S niekdajším najlepším kanonierom nielen slovenskej, ale aj 1. a 2. nemeckej Bundesligy, kde získal prezývku Fantóm, sme sa porozprávali nielen o novej úlohe, ale aj o tom, ako sa mu v súčasnosti darí v nemeckom Norimbergu, kde ostal po skončení profesionálnej kariéry žiť aj s rodinou a pracovať ako tréner tamojšieho 1. FC Norimberg.
Boli ste vymenovaný za jedného z ambasádorov slovenskej reprezentácie do 21 rokov. Čo to pre vás znamená a čo presne bude vašou úlohou?
Je to pre mňa česť a pocta, že som dostal takúto možnosť. Teším sa na šampionát, na spoluprácu s mužstvom a realizačným tímom a najbližšie dni ukážu, čo presne bude mojou úlohou.
Pre mladých futbalistov sú vaše skúsenosti a rady určite veľkým plusom.
Nebudem trénerom hovoriť do toho, čo majú zabehnuté, sú s chlapcami dva roky, vedia najlepšie, čo chalani potrebujú. Ja som rád, že všetko funguje, ako má a verím, že chalani budú mať o pár týždňov v Poľsku fantastickú formu ako v kvalifikácii. Všetci by sme boli radi, aby pokračovali v dobrých výsledkoch aj na Eure, ale je tam iné napätie, motivácia, súperi. Ak budú zdraví a v pohode, výsledky sa dostavia, nemám o to obavy. S každým môžu hrať vyrovnanú partiu.
Vy ste atmosféru najvýznamnejšieho mládežníckeho futbalového podujatia v Európe zažili na vlastnej koži v roku 1999 dokonca na Slovensku. Boli ste jedným z členov Radolského družiny, ktorá sa 4. miestom zaslúžila o veľký úspech slovenského futbalu. Ako si spomínate na svoj zápas na svoj debut na Eure?
Pre nás to bolo niečo úžasné. Už baráž s Ruskom, ktorá sa hrala na štadióne ŠKP v Dúbravke, bola vypredaná, takže sme boli tak trochu na to pripravení. Na Pasienkoch to bolo ešte lepšie. Človek videl okolo seba davy fanúšikov, fantastickú atmosféru, ktorá hráča poháňa neskutočne dopredu. Je to už takmer 18 rokov a pritom sa mi zdá, ako by to bolo iba nedávno. Mali sme dobré mužstvo, výborný realizačný tím a výsledok sa dostavil.
Viacerí ste sa dostali po tomto úspechu do dobrých tímov a povedomia. S kým si najviac zo starej partie rozumiete aj po tých rokoch?
V kontakte som s bývalým spoluhráčom z MŠK Mirom Barčíkom, s ktorým sa navštevujeme, s Petrom Hlinkom, Martinom Petrášom, Karolom Kiselom alebo Jurajom Czinegem či Jánom Muchom. Nie sme spolu denne, ale ostali sme kamaráti a určite si stále máme čo povedať a na čo spomínať.
Vy ste síce zo Žiliny odišli už začiatkom milénia, ale pre klub spod Dubňa ste stále jednou z najväčších ikon a pre fanúšikov jedným z najpamätnejších a najobľúbenejších hráčov.
Človeka teší, keď svoju prácu a zároveň koníček, futbal, robil tak, ako robil a ľudia naňho spomínajú v dobrom. Pre mňa je to potešenie, keď sa obzriem dozadu na tie roky, ktoré som tu strávil a povedať si, že celá tá drina mala zmysel. Klamal by som, ak by som tvrdil, že ma neteší, že na mňa ľudia v dobrom spomínajú. Som veľmi rád, že sa tu môžem v dobrom vždy vrátiť.
Máte celkom nabitý program. Jednak budete ambasádorom, jednak ste v Norimbergu asistentom pri 19-tke. Čo prvý tím, kedy ho budete koučovať?
Nebránim sa tomu, ale všetko má svoju postupnosť, aj trénerský chlebíček. Rád by som chcel študovať UEFA Pro A licenciu, idem krok po kroku, nikam sa nenáhlim. Človek má sny, ale človek mieni, Pán Boh mení. Idem do toho s pokorou a trpezlivo, uvidíme, čo prinesie život. Som rád, že som pri futbale mohol ostať, že som v Norimbergu, že mi dal šancu.
Vedeli by ste si niekoho zo žilinského tímu vybrať do Norimbergu?
Keby som mal možnosť, vezmem si do tímu hneď aj piatich, nielen zo Žiliny, ale aj s dvadsaťjednotky. Mihalík, Zreľák, Vavro, Niňaj, Káčer, Bénes, to všetko sú výborní talentovaní chalani. Keby bola možnosť, postavil by som hneď celú jedenástku Norimbergu z dvadsaťjednotky.
Žilina má našliapnuté na ďalší ligový titul. Sledujete jej výkony a slovenskú ligu?
Áno, pravidelne. Teší ma, že je Žilina prvá a má sedembodový náskok. Je to príjemné, ale vo futbale ani sedem bodov navrch nemusí stačiť. Šošoni však robia, snažia sa, makajú a ja im prajem z celého srdca, aby sa stali majstrami.
Čo by ste na záver odkázali čitateľom Žilinského večerníka a fanúšikom MŠK Žilina?
Prajem im všetko dobré, nech sa im darí v osobnom živote a nech sú zdraví. Čitateľom športu prajem, aby menej čítali a viac chodili na štadióny.
