Zverenci Jána Kozáka si zvykali pod Dubňom na umelý trávnik, ktorý mala Litva v domácom prostredí a zvykli si naň dobre, pretože vybojovali víťazstvo 2:1. Hubočan sa po rokoch pôsobenia v Rusku, kde obliekal dresy Zenitu Petrohrad a Dinama Moskva, presťahoval z východu na západ a po minuloročnom európskom šampionáte vo Francúzsku zamieril práve do tejto krajiny na západe kontinentu. Momentálne hráva v drese slávneho Olympique Marseille, s ktorým sa dokázal prebojovať do Európskej ligy. O tom, ako sa 31-ročnému Žilinčanovi na juhu Francúzska páči a ako je spokojný futbalovo, sme sa s ním rozprávali ešte pred zápasom v Litve. V ňom „Hubko“ nastúpil v základnej zostave na ľavom kraji obrany, no už v 10. minúte sa po strete so Slivkom ocitol na zemi. Hoci sa dostal naspäť do zápasu, po druhom slovenskom góle v sieti Litvy ho tréner Ján Kozák v 58. minúte radšej vystriedal za Gyömbéra.
Ako sa cítite na štadióne, ktorý bol dlho vaším domovským?
Je to síce už trošku dávnejšie, odkedy som tu oslavoval titul, ale cítim sa tu dobre a spomienky sú príjemné. Tento rok Žilina oslavovala titul opäť, tak som si na to trochu pospomínal.
Na začiatku roka vám zistili únavovú zlomeninu nohy. V Marseille, kde pôsobíte, ste sa ťažko dostávali späť do zostavy, ale v poslednom období ste hrali.
Je pravda, že som túto sezónu kvôli zraneniam veľa neodohral. Posledný ťažký duel v Bordeaux som však odohral, myslím, že som dobre pripravený, aj keď ešte potrebujem pár dní, aby som podal proti Litve dobrý výkon.
Ako mentálne zvládate v Marseille neľahkú situáciu, keď nie ste až taký vyťažený v zápasoch a čakáte na svoju šancu?
Zvládam to v pohode. Už som túto pozíciu náhradníka a čakateľa zažil niekoľkokrát, nie je to pre mňa nič nové. Uvidíme, čo prinesie čas.
S Marseille to dlho počas sezóny nevyzeralo ružovo, ale v závere ste sa vytiahli na pohárové priečky.
Nebolo to ideálne, zmenil sa majiteľ klubu aj tréner a výsledky prišli až neskôr. Dostali sme sa však do Európskej ligy a nový prezident má s klubom veľké plány. Mali by prísť aj noví hráči, a tak by sa mali zlepšiť aj výsledky. V budúcnosti to bude jeden z top klubov.
Máte 31 rokov, teda vek, v ktorom by ste chceli asi pravidelnejšie nastupovať v zápasoch. Konkurencia je však veľká.
Myslím si, že v žiadnom tíme to nie je jednoduché, konkurencia je dnes všade. Budem sa musieť pobiť o svoje miesto v zostave, ak chcem hrávať, čo určite chcem.
Ako ste si zvykli po dlhoročnom pôsobení v Rusku na život na juhu Francúzska?
Nebolo to úplne jednoduché, postupne sa to však zlepšovalo. Podmienky na život sú však v Marseille skvelé, nielen pre mňa, ale aj pre moju rodinu. Najťažšie bolo zvyknúť si asi na mentalitu ľudí a vnímanie futbalu ako takého. Marseille žije celé futbalom a je to iné ako v Moskve, kde je tá konkurencia športov, klubov a aj všetkého oveľa väčšia.
V Marseille máte pokoj? Môžete prejsť po ulici bez toho, aby vás hneď fanúšikovia žiadali o fotografiu či autogram?
Nežijeme s rodinou priamo v Marseille, ale kúsok odtiaľ, takže je tam väčší pokoj ako niekde v meste. Nemáme v pláne sa zatiaľ niekam sťahovať, súčasné bývanie nám vyhovuje.
