Mal som na krku 3 aparáty. Tanky križovali ulice, valcovali autobusy, električky, všetko čo im prišlo pod pásy. Naraz väčší zhluk ľudí, tank, blížiaca sa sanitka, na zemi žena, ktorej tank prešiel nohu. Rusáci, kalašníky na ramenách a ja začínam mačkať môj Yashica japonec aparát. A naraz rana do lakťa, foťák na zemi. Mladý blbeček sa tváril dosť suverénne, tak som vzal roha. Nepoužiteľná Yashica skončila v batohu. Celý deň som sa presúval milovanou Prahou. Striedal aparáty, ktoré boli použiteľné.
Uličkami Prahy, staromestským námestím, Karlovým mostom sme sa premiestňovali až na hrad. Rozhliadanie po priestore ma jemne zaskočilo pred mojimi očami. Nádherná figúrka starca s čiernou baretkou. Šok, mnou obdivovaný Jan Zrzavý, maliar. Aparát začal bláznivo cvakať a tu ho máš. Rusák, kalašnikov. Zúrivá tvár, priskočil a chcel mi aparát strhnúť z krku. Jemne vyplašený som ho radšej dal do ruky pitomcovi, ktorý ho otvoril a polo debilnou tvárou vytiahol film, dívajúc sa čo som nafotil. Vzal si ho chudák a zmizol. 34 vzácnych obrázkov v prdeli. Príbehy, fotografované zážitky zúrivo pokračovali celý deň.
A teraz šok. Sme v roku 2021. Zlodej v mojom ateliéri. Idiot, pobral všetko možné, veci boli záhadným spôsobom vrátené, všetky znehodnotené a pointa je na svete. Aparát Yashica ten, ktorý účinkoval za Okupácie znovu rozbitý takmer nelogickým spôsobom a znovu som si premietal udalosti z roku 1968 fotografované týmto dnes už historickým aparátom. Spirit okupácie, ale so mnou žije dodnes.
Ivan Kelly Köhler
