedzujúce výstavbu v ochrannom pásme národnej kultúrnej pamiatky hradu Lietava. „V súčasnosti je podľa platného územného plánu obce Lietava výstavba v ochrannom pásme národnej kultúrnej pamiatky hradu Lietava regulovaná,“ konštatuje starosta Lietavy.
Rovnaké podmienky platia v princípe aj na území susednej obce. „So snahou pána Vladimíra Barčiaka – udržať pozemky pod hradom nezastavané – sa ako starosta obce plne stotožňujem. Je dôležité, aby sme si takto nedotknutú krajinu, ktorá je na Slovensku unikátom, zachovali aj do budúcnosti,“ pripája sa starosta Lietavskej Svinnej-Babkova Igor Veselovský.
NIELEN HRAD, ALE AJ JEDINEČNÚ KRAJINU TREBA CHRÁNIŤ
Od roku 2003 opravuje zrúcaninu, ktorá bola pred ôsmimi rokmi zaradená medzi najohrozenejšie pamiatky sveta, Združenie na záchranu Lietavského hradu. „Pohľad do krajiny zo zrúcaniny hradu je motor, ktorý privádza tisíce turistov na hradný kopec. Výhľad do malebnej krajiny lúk a lesov s pasúcimi sa ovečkami je upokojujúci a nepochybne patrí k symbolom Slovenska. Krajinu okolo hradu je potrebné chrániť s rovnakou intenzitou ako pamiatku samotnú. Úprimne, kto stojí o výhľad do dvorov a záhrad novostavieb? Stráne pod hradom majú v súčasnom stave obrovskú hodnotu a ich zástavba by navždy negatívne poznamenala krajinu, v ktorej strede stojí hrad Lietava a do ktorej prichádzajú ľudia kvôli zážitku z pohľadu na niečo malebné a pre Slovensko špecifické,“ poznamenal jeden zo zakladajúcich členov združenia Aleš Hoferek.
LÚKY AJ PRE VZÁCNEHO MOTÝĽA
Lietavský hrad je jednou z najvýznamnejších pamiatok horného Považia. Okrem historickej hodnoty má jeho okolie veľký potenciál aj z hľadiska ochrany prírody. Krajinný architekt Marek Sobola, ktorý úzko spolupracuje so združením v rámci viacerých workshopov, zrealizoval na niektorých častiach hradu extenzívne zelené strechy. Takto to zdôvodňuje: „Cieľom týchto striech je nielen podporiť prirodzený vzhľad torzálnej architektúry v napojení na okolitú krajinu, ale tiež pokúsiť sa navrátiť nášho najvzácnejšieho motýľa jasoňa červenookého do bezprostredného okolia hradu, kde sa ešte v 50. rokoch 20. storočia hojne vyskytoval. Aj vďaka zeleným strechám sa vytvára optimálne prostredie a umelý biotop veľmi vhodný pre vysadenie húseníc jasoňa červenookého, ktorý je zákonom chránený. Kľúčovým prvkom pre vytvorenie životaschopnej populácie jasoňov v lokalite Lietavského hradu bude nielen vyčistenie skál hradného vrchu a bezprostredného okolia zrúcaniny od stromov, ale tiež udržanie rozsiahlych lúčnych porastov bez náletových drevín v jeho blízkom okolí. Dospelé motýle potrebujú optimálnu plochu biotopu v rozlohe niekoľkých hektárov lúk.“
