Štefan Svetko sa narodil pred 100 rokmi, 19. júna v roku 1926 v Mojši. Pochádzal zo štyroch súrodencov (dvaja bratia, dve sestry).
„Prvý sa narodil Jozef, o dva roky ja, tretia bola Ruženka, volali sme ju Rózka, dvojročná umrela na zápal pľúc. Štvrtým deckom v rodine bola sestra Margita, narodila sa roku 1932. Okrem Rózky, my ostatní, zaplaťpánboh, sa ešte moceme svetom,“ uviedol sám architekt Štefan Svetko v knihe, ktorá vyšla na počesť jeho jubilea v roku 2006.
Z Mojša do Bratislavy
Prvé roky základnej školy vychodil v Mojši, po piatom ročníku prestúpil do „meštianky“ vo Varíne. Neskôr pokračoval v štúdiu na žilinskom gymnáziu. Architektúru vyštudoval v Prahe.
„Už počas štúdia som pracoval v ateliéri rekonštrukcie pamiatkových stavieb architekta Dr. Lorenza a roku 1950 som nastúpil do bratislavského Stavprojektu, kde na nával práce, spojenej so začínajúcou sa konjuktúrou hromadnej bytovej výstavby nebolo dosť kvalifikovaných ľudí. Do Prahy som chodil už len po zápočty a na skúšky,“ zaspomínal na rušné vysokoškolské časy už zosnulý architekt z Mojša.
V Bratislave sa po skončení štúdia natrvalo usadil. V Stavprojekte začínal ako kreslič perspektívnych pohľadov budúcich stavieb. Veľmi skoro dostal aj samostatné projekty. Po návrate z povinnej vojenčiny začal pracovať na novovzniknutom pracovisku Stavprojektu – Ateliér 9, ktorý viedol architekt Martin Kusý a ktorý sa venoval stavebnému rozvoju hlavného mesta.
„V Kusého ateliéri sa pripravovali významné projekty pre Bratislavu – vyhľadávali sme lokality pre budúcu veľkorysú výstavbu bytov a občianskej vybavenosti, riešili ich územné členenie, dopravné spojenia s centrom, navrhovali architektúru obytných budov, škôl, predškolských zariadení atď.,“ zašiel do spomienok Štefan Svetko.
Stavba storočia
Vo februári roku 1962 zomrela po rýchlej chorobe jeho prvá manželka. Spásou po ťažkej traume bolo pre neho nové pracovné pôsobisko – Útvar hlavného architekta. Nastalo obdobie veľkých staviteľských ideí, plánov i konkrétnych projektov v Bratislave i mimo nej. Práve v tomto období sa rodilo jeho celoživotné dielo – budova Slovenského rozhlasu v tvare prevrátenej pyramídy.
Hoci projekt vznikol v roku 1967, stavba bola dokončená až v roku 1983. Ide o architektonicky ojedinelú a zaujímavú stavbu (vnútorné priestory, vynikajúca koncertná sieň, nahrávacie štúdia), ktorá je nositeľkou titulu Stavba storočia na Slovensku. V roku 2017 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.
Okrem budovy Slovenského rozhlasu figuroval Štefan Svetko ako autor či spoluautor aj pri ďalších významných staviteľských projektoch– Hotel Bôrik v Bratislave, reprezentačné zariadenie vlády Javorina vo Vysokých Tatrách, Amfiteáter na bratislavskej Búdkovej ceste aj neslávna bytovka Pentagon v Bratislave, ktorá počas výstavby sídliska Medzi jarkami slúžila ako ubytovňa pre stavbárov.
Angažoval sa aj v rodnej obci, kde naprojektoval budovu obecného úradu, hasičskú zbrojnicu aj dom smútku.
Ďalšia rana osudu
Štefan Svetko získal za svoj prínos do slovenskej architektúry niekoľko ocenení. V roku 1998 sa mu dostalo jednej z najväčších pôct – Cena Emila Belluša za celoživotné dielo. Počas života sa druhýkrát oženil so speváčkou, sólistkou Lúčnice a dramaturgičkou Katkou Stráňavovou. Po dvoch rokoch sa im narodil jediný syn Ivan.
Takto si na svojho strýka spomína starosta obce Mojš, menovec Štefan Svetko: „Strýko sa narodil a vyrastal v Mojši. V Bratislave žil do konca svojho života, zomrel v roku 2009. V roku 1969 sa ako predseda Komory architektov dostal do nemilosti komunistov a v ďalších rokoch ho nemohli predstavovať ako autora významných diel. Cez to všetko sa zapísal ako autor významných stavieb. Do Mojša rád chodil za rodinou, rodičmi, bratom, sestrou. Jeho manželka pochádzala zo Žiliny, dlhé roky bola hlavnou dramaturgičkou v Slovenskej televízii a televízii Markíza. Syn bol talentovaný režisér a básnik, zomrel však veľmi mladý, mal 25 rokov. Strýko bol vždy ochotný pomôcť, rodáci chodili za ním často do Bratislavy.“
Štefan Svetko zomrel ako 83-ročný 8. septembra v roku 2009. Pri príležitosti stého výročia jeho narodenia plánujú na rodnom dome v Mojši osadiť pamätnú plaketu.
