Je rozvíjanie zahraničnej spolupráce jednou z priorít na UNIZA?
Samozrejme, rozvíjanie medzinárodnej spolupráce je nielen jedným z pilierov programu nového pána rektora a mňa ako prorektorky na ďalšie 4 roky, ale aj dôležitou súčasťou cieľov spojených so vzdelávaním, vedou a výskumom, informatizáciou a rozvojom do ďalšieho obdobia. UNIZA má skvelých zamestnancov a študentov, ktorí by v mnohých prípadoch mohli konkurovať výskumníkom, pedagógom a lídrom v medzinárodnom meradle. Osobne potrebu zahraničnej spolupráce vnímam najmä v kontexte možnosti vymieňania si nových poznatkov, získavania skúseností a nadväzovania nových priateľstiev pre všetkých. Súčasťou našich priorít je uchádzať sa o European Degree Label – prestížnu značku kvality pre existujúce i pripravované spoločné študijné programy, s ohľadom na príležitosti platformy STEP a rastúcu podporu aliancií európskych univerzít.
Podporuje univerzita výmenné pobyty študentov? Ak áno, tak ako?
Vďaka mojim predchodcom a súčasnému tímu sa na univerzite vytvorilo podporujúce prostredie pre všetkých, ktorí majú záujem vycestovať, a UNIZA je v tomto dlhodobo lídrom. Zamestnanci Oddelenia pre medzinárodné vzťahy a marketing, prodekani na fakultách a pracoviskách a Erasmus+ koordinátori tvoria podpornú sieť, ktorá študentom a zamestnancom pomáha pri mobilitách. Pre prichádzajúcich zahraničných Erasmus+ študentov máme prostredníctvom študentskej organizácie ESN vytvorený tzv. BUDDY systém, v ktorom ma každý Erasmus+ zahraničný študent pridelenú osobu, ktorá mu počas jeho mobility pomáha. K podpore mobilít sú navyše viazané propagačno-popularizačné aktivity — ESN Adventure Train, Erasmus+ dni, prezentácie študentov po návrate, Erasmus+ talk, Pioneer festival, aktivity ESN a ďalšie, ktoré zviditeľňujú skúsenosti a motivujú ďalších zapojiť sa. Som rada, že k nám prichádzajú aj zahraniční študenti, a práve podnikáme kroky na rozšírenie variability krajín partnerov. Univerzitný projekt Pioneer vstupuje do fázy implementácie, a verím, že študenti tieto nové možnosti aktívne využijú.
Aké typy mobilít môžu u vás študenti absolvovať a kam ich to ťahá najčastejšie?
Študentom dnes v dobrom trochu závidím — možnosti sú široké a rôznorodé. Stačí si vybrať, vybaviť dokumenty a ísť. Erasmus+ a EÚ sú základom, kam sa študenti najviac orientujú, no napriek rozdielom medzi krajinami si od každého treba zobrať to pozitívne, priniesť to sem a ďalej rozvíjať. Veľkú obľubu získal formát Blended Intensive Programme (BIP mobility), ktoré sú kratšie a vyhľadávané aj vďaka medzinárodnému projektu Pioneer. Máme študentov, ktorí cestujú aj mimo EÚ, napr. do USA či iných krajín a spoločným cieľom vedenia UNIZA je rozvíjať spoluprácu s Japonskom a Áziou ako celkom. V tomto smere už prebehli prvé kroky a veríme v úspech. Nezabúdame ani na partnerov v USA, Kórei, Kanade a ďalších krajinách. Verím, že naši študenti majú ten správny potenciál, aby sme spoločne vybudovali silnú medzinárodnú značku UNIZA a úspešne ju predstavili vo svete.
Koľko študentov túto možnosť počas roka využije?
V rámci programu Erasmus+ túto možnosť každoročne využíva takmer 300 odchádzajúcich študentov a zhruba rovnaký počet zahraničných študentov. V posledných rokoch sa ich počet stabilne pohyboval na úrovni približne 280–300 študentov ročne. Popri dlhodobých mobilitách ponúkajú študentom zaujímavú príležitosť aj krátkodobé mobility, napríklad už spomínaný formát BIP, čo je skvelý spôsob, ako si „vyskúšať“ krátkodobú mobilitu, spoznať spolužiakov z iných inštitúcií a získať medzinárodné skúsenosti, ktoré môžu neskôr rozvíjať na dlhodobej mobilite. Každoročne sa do BIP zapájajú desiatky študentov.
