Čo sa vlastne myslí pod pojmom „silná“ alebo „oslabená“ imunita?
Laicky povedané, „silná imunita“ znamená zdravý imunitný systém, ktorý dokáže primerane a účinne reagovať na infekciu, rozpoznať škodlivé mikroorganizmy a po zvládnutí infekcie svoju reakciu opäť utíšiť. Ide teda o správne regulovanú a vyváženú imunitnú odpoveď.
Oslabená imunita znamená, že obranyschopnosť organizmu je znížená alebo nefunguje dostatočne. Človek tak môže byť náchylnejší na infekcie, ktoré môžu mať ťažší alebo dlhší priebeh, a organizmus môže na niektoré vakcíny vytvárať slabšiu imunitnú odpoveď. Príčinou môže byť samotné ochorenie, liečba, vyšší vek, podvýživa alebo ďalšie faktory.
Medzi skupiny so zvýšeným rizikom patria najmä:
- Starší pacienti – s pribúdajúcim vekom dochádza k prirodzeným zmenám imunitného systému, ktoré označujeme ako imunosenescenciu. Imunitná odpoveď môže byť pomalšia a menej účinná, čo môže zvyšovať riziko komplikácií pri niektorých infekciách.
- Onkologickí pacienti – samotné nádorové ochorenie môže ovplyvňovať imunitný systém a výraznejšie oslabenie imunity môže vzniknúť aj pri niektorých druhoch liečby, napríklad pri chemoterapii alebo liečbe potláčajúcej imunitnú odpoveď. Riziko závisí od konkrétneho ochorenia a typu liečby.
- Pacienti s kardiovaskulárnymi ochoreniami – srdcovo-cievne ochorenia samy osebe nemusia znamenať oslabenú imunitu. Títo pacienti však môžu mať vyššie riziko závažného priebehu niektorých infekcií, pretože infekcia predstavuje väčšiu záťaž pre srdcovo-cievny systém.
- Tehotné ženy – počas tehotenstva dochádza k prirodzeným zmenám regulácie imunitného systému, ktoré umožňujú organizmu tolerovať plod. Neznamená to teda, že tehotná žena má jednoducho „slabú imunitu“. Pri niektorých infekciách však môže byť tehotenstvo spojené s vyšším rizikom komplikácií, preto má význam vhodná prevencia a odporúčané očkovanie.
Prečo bývame počas jesene a zimy náchylnejší na infekcie?
Počas jesene a zimy sme na infekcie náchylnejší z viacerých dôvodov. Chladnejšie a suchšie prostredie môže podporovať dlhšie prežívanie a šírenie niektorých vírusov a zároveň vysušovať sliznice nosa a hrdla, ktoré predstavujú jednu z prvých obranných línií nášho organizmu. Menej slnečného žiarenia môže tiež ovplyvňovať tvorbu vitamínu D, ktorý je dôležitý pre správne fungovanie imunitného systému.
Veľkú úlohu však zohráva aj naše správanie. Počas chladných mesiacov trávime viac času v uzavretých a menej vetraných priestoroch, kde sme v bližšom kontakte s väčším počtom ľudí. To vytvára vhodnejšie podmienky na prenos respiračných infekcií.
Pre podporu prirodzenej obranyschopnosti je preto dôležité pravidelne vetrať, udržiavať primeranú vlhkosť vzduchu, dostatočne piť a dbať na hydratáciu slizníc.
Ktoré faktory majú na fungovanie imunity najväčší vplyv?
Na správne fungovanie imunitného systému vplýva viacero faktorov. Medzi najdôležitejšie patrí kvalitný spánok, pravidelný pohyb, pestrá a vyvážená strava, zvládanie stresu, dostatočná regenerácia a zdravá črevná mikroflóra.
Spánok je čas, keď má telo priestor na opravu a regeneráciu tkanív a zároveň podporuje správne fungovanie imunitného systému. Dôležitá je nielen jeho dĺžka, ale aj kvalita. Ideálne je dopriať si približne 6 – 7 hodín spánku denne. Spálňa by mala byť tmavá a dobre vetraná. Minimálne hodinu pred spaním je vhodné obmedziť používanie mobilného telefónu, tabletu či sledovanie televízie.
Pravidelný pohyb je ďalším dôležitým faktorom. Vhodná je kombinácia aeróbneho a silového cvičenia, ideálne aj na čerstvom vzduchu. Už približne 20 – 30 minút pohybu denne môže byť prospešných pre celkové zdravie a imunitný systém.
Zdravá a pestrá strava je najlepším prirodzeným zdrojom vitamínov, minerálov a ďalších látok potrebných na správne fungovanie organizmu. Dôležitá je vyvážená strava bohatá na vitamíny, minerálne látky a vlákninu spolu s dostatočným príjmom tekutín. Naopak, odporúča sa obmedziť konzumáciu vysokospracovaných potravín. Významnú úlohu pri správnom fungovaní imunitného systému zohráva aj zdravá črevná mikroflóra, ktorú podporuje najmä pestrá strava s dostatočným obsahom vlákniny.
Dôležitá je aj dostatočná rekonvalescencia po infekcii. Po prekonaní ochorenia by sme telu mali dopriať dostatok času na zotavenie, oddych a postupný návrat k bežnej fyzickej záťaži. S náročnejšou aktivitou je vhodné začať až vtedy, keď sa cítime dostatočne zotavení.
