História Mojšovej Lúčky siaha hlboko do minulosti. Hoci prvá písomná zmienka pochádza z roku 1439, kedy sa spomína ako „Gerova Lucska“ vo výpise majetku Trenčianskej stolice, je archeologicky doložené, že toto územie bolo obývané dávno predtým.
Obyvatelia vždy žili veľmi komunitným a spoločenským životom. V pôvodnej obci (ešte pred zatopením) si v priebehu minulého storočia svojpomocne postavili kultúrny dom, ktorý vo veľkom využívali. Preto aj jednou z hlavných podmienok presídlenia „Lúčanov“ bolo, že okrem nových rodinných domov budú pre nich postavené aj objekty občianskej vybavenosti (kultúrny dom, zbrojnica, knižnica, atď.).
Nová etapa
Výstavba Vodného diela Žilina bola spustená v roku 1994. Zároveň sa začalo aj s budovaním novej Mojšovej Lúčky. V rokoch 1997 až 1998 boli obyvatelia presídlení do vybudovanej štvrte za cestou 1/18 a všetky pôvodné domy boli asanované, vrátane kultúrneho domu. Ako sa uvádza na stránke Mojšova Lúčka, z pôvodnej starej zástavby sa zachovalo len niekoľko domov, kaplnka (bývalá zvonica), cintorín a dom smútku.
„Napustením vodnej nádrže a zaplavením územia bývalej obce sa skončila jedna a začala sa nová etapa „života“ Mojšovej Lúčky,“ píše sa na stránke.
Strašiak
Obyvateľom sa so starým životom lúčilo ťažko. Ich snahou však bolo si na novú lokalitu čo najrýchlejšie zvyknúť a vybudovať si tu zázemie. Veľkú nádej vkladali do prísľubu vybudovania nového kultúrneho domu.
S výstavbou budovy, kde by sa konali svadby, plesy, divadlá či iné spoločné podujatia, sa v novej Mojšovej Lúčke – na Rybnom námestí aj začalo. Výstavba však bola neskôr pozastavená a kultúrny dom zostal v stave hrubej stavby. Tá už viac ako štvrťstoročie čaká na svoje dokončenie a svojím nevľúdnym vzhľadom máta miestnych.
„Na otázku, prečo ho vtedajší realizátor nedokončil, môžeme dnes len polemizovať. Miestni obyvatelia si pamätajú, že vzhľadom k zvýšeným nárokom a zlým podmienkam spodných vôd pri výstavbe rodinných domov sa jednoducho minul finančný balíček určený na presídlenie Mojšovej Lúčky a Hruštín a investor – hlavný objednávateľ štátny podnik Vodohospodárska výstavba, ktorý niesol plnú a investičnú zodpovednosť za presídlenie obyvateľov, túto kompenzáciu majetku dotknutých osôb nezvládol. A tak tlačí štát pred sebou veľký investičný dlh voči „Lúčanom“, ktorí si vtedajší (dnes zatopený) kultúrny dom svojpomocne vybudovali. Zostáva len spomínať na povestné „čaje o piatej“ a na rôzne kultúrno-spoločenské aktivity, ktoré sa tam organizovali a kam neváhali dochádzať aj obyvatelia neďalekého Mojša či Stráňav,“ zachádza do spomienok obyvateľov žilinský poslanec Jozef Augustín.
Dnes tento „strašiak“, ako ho medzi sebou nazývajú, už nie je len stavebnou ruinou a pripomienkou doby, kedy boli obyvatelia nútení sa presťahovať, ale hlavne nebezpečným miestom.
„Padajú odtiaľ sutiny, leje sa voda počas búrok a pôsobí ako odstrašujúci príklad nezodpovednosti kompetentných,“ dodáva poslanec.
Memorandum o spolupráci
Hlavným investorom výstavby Vodného diela Žilina bol štátny podnik Vodohospodárska výstavba. Povinnosť vybudovať pre presťahovaných obyvateľov nový kultúrny „stánok“ mu vyplynula z územného rozhodnutia o umiestnení vodnej stavby ako vyvolaná investícia. Generálnym dodávateľom výstavby bola spoločnosť Váhostav, domy v Mojšovej Lúčke stavali subdodávateľsky iné stavebné firmy.
„V rámci výstavby Vodného diela Žilina podnik VV, š. p., začal s výstavbou predmetného objektu. V roku 2005 sa rozostavaná stavba kultúrneho domu stala predmetom Zmluvy o vymedzení vzájomných vzťahov uzatvorenej medzi podnikom a mestom Žilina za účelom realizácie privatizačného projektu, ktorého súčasťou mal byť prevod vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe kultúrneho domu na mesto Žilina. Keďže podmienky uvedenej zmluvy neboli splnené, k prevodu vlastníckeho práva nedošlo,“ reagovali z Kancelárie generálneho riaditeľa VV, š. p.
Dokončenie stavby sa pre neúspešnú privatizáciu opäť oddialilo na neurčito. V roku 2009 spísali obyvatelia ďalšiu z mnohých petícií, v ktorej žiadali vládu a premiéra o dokončenie prisľúbených objektov občianskej vybavenosti. Žiaľ, ani to neprinieslo želaný efekt.
Veci sa pohli dopredu až v roku 2024. „Vzhľadom na skutočnosť, že stavba rozostavaného polyfunkčného objektu ako aj pozemok pod stavbou sú vo výlučnom vlastníctve SR a v správe podniku VV, š. p., pričom podnik aj mesto Žilina majú spoločný záujem na koordinovanom dokončení stavby a zabezpečení potrebnej vzájomnej súčinnosti, uzatvorili dňa 13. augusta 2024 Memorandum o spolupráci. Jeho účelom je vytvoriť rámec pre vzájomnú spoluprácu a poskytovanie súčinnosti pri príprave a realizácii dokončenia stavby kultúrneho domu v súlade so záväznou časťou platného Územného plánu mesta Žilina tak, aby bol naplnený účel využitia stavby,“ uvádza VV, š. p.
