Vášeň vo fotografovaní má Jozef Boroň. Nie však cez digitálny fotoaparát. On si to trochu sťažil. Fotí cez starý fotoaparát – veľkoformátový drevák 24 cm x 30 cm. „Je to doslova muzeálny typ. Mnohí neveria, že dokáže urobiť fotografiu,“ povedal. Ale urobí, i keď tvorba jednej fotografie ho stojí veľa času a pokus stlačiť spúšť má iba jeden. Takáto snímka je však vždy vydarená. Či už je na nej nahá žena, alebo objekt vhodný pre zátišie. „Pracujem s prirodzeným svetlom a každá moja fotografia je bez úprav a použitia počítača.“ Zaoberať sa takouto fotografiou mnohí pokladajú za jednu z kráľovských analógových disciplín, ak nie za vrchol vo fotografii. Stačí si len predstaviť, že vzniká bez použitia počítača, čo je pre 99 % ľudí niečo nepredstaviteľné, obzvlášť, keď takáto fotografia žne úspech aj za hranicami.
ZAPÔSOBIL NA POPREDNÝCH UMELCOV
O dokonalosti fotografií niet pochýb, pretože jeho diela sa páčili aj známym uznávaným fotografom, ako sú Adolf Zika či Robert Vano. Možno povedať, že vášeň k foteniu v Jozefovi odštartoval najmä Robert Vano. „Keď si Robo Vano pozeral moje diela, povedal mi, že pán Boroň, ja vás nemám čo naučiť. A to je pre mňa pocta. Nikdy som nemal učiteľa, nebol som na žiadnom workshope, a predsa sa mu moje diela páčili. Keď vám také niečo povie uznávaný svetový umelec, znamená to, že vaša tvorba ide dobrým smerom.“ Okrem Roba Vana sa jeho snímky stretli so záujmom aj u českého fotografa Adolfa Ziku. „Keď videl, čím fotím, bol z toho hotový. Dokonca si ma pozval domov, aby som mu predviedol veľký formát,“ prezradil. Bolo preňho neskutočnou poctou sa s ním stretnúť.
ŽIADEN ZAČIATOČNÍK
Jozef Boroň si hovorí hrdý amatér. „Amatér neznamená začiatočník, ako si mnohí myslia. Amatér môže byť aj ťažký profesionál, no neživí sa fotením, všetko robí so srdcom,“ povedal na vysvetlenie. Profesionál zväčša fotí na zákazku. Také niečo však Jozefa nebaví. „Pri fotení potrebujem byť slobodný. Ja sám si vymýšľam, čo a ako odfotím. Keby mi chcel niekto diktovať alebo hovoriť, ako mám niečo odfotiť, už by to pre mňa nebola vášeň a nebavilo by ma to.“ Našťastie, Jozef Boroň s tým nemá problém. Jeho fotografie ľudia obdivujú. „Vďaka tomu viem, že fotenie má pre mňa zmysel.“ Najnovšie sa chystá svoje fotografie vystavovať. Jeho snímky by mali čoskoro obdivovať ľudia za hranicami, a to v susednom Česku v Prahe.