Pre koho je mobilita vhodná a aký je prvý krok, ktorý musí urobiť študent, keď sa pre ňu rozhodne?
Erasmus+ mobilita je ideálna pre každého, kto chce počas štúdia urobiť niečo navyše pre svoju budúcnosť. Najdôležitejšie je rozhodnúť sa vycestovať a určiť cieľ - predtým si treba spraviť vlastný prieskum alebo sa poradiť so študentami, ktorí už mobilitu absolvovali a s fakultným koordinátorom, ktorý študenta usmerní. Ďalej treba zvážiť svoje jazykové schopnosti a najmä termín odchodu vzhľadom na štúdium. Odporúčam absolvovať študijný pobyt v bakalárskom stupni a krátkodobú stáž v inžinierskom.
Keby ste mali presvedčiť váhajúceho študenta, aby išiel na Erasmus, čo by ste mu povedali?
Dnešné možnosti výmeny a mobility sú skvelou investíciou nielen do skúseností, ale hlavne do vašej budúcej kariéry - zamestnávatelia hľadajú ľudí, ktorí počas štúdia urobili niečo navyše. Nebojte sa skúsiť vycestovať: spomeňte si, že aj my, pedagógovia a výskumníci, sme kedysi cestovali prvýkrát a zažili rôzne výzvy. Ja sama by som o tom mohla rozprávať, ale dôležité je sa nevzdať. Hovorte cudzím jazykom aj s chybami, ľudia v zahraničí vám radi pomôžu a postupne budete rásť. Využite dostupné príležitosti, najmä cez Erasmus+ a ďalšie programy, otvorte si nové obzory a získajte skúsenosti, ktoré vám budú slúžiť celý život.
Kto je doc. Ing. Katarína Hollá, PhD.?
Pochádza zo Žiliny, kde vyštudovala Žilinskú univerzitu, Katedru krízového manažmentu.
Zahraničné skúsenosti zbierala na mnohých miestach po svete a získané poznatky vždy prináša domov. Jej srdcovkou je Japonsko — dva roky po havárii pôsobila v oblasti bezpečnosti priamo v elektrárni Fukushima Dai-ni a je v úzkom kontakte s DPRI na Kyoto University, pričom túto spoluprácu plánuje nadviazať a prepojiť s UNIZA. Medzi ďalšie pôsobiská patria konferencie a spolupráca s Colorado State University (USA), pozvané prednášky na Newcastle University a aktivity v rámci EÚ projektov v Luxembursku, Švédsku a pobaltských štátoch. Krátkodobé stáže absolvovala v Taliansku, Anglicku a Portugalsku. Počas posledných dvoch rokov strávila tri mesiace na Estonian Academy of Security Sciences, s ktorou naďalej spolupracuje na diaľku ako visiting researcher. Hovorí po anglicky a francúzsky, učí sa japončinu a rozumie po nemecky.
Je členkou organizácie GADRI so sídlom v Kyote, kde momentálne pôsobí ako chairmanka Networking Committee. Má individuálne členstvo v organizácii IDRiM. Osem rokov pôsobila ako členka hodnotiacej komisie pre výskumné ústavy, menovaná Ministerstvom práce ČR. Je súčasťou výskumného tímu EKTAk na Estonian Academy of Security Sciences a v rámci svojej profesnej oblasti pôsobí v národnej sieti EU-OSHA, kde zastupuje Slovenskú republiku ako delegátka v niektorých odborných oblastiach.
Napriek tomu, že ročne absolvuje približne 20 – 30 letov, najradšej si dobíja energiu doma v záhrade s rodinou. V lete chodí na huby, počúva podcasty, kreslí a rada číta knihy. Oporou sú jej aj priatelia a kolegovia, s ktorými trávi čas pri spoločných aktivitách.
Jej cestovateľským snom je navštíviť Nový Zéland. Medzi obľúbené miesta patrí Estónsko a Japonsko, kde si užíva výbornú kuchyňu a pocit harmónie, a na Slovensku univerzitné stredisko v Zuberci, vlastná záhradka, Budatínsky zámok a mnohé iné.