Dve funkcie
Mesto Žilina sa v rámci memoranda zaviazalo vypracovať štúdiu najvhodnejšieho využitia rozostavanej stavby. Tá ukázala, že by bolo vhodné, ak by sa objekt využíval ako domov sociálnych služieb. Zároveň sa má však na žiadosť obyvateľov zachovať aj pôvodný účel stavby.
„Projektová dokumentácia stavby „Dostavba kultúrneho domu Mojšova Lúčka“ v stupni zmeny stavby pred dokončením je vypracovaná. V súčasnosti prebieha inžinierska činnosť, ktorá zahŕňa získavanie stanovísk dotknutých orgánov a organizácií. Zároveň prebieha spolupráca s mestom Žilina ako budúcim užívateľom objektu na doplnení projektovej dokumentácie podľa požiadaviek dotknutých subjektov v rámci prebiehajúceho stavebného konania,“ píše VV, š. p.
Podľa novej projektovej dokumentácie sa pôvodne navrhované administratívne a klubové priestory na druhom podlaží zmenia na ubytovacie priestory pre seniorov so zodpovedajúcim zázemím. Súčasťou objektu zostanú aj priestory určené na komunitné aktivity a stretávanie sa obyvateľov.
Navrhované úpravy rešpektujú podľa investora pôvodný pôdorys aj architektonické riešenie stavby. Objekt bude materiálovo aj farebne nadväzovať na okolité budovy. Zároveň sa počíta aj s prístavbou vo východnej časti objektu, ktorá rozšíri priestory hasičskej zbrojnice.
„Aktuálne prebieha proces stavebného povolenia. Po jeho vydaní má štátny podnik Vodohospodárska výstavba pristúpiť k realizácii stavebných úprav vedúcich k dokončeniu objektu. Po dostavaní a dokončení by sa budova mala v zmysle memoranda o spolupráci majetkovo vysporiadať,“ uviedla Zuzana Machynová z referátu komunikácie a vzťahov s verejnosťou Mestského úradu v Žiline.
Svitá nádej
Obyvatelia Mojšovej Lúčky by sa tak po 25 rokoch mohli konečne zbaviť svojej nočnej mory. Aj vzhľadom na to, že na Rybnom námestí nedávno vyrástol nový kostol.
„Po ukončení administratívneho procesu už nebude existovať prekážka na strane Vodohospodárskej výstavby, š. p., aby mohla vyhlásiť verejné obstarávanie na zhotoviteľa stavby. Musím otvorene povedať, že miestni aktivisti na čele s rodinou Jána Sisku, Máriou Zemiakovou a Miroslavom Hreusom odvádzajú v tejto problematike dlhodobo mimoriadne záslužnú prácu. Ich vytrvalosť, občianska angažovanosť a konštruktívny prístup si zaslúžia úprimné uznanie. Verím, že spoločné úsilie všetkých zainteresovaných – miestnych obyvateľov, občianskych aktivistov, súčasného vedenia mesta i bývalého primátora I. Chomu – prinesie očakávaný výsledok. Po rokoch čakania máme príležitosť dotiahnuť tento projekt do úspešného konca a naplniť oprávnené očakávania obyvateľov,“ hovorí poslanec za túto mestskú časť Jozef Augustín.
Rozostavaná, ošarpaná budova, ktorá budí hrôzu, by sa tak v dohľadnej dobe mohla stať len nepeknou spomienkou a konečne získať status, aký jej prináleží. Stať sa centrom tunajšieho spoločenského života a domovom pre ľudí, ktorí tu prídu stráviť jeseň svojho života.
„Tá najhlavnejšia požiadavka a prosba zároveň je, nech sa realizácia začne, dokončí a nech slúži svojmu účelu čo najskôr, kým nepomrú všetci pamätníci, ktorí pôvodný kultúrny dom v starej Mojšovej Lúčke pamätajú a na ten nový tak dlho čakajú. Nech takmer 30-ročná trauma nedokončenej chátrajúcej stavby skončí čo najskôr a nevyhnutnou dostavbou sa okrem zabezpečenia bezpečnosti samotnej budovy konečne splatí aj „dlh štátu“ voči občanom v Mojšovej Lúčke žijúcich a asanáciami objektov pri výstavbe diela dotknutých,“ uvádza sa v zázname zo stretnutia občanov Mojšovej Lúčky a mestom Žilina v októbri minulého roka.
Výsek z petície roku 2009:
„Vážený pán premiér, naši občania pochopili celospoločenskú potrebu výstavby Vodného diela Žilina, a aj napriek vyše 30-ročnej stavebnej uzávere sme mali v starej Mojšovej Lúčke na požadovanej úrovni vybudovanú občiansku vybavenosť ako kultúrny dom, ktorý si občania Mojšovej Lúčky svojpomocne vybudovali (v objektoch kultúrneho domu mali občania základnú školu ročník 1 – 4, spoločenskú miestnosť, knižnicu, administratívne priestory, kino, ochotnícke divadlo s pódiom, stolný tenis, šachový klub, čajovňu a miestny rozhlas). Tieto základné občianske vybavenosti, ktorých výstavbou sa Vodohospodárska výstava, š. p., zaviazala, nám teraz v nových podmienkach chýbajú.“
