Martin Sukupčák je sponzorom kampane Petra Fiabáneho. Podľa transparentného účtu kandidáta mu prispel na kampaň minimálne sumou 3000 eur. Na svojom FB profile z apríla tohto roku uverejnil status, v ktorom uviedol: „Som v tíme (je nás len 5), ktorý pripravuje kampaň na voľby primátora pre môjho priateľa Petra Fiabáneho. Rád by som bol, aby v Žiline na radnici konečne sedel slušný človek, bez väzieb na pohrobkov Slotu (Trabellsie), bez neprimeraných ambícií (nebudem menovať), bez veľmi bohatej skúsenosti s niekoľkými stranami, človek, ktorý má slušnú rodinu a hlavne už ukázal, že nemláti hubou (poznám jedného, ktorý vyskočí aj z konzervy, tak sa všade pchá), človek, ktorý nemá za sebou históriu SBS-iek a mohol by som pokračovať.“
Na Žilinský večerník sa však obrátil čitateľ, ktorý si želá zostať v anonymite a ktorý nás informoval, že Martin Sukupčák je vedený v zložke Ústavu pamäti národa ako agent ŠTB. Dokazovať to má aj verejne dostupná internetová stránka ÚPN, kde sa dá informácia vyhľadať. Tam je Martin Sukupčák skutočne vedený v Registračnom protokole agentúrnych a operatívnych zväzkov Štátnej bezpečnosti ako kandidát tajnej spolupráce, aj ako agent.
Petra Fiabáneho sme sa spýtali, či o tom vie. „O jeho evidencii viem, má naďalej moju dôveru,“ uviedol a sprostredkoval nám stretnutie so samotným podnikateľom. Martin Sukupčák nám dokonca ukázal spis, ktorý o ňom ŠTB viedla. „Nikdy som nespolupracoval s ŠTB, ale tá ma roky naopak sledovala vzhľadom na to, že som sa stretával s technikmi, obchodníkmi a firmami zo západnej Európy. Tak sledovali všetkých v podobnej pozícii bez toho, aby sme o tom vedeli. Založili o každom spis s označením KTS (kandidát tajnej spolupráce) a dúfali, že nás niekedy získajú a zlomia na spoluprácu,“ hovorí bývalý zamestnanec spoločnosti Váhostav.
Ako taký sa podieľal na realizácii najväčších slovenských stavieb vrátane Liptovskej Mary, Gabčíkova a jadrovej elektrárne Mochovce, a súčasťou jeho práce boli aj časté zahraničné služobné cesty. „Pri odchode pracovať do Iraku sme všetci riadiaci pracovníci museli podpísať tzv. poučenie, ako sa máme správať voči prípadným nepriateľom socializmu, ak nás budú kontaktovať. Ak by som to nepodpísal, nemohol by som do Iraku ísť. Tak som to podpísal. Veď na tom nebolo nič zlé a o žiadnej ŠTB sa tam nič nepísalo. Na základe toho nás preradili z kategórie KTS do kategórie A (agent). Zasa sme o tom nevedeli a že také niečo existovalo, som sa dozvedel až po revolúcii,“ vysvetľuje.
Martin Sukupčák, podľa vlastných slov, nikdy nepodpísal spoluprácu s ŠTB a nikdy nebol jej agentom. „Hoci po každej služobnej ceste v zahraničí si ma zavolali na tzv. Zvláštne oddelenie Váhostavu a vypytovali sa ma na všeličo. S kým sa kontaktoval riaditeľ atď. Odbil som ich však s tým, veď generálny riaditeľ, nositeľ Radu práce, tak načo sa ma naňho pýtajú? Dokonca aj v liste, ktorý je súčasťou spisu, ktorý o mne viedli, o čom som nemal najmenšie tušenie, sa konštatuje, že som nespolupracoval. Ja som žiadnu informáciu na nikoho, nikdy, nikde nedal. A to aj konštatovali v tomto liste. No a v roku 1987 po návrate z Iraku ma kontaktovali a chceli odo mňa, aby som donášal na kolegov, čo som rázne odmietol, hoci som si bol vedomý rizika, ktoré odmietnutie so sebou nieslo. Našťastie, prišiel rok 1989 a všetko toto skončilo.“
Podľa podnikateľa bol nepochybne pre ŠTB zaujímavý, chceli ho získať na spoluprácu, a preto o ňom viedli spis. Ale nezískali. V roku 2014 to už skonštatoval aj týždenník .týždeň, ktorý s ním robil rozhovor. „Mňa to celé len uráža, že ešte aj po 29 rokoch niekto vyťahuje komunistické pamflety. Nielenže ma sledovali vtedy, ale ešte aj dnes ma ich záznamy kompromitujú. A to len preto, že som bol pre nich zaujímavý a perspektívny človek a nie udavač, lebo aj takí boli, a s tými nás hodili do jedného špinavého koša, ktorý sa volá Zväzky ŠTB,“ uzavrel Martin Sukupčák.
