Žilina. Jedna z najvýznamnejších historických dominánt Žiliny sa pripravuje na komplexnú obnovu. Ešte pred začiatkom rekonštrukčných prác však dostali priestor archeológovia, ktorí začali skúmať priestory pod Burianovou vežou. Prvou etapou výskumu bolo odkrytie vstupu do historickej krypty, o ktorej sa síce vedelo z písomných prameňov, no doteraz ju nikto systematicky nepreskúmal.
Krypta ukrývala významných obyvateľov mesta
Krypta v tomto území dáva zmysel, pretože sa tu v minulosti nachádzal cintorín, no v kolektívnej pamäti upadla do zabudnutia. Jej existencia bola potvrdená už v roku 2021 pomocou kamery spustenej do jej priestoru. Teraz sa odborníkom podarilo vstúpiť dovnútra po viac ako ôsmich desaťročiach. „Z tejto vstupnej časti vchádzame do hrobky, kde boli pochovaní ľudia pred približne 200 rokmi. Pravdepodobne patrili k elite spoločnosti. Krypta nebola určená pre každého, mohli tu byť pochovaní napríklad farári alebo významní donátori,“ vysvetlil vedúci archeologického výskumu Andrej Žitňan.
Archeológovia upozorňujú, že krypta bola v minulosti narušená vykrádačmi, napriek tomu očakávajú množstvo cenných poznatkov. Mimoriadne zaujímavým objavom je uvedené a čitateľné meno pochovaného človeka. „Zatiaľ sa podarilo prečítať meno Titus. Ide len o druhé známe meno identifikované v tejto lokalite. Je to veľmi prínosné, pretože pri väčšine kostrových pozostatkov mená nepoznáme,“ doplnil Tomáš Kopták z Krajského pamiatkového úradu v Žiline.
Podľa pamiatkara ide o jeden z najvýznamnejších archeologických výskumov posledných rokov v centre mesta. „Nachádzame sa na ploche pôvodného cintorína. Táto krypta nám môže priniesť množstvo nových poznatkov o obyvateľoch historickej Žiliny. Očakávame aj vzácne textílie, ktoré by mohli byť veľmi hodnotným prínosom pre budúce múzejné zbierky,“ uviedol. Predmety by mali putovať do Považského múzea a stať sa súčasťou unikátnej expozície o histórii mesta.
Nemecký samopal aj stopy stredovekého hradu
Hneď za zamurovaným vstupom archeológovia objavili nečakaný nález – časť nemeckého samopalu z obdobia druhej svetovej vojny. „Je to pre nás úžasná nápoveda o tom, že celých vyše 80 rokov do krypty nikto nevstúpil. Minimálne po týchto desaťročiach budeme prví, ktorí sa dostanú dovnútra,“ uvádza archeológ.
Výskum však priniesol ešte staršie objavy, a to na východnej strane veže. Odborníci narazili na murivo a archeologický materiál datovaný do 14. storočia. „Našli sme stopy po stredovekej Žiline. Je možné, že ide o pozostatky opevnenia žilinského mestského hradu alebo o súčasť najstaršieho cirkevného areálu,“ priblížil vedúci výskumu.
Na východnej strane sa tiež nachádza unikátna tehlová hrobka, kde boli objavené dve ľudské kostry. „Mohlo ísť o manželský pár či súrodencov, ktorým sa dostalo nie bežného pochovania do zeme, ale do tehlovej hrobky. Tá bola pôvodne aj zaklenutá. Je to veľmi neštandardné a veľmi sa to podobá na pohreb, ktorý kolegovia skúmali pod kalváriou na vedľajšej katedrále a z takýchto tehál našli vybudovanú podobnú schránku posledného odpočinku. Aj časovo by to sedelo, hovoríme približne o období baroka, o 18. storočí,“ dodáva Andrej Žitňan.
Objavili lebku
Práve v okolí katedrály a v jej útrobách sa počas uplynulých rokov takisto realizoval archeologický výskum, ktorý odhalil krypty a pozostatky kostí v objeme 90 m3. To zodpovedá pozostatkom zhruba z 5-tisíc ľudí. Antropologička Univerzity Komenského v Bratislave Michaela Dornhoferová: „Tie pozostatky sa tam dostali sekundárne z cintorína, nebolo to primárne miesto odpočinku ľudí. Postupne počas rokov tam boli presúvané, čo súviselo so zmenou okolia kostola a budovaním iných architektonických prvkov ako schodisko a balustráda. Z pôvodného cintorína boli teda exhumované a presunuté do krypty pod katedrálou, ktorá de facto slúžila ako kostnica alebo osárium.“
Problematika krypty pod Burianovou vežou je však iná. „Tu máme konkrétny primárny pohreb jedincov, ktorých ostatky boli uložené v rakvách. V kryptách bývajú tie kostrové pozostatky výrazne zotleté, takže uvidíme, ako veľmi sú poškodené a budú vhodné na ďalšiu antropologickú analýzu.“
V krypte sa napokon našla lebka staršieho muža vo veľmi dobrom stave, čo je pre antropologický výskum dosť významné.
Výnimočná príležitosť pre vedcov
Prvá etapa archeologického výskumu potrvá približne štyri týždne. Následne bude vstup do krypty opäť zabezpečený a budúci rok budú práce pokračovať antropologickým výskumom ľudských ostatkov i konzerváciou objavených nálezov.
Komplexná rekonštrukcia Burianovej veže by sa mala začať začiatkom roka 2027. Investícia vo výške takmer 1,2 milióna eur prinesie obnovu krovu, strechy, fasády, historických schodísk, okien či kamenných portálov. Súčasťou projektu bude aj nová expozícia, ktorá návštevníkom predstaví výsledky archeologického výskumu. „Obnova Burianovej veže je ďalším krokom v systematickej starostlivosti mesta o naše historické pamiatky. Archeologický výskum je dôležitou súčasťou prípravy rekonštrukcie, pretože nám umožní získať nové poznatky o histórii veže a zapracovať ich aj do budúcej expozície,“ uzatvoril primátor Žiliny Peter Fiabáne.
