Hoci Farské schody sú považované za jednu z najvyťaženejších a najznámejších uličiek v Žiline, ich pôvod nesiaha až tak ďaleko do minulosti.
„Sú i oveľa staršie ulice, avšak nie tak využívané a známe. Farské schody boli vybudované v rokoch 1913 až 1921. Pôvodne bol pozemok súčasťou farskej záhrady, ktorá spolu s farou, priľahlými budovami, kostolom a cintorínom tvorili jeden celok ohradený múrom,“ zachádza do minulosti žilinský historik Peter Štanský.
Polmiliónová investícia
Potreba spriechodniť tento priestor vznikla v súvislosti s dokončením železničnej stanice v roku 1871, kedy sa postupne začalo s budovaním dnešnej Národnej ulice.
„Tá sa stala po roku 1900 najrýchlejšie sa rozvíjajúcim obchodným centrom. Tým, že nebol priamy prechod na dnešné Mariánske námestie, obchody na námestí strácali kupujúcich a upadali. V roku 1913 ich majitelia spolu s vlastníkmi budov v okolí námestia spísali žiadosť, aby mesto vybudovalo priamy priechod pre peších zo stanice na námestie,“ rozpráva.
Po dohode mesta s cirkvou prešiel pozemok pod dnešnými Farskými schodmi do jeho vlastníctva. Napriek ťažkej hospodárskej situácii sa mesto pustilo do budovania novej ulice, ktorá sa v roku 1921 stala súčasťou Farskej ulice. Radnica za vybudovanie uličky a múrov okolo Farského kostola zaplatila 500-tisíc korún.
„Po smrti preláta Tomáša Ružičku v roku 1947 bola ulica pomenovaná jeho menom, po roku 1949 dostala názov Ulica Júliusa Fučíka. V rokoch 1990 bola premenovaná na Farskú uličku. Od roku 1992 sa názvom od nej oddelili Farské schody,“ hovorí odborník na históriu mesta.
Pôvodne bola ulička vydláždená kameňmi s chodníkmi po oboch stranách. K prvej komplexnej výmene dlažby došlo v roku 1949, kedy už stred ulice tvorili schody a bočné chodníky boli vydláždené čadičovými kockami. Práve počas tejto rekonštrukcie boli do dlažby schodov vložené nápisy z bielych kameňov „Vítame vás“ a hore „Ďakujeme vám“.
„Bolo to také milé a jedinečné. Možno by mohla byť nejaká inovatívna podoba (svetelná alebo niečo podobné), minimálne by mal byť QR kód, ktorý by tieto nápisy pripomenul, samozrejme aj s fotkami a históriou,“ poznamenal Peter Štanský.
Šmykľavá dlažba
Postupne sa dlažba znehodnotila, v roku 1984 bola už v havarijnom stave. Preto sa v rokoch 1985 a 1986 uskutočnila kompletná oprava podľa projektov Antona Stolárika.
„Rozšírila sa časť chodníka pri obchodoch na úkor vlastných schodov a ľavej časti chodníka pri kostole. Celková dĺžka schodov bola 92 metrov, pričom sklon dosahoval 11 %. Na železobetónové dosky so žulovými obrubníkmi sa položila ihlanová dlažba z taveného čadiča. Tá spôsobovala šmýkanie a časté pády,“ vracia sa do nedávnej minulosti.
Posledná veľká oprava sa uskutočnila v 90. rokoch minulého storočia. Lokálne boli schody opravované počas výstavby obchodného centra.
„Farské schody sú naozaj veľmi vyťaženou ulicou, spojenou aj s legendárnymi prejazdami áut, sánkovaním a nákupmi v obchodoch, ktoré tam boli v rokoch 1938 až 2008. Legendou ostáva a ešte dlho bude Drevený Tuzex. Toto všetko by malo byť v QR kóde mesta, ktorý by trvale zachoval históriu i genius loci tejto ulice,“ dodal Peter Štanský.
Viac o Farských schodoch sa dočítate v knihe Stratená Žilina 3 od autorov Patrik Groma, Jozef Feiler a Peter Štanský.
