Po deviatich rokoch sa už časť výsledkov dá spočítať. Približne 400 kilometrov opravených ciest a 100 mostov, integrovaná verejná doprava fungujúca v celom kraji, nové diagnostické pracoviská v nemocniciach, modernizované školy či nové nástroje na podporu mladých a inovácií.
Samotná Erika Jurinová však pri bilancovaní zdôrazňuje skôr inú zmenu. "Veľa vecí sme začali robiť systematicky. Cesty a mosty opravujeme podľa jasných kritérií. Verejnú dopravu sme integrovali v celom kraji. Nemocnice modernizujeme priebežne, nie nárazovo,“ hovorí.
Práve systematický prístup chce podľa svojich slov zachovať aj v ďalšom období.
Mosty ako príklad práce, ktorú nevidno zo dňa na deň
Na regionálnych cestách je dobre vidieť, že výsledok často prichádza až po rokoch prípravy. Pred samotnou rekonštrukciou mosta treba poznať jeho technický stav, pripraviť projekt, zabezpečiť financovanie, povolenia a verejné obstarávanie.
Žilinský kraj uvádza, že za posledné roky opravil viac ako 100 mostov a 400 kilometrov ciest. Tento prístup ocenil aj Najvyšší kontrolný úrad. Vo svojej kontrole z roku 2026 označil Žilinský kraj za pozitívny príklad, ktorý dlhodobo pripravuje investície do mostov v najhoršom stave. Zároveň uviedol, že Žilinský a Trenčiansky kraj mali v roku 2024 stav mostov lepší ako celoslovenský priemer. Aj preto chce kraj pri opravách ďalej vychádzať z technického stavu, intenzity dopravy, bezpečnosti a významu jednotlivých úsekov.
Z B- na A-. Menej viditeľná zmena sa udiala aj na úrade
Nie všetky výsledky však možno odfotiť. Keď predsedníčka nastupovala do funkcie, Žilinský samosprávny kraj dosahoval v hodnotení transparentnosti Transparency International Slovensko rating B-. V aktuálnom hodnotení za rok 2026 získal 72 percent a rating A-.
V dnešnom poradí je Žilinská župa šiesta z ôsmich krajov, samotné skóre otvorenosti však oproti roku 2017 výrazne vzrástlo. Aktuálny priemer všetkých krajov je 73 percent.
Pre Eriku Jurinovú má byť ďalším krokom digitalizácia procesov a ešte kvalitnejšie plánovanie investícií a rozhodovanie podľa merateľných kritérií.
S transparentnosťou úzko súvisí aj hospodárenie. Podľa údajov vo volebných novinách sa relatívna zadlženosť kraja znížila z 34,59 percenta v roku 2017 na 24,36 percenta v roku 2025.
Nemocnice zostali krajské. Najväčšou výzvou je dnes ich financovanie
Jednou z najcitlivejších tém ďalších rokov zostáva zdravotníctvo.
Žilinský samosprávny kraj si ponechal všetky štyri nemocnice. Postupne v nich modernizoval oddelenia a nakupoval nové vybavenie. Pribudli CT prístroje či pracoviská magnetickej rezonancie v Liptovskom Mikuláši a Trstenej. Samotná modernizácia však nerieši všetko. Regionálne nemocnice zápasia s nedostatkom zdravotníkov a s nastavením financovania zdravotnej starostlivosti.
„Našou prioritou je zachovať všetky štyri verejné nemocnice, ďalej ich modernizovať, dostať viac zdravotnej starostlivosti do regiónov a najmä presadzovať férové financovanie za starostlivosť, ktorú reálne poskytujú,“ hovorí županka.
Kraj preto chce pokračovať aj v stabilizácii zdravotníkov, podpore nových ambulancií a rozvoji ďalších zdravotných služieb v regiónoch.
Integrovaná doprava ukazuje rozdiel medzi plánom a hotovou vecou
Niektoré projekty sa už z pôvodných plánov stali každodennou realitou. Jedným z nich je integrovaná doprava. V roku 2022 ju kraj ešte len postupne rozširoval. Dnes funguje vo všetkých regiónoch Žilinského kraja a prepája železničnú, prímestskú a mestskú dopravu. Ďalším krokom má byť zlepšovanie nadväznosti spojov, komfortu cestujúcich, obnova autobusov a postupné prepájanie systému aj so susednými krajmi.
Podobnú logiku chce kraj uplatňovať aj pri ďalších projektoch – nie neustále začínať odznova, ale rozvíjať to, čo už funguje.
Školy nemajú pripravovať mladých iba na dnešný pracovný trh
Dlhodobejšia zmena prebieha aj v strednom školstve. Kraj modernizuje odborné pracoviská, dielne a laboratóriá, pripravuje stredoškolské kampusy a rozvíja spoluprácu škôl so zamestnávateľmi. Vzniklo Talentcentrum a regionálne pracoviská Inovačného centra INOVIA v Dolnom Kubíne, Martine, Liptovskom Mikuláši a Čadci.
Za týmito projektmi je aj snaha reagovať na jednu z najväčších výziev regiónov – odchod mladých ľudí.
„Ak chceme, aby mladí zostávali doma, nestačí im to hovoriť. Potrebujeme moderné školy, kampusy a odbory prepojené s univerzitami, firmami a pracovnými miestami v regióne,“ hovorí Jurinová.
Nie všetko je hotové
Po deviatich rokoch na čele kraja županka Erika Jurinová hovorí, že nie je všetko hotové — a ani nemôže byť. Na opravu stále čakajú ďalšie cesty a mosty, nemocnice zápasia s nedostatkom zdravotníkov a tlakom na financovanie, populácia starne a s ňou rastie potreba sociálnych služieb. Popri tom sú desiatky projektov ešte na rysovacích doskách, v povoľovaní, obstarávaní alebo už priamo vo výstavbe.
Aj preto nehovorí o ďalšom období ako o novom začiatku.
„Nie všetko, čo sme si v roku 2022 naplánovali, je ukončené. Časť projektov sa pripravuje, projektuje alebo realizuje,“ uvádza.
Pri veľkých krajských investíciách totiž často trvá roky, kým sa od prvého zámeru dostane stavebná technika priamo na miesto. Projektová dokumentácia, povolenia, financovanie, verejné obstarávanie — až potom prichádza výsledok, ktorý ľudia reálne vidia.
„Máme za sebou výsledky a pred sebou veľa projektov, ktoré sú pripravené alebo rozbehnuté. Mnohé z nich nevznikli včera. Roky sa projektovali, hľadali sa zdroje, povoľovali sa a obstarávali,“ hovorí.
Práve tu sa láme pohľad na ďalšie roky. Nejde len o to, čo nové sa dá napísať do programu, ale aj o to, čo už prešlo dlhou prípravou a čaká na dokončenie — od nemocníc a škôl cez cesty a mosty až po sociálne služby a verejnú dopravu.
V jednej vete to županka Jurinová zhrnula jednoducho:
„Žilinský kraj nemá byť krajom veľkých slov. Má byť krajom, ktorý funguje.“
Objednávateľ: Hnutie SLOVENSKO, Zámocká 6873/14, 811 01 Bratislava, IČO: 42287511.
Dodávateľ: PUBLISHING HOUSE, a. s., Jána Milca 6, 010 01 Žilina, IČO: 46495959.
