Alzheimerova choroba patrí celosvetovo medzi diagnózy, z ktorých majú ľudia najväčšie obavy. Neberie totiž iba pamäť, ale postupne zasahuje schopnosť orientovať sa, samostatne rozhodovať a napokon mení aj samotnú osobnosť človeka. Postupne zasahuje aj jeho najbližších okolie – najmä členov rodiny, ktorí preberajú časť starostlivosti a každodenných povinností.
Na Slovensku sa počet pacientov do roku 2050 takmer zdvojnásobí
Na Slovensku žije podľa odhadov neziskovej organizácie Alzheimer Europe takmer 76-tisíc ľudí s demenciou. V celej Európskej únii ide dnes o viac ako 9 miliónov ľudí a podľa najnovších odhadov by ich počet mohol do roku 2050 vzrásť na viac ako 14,3 milióna, čo je nárast o 58,1 %.
„Pri Alzheimerovej chorobe sme sa dlho sústredili na vonkajšie prejavy ako zabúdanie či stratu orientácie. Z pohľadu modernej medicíny je však dôležité pozerať sa na ochorenie inak. Prioritou sa stáva zistenie, čo sa v mozgu deje ešte predtým, než sú zmeny viditeľné navonok, prostredníctvom modernej zobrazovacej technológie ,“ vysvetľuje Anežka Požgayová, odborníčka na PET/CT a molekulárne zobrazovanie zo spoločnosti Siemens Healthineers Slovensko.
Čo sa teda deje v mozgu?
Pri Alzheimerovej chorobe sa v mozgu postupne hromadia dva typy poškodených bielkovín – amyloid a tau. Amyloid vytvára medzi nervovými bunkami zhluky, tzv. plaky, ktoré narúšajú ich vzájomnú komunikáciu. Tau proteín sa zhlukuje vo vnútri nervových buniek a narúša ich vnútrobunkový transport, ktorý je dôležitý pre ich fungovanie. Nervové bunky prestávajú správne fungovať, následne odumierajú a mozgové tkanivo sa postupne zmenšuje. Tieto biologické zmeny môžu v mozgu prebiehať roky predtým, ako sa objavia prvé výraznejšie príznaky. Kým kedysi bolo možné zachytiť najmä jej následky, moderné diagnostické technológie nám umožňujú sledovať aj samotné biologické procesy, ktoré toto ochorenie spúšťajú.
Od kvapky krvi až po obraz mozgu
Najnovší vývoj v diagnostike Alzheimerovej choroby dnes smeruje k prepájaniu viacerých zdrojov informácií. Spájaním rôznych typov diagnostických dát získavajú lekári oveľa komplexnejší a zrozumiteľnejší obraz o konkrétnom pacientovi.
Jedným z najväčších posunov vo výskume sú krvné biomarkery, ktoré dokážu zachytiť biologické prejavy ochorenia. Výskum sa zameriava na proteíny ako pTau217, schopné signalizovať patologické procesy v mozgu už z jednoduchej vzorky krvi.
„Zobrazovacie metódy, ktoré dnes pri podozrení na Alzheimerovu chorobu bežne využívame, nám poskytujú dva rozdielne pohľady na mozog. Magnetická rezonancia zobrazuje jeho štruktúru a pomáha odhaliť alebo vylúčiť iné príčiny, napríklad cievne zmeny alebo nádorové ochorenie. PET** vyšetrenie nám naopak umožňuje sledovať konkrétne biologické procesy, ktoré v mozgu prebiehajú,“ objasňuje Anežka Požgayová a dodáva: „ V posledných rokoch vstúpila diagnostika Alzheimerovej choroby do novej éry. Rozvoj amyloidového PET/CT zobrazovania spolu s dostupnosťou moderných rádiofarmák umožňuje priamo in vivo zobrazovať amyloidové plaky v mozgu a prináša tak možnosť zachytiť biologické známky ochorenia ešte pred rozvojom výrazných klinických príznakov. Pri amyloidovom PET vyšetrení dostane pacient rádiofarmakum, ktoré sa v mozgu naviaže na amyloidové plaky. PET vyšetrenie potom dokáže zobraziť, či a kde sa amyloid v mozgu nachádza a ako je distribuovaný. Na ich zobrazenie sa využíva PET/CT technológia, napríklad unikátny systém Biograph Vision, ktorý sa využíva na 6 pracoviskách Nukleárnej medicíny na Slovensku. Takto získaná informácia môže byť dôležitou súčasťou diagnostického procesu pri podozrení na Alzheimerovu chorobu.“
Ide o čas
Tak ako pri mnohých iných ochoreniach, platí rovnako aj pri Alzheimerovej chorobe, že čas je jednou z najdôležitejších premenných. Čoraz dôležitejšiu úlohu zohráva umelá inteligencia. Môže pomôcť spracovať veľké množstvo údajov rýchlejšie, porovnávať výsledky vyšetrení v čase a upozorniť na zmeny, ktoré si vyžadujú pozornosť lekára. Pri Alzheimerovej chorobe tak AI v praxi znamená, že sa k relevantnej informácii dostane skôr.
Nech sa však v diagnostike posúvame akokoľvek dopredu, otvára sa ďalšia otázka: Ak dokážeme ochorenie vidieť skôr, dokážeme s ním aj skôr niečo urobiť? Odpoveď zatiaľ nie je jednoduchá. Alzheimerova choroba zostáva komplexným ochorením a žiadne vyšetrenie, technológia ani liek ju zatiaľ nedokážu vyriešiť samy.
Pozitívne však je, že dnes máme podstatne viac možností. O fungovaní mozgu vieme neporovnateľne viac, lepšie rozumieme dôležitosti prevencie a práve kombinácia včasného záchytu, presnej diagnostiky, nových možností liečby a schopnosti sledovať reakciu pacienta prináša skutočnú nádej do budúcnosti.
** PET - Pozitrónová emisná tomografia, (Positron Emission Tomography) je moderná zobrazovacia metóda nukleárnej medicíny, ktorá umožňuje sledovať metabolické a biologické procesy v tele, nielen jeho anatomickú štruktúru.