Významným faktorom je tiež psychická pohoda. Dlhodobý chronický stres môže negatívne ovplyvňovať fungovanie imunitného systému. Preto je dôležité dopriať si dostatok oddychu, venovať čas aktivitám, ktoré nám prinášajú radosť, a obklopovať sa ľuďmi, pri ktorých sa cítime dobre. Je dôležité počúvať svoje telo a byť k sebe láskaví. Ak sa nachádzame v náročnej situácii, môže pomôcť skúsiť sa sami sebe prihovoriť tak, ako by sme sa prihovárali dobrému priateľovi.
Čo majú teda ľudia robiť, aby ostali zdraví?
Ak chceme zostať zdraví čo najdlhšie, základom je myslieť na svoje zdravie ešte vtedy, keď sa cítime dobre. Prevencia je totiž vždy jednoduchšia ako liečba už vzniknutého problému.
V prvom rade by sme mali poznať svoje základné zdravotné parametre – sledovať si krvný tlak, hmotnosť, hladinu cholesterolu a u diabetikov aj glykémiu a glykovaný hemoglobín. Zbaviť sa zlozvykov – nefajčiť, vyhýbať sa aj pasívnemu fajčeniu a žuvaciemu tabaku, energetickým nápojom a konzumáciu alkoholu obmedziť na minimum. Dôležité sú pravidelné preventívne prehliadky u všeobecného lekára, zubára a podľa veku a pohlavia aj u ďalších špecialistov. Netreba zabúdať ani na zdravý chrup a všímať si zmeny, ktoré sa objavia napríklad pri močení alebo stolici.
Veľmi dôležitým ukazovateľom zdravia je aj kondícia. Jedným z ukazovateľov kardiorespiračnej zdatnosti je VO₂ max – teda schopnosť organizmu využívať kyslík pri záťaži. Vo všeobecnosti platí, že lepšia kondícia je spojená s lepším zdravotným stavom a nižším rizikom mnohých chronických ochorení. S pribúdajúcim vekom VO₂ max prirodzene klesá, preto je dôležité vytvárať si kondičnú rezervu už v mladšom veku. Ideálna je kombinácia aeróbneho a silového tréningu. VO₂ max dnes dokážu orientačne odhadnúť aj niektoré športové hodinky, najpresnejšie sa však stanovuje pri záťažovom vyšetrení s analýzou dýchacích plynov.
V období zvýšeného výskytu respiračných infekcií by sme mali myslieť aj na hygienu rúk, vetranie a ohľaduplnosť voči ostatným. V preplnených priestoroch či v zdravotníckych zariadeniach môže byť v určitých situáciách vhodné použiť respirátor, najmä ak ide o osoby s vyšším rizikom komplikácií.
Veľmi dôležité je myslieť na našich krehkých pacientov – seniorov, imobilných ľudí alebo ľudí so zníženou imunitou. To, čo je pre zdravého človeka iba obyčajná nádcha, môže mať u nich oveľa závažnejší priebeh. Ak sme chorí, je preto rozumné návštevu takéhoto človeka odložiť, aby sme ho zbytočne nevystavili infekcii.
Samostatnou a veľmi dôležitou súčasťou prevencie je očkovanie. Vakcinácia môže významne znížiť riziko závažného priebehu a komplikácií infekčných ochorení. Pri chrípke sa odporúča očkovanie každý rok, pretože chrípkové vírusy sa priebežne menia a vakcína sa každú sezónu aktualizuje. Očkovanie je obzvlášť dôležité pre seniorov, ľudí s chronickými ochoreniami, osoby so zníženou imunitou a ďalšie rizikové skupiny, ale aj pre zdravotníckych pracovníkov. September je vhodný čas začať plánovať očkovanie proti chrípke a poradiť sa o ňom so svojím všeobecným lekárom.
U rizikových skupín je vhodné s lekárom prebrať aj ďalšie odporúčané očkovania, napríklad proti pneumokokom, RSV či pásovému oparu, prípadne potrebu preočkovania proti čiernemu kašľu.
Z praxe poznám situácie, keď starí rodičia ochoreli od svojich vnúčat. Dieťa mohlo mať pritom iba ľahký priebeh infekcie, zatiaľ čo u seniora s oslabenou imunitou sa rovnaká infekcia rozvinula do ťažkého zápalu pľúc a vyžadovala hospitalizáciu. Aj preto má prevencia a očkovanie význam nielen pre nás samotných, ale aj pre ochranu našich najzraniteľnejších blízkych.
Ak by som to mala jednoducho zhrnúť: hýbme sa, zdravo jedzme, dobre spime, chodievajme na preventívne prehliadky, poznajme svoje zdravotné hodnoty, očkujme sa podľa odporúčaní a buďme ohľaduplní k ľuďom, ktorí sú zraniteľnejší než my.
Má zdravý človek preventívne užívať vitamín C, D, zinok alebo multivitamíny? Kedy môžu mať výživové doplnky reálny význam a kedy sú skôr zbytočné?
Nie je potrebné, aby každý zdravý človek preventívne užíval vysoké dávky vitamínu C, zinku alebo multivitamínov len preto, že prichádza jeseň. Ak máme pestrú a vyváženú stravu, vo väčšine prípadov dokážeme potrebné vitamíny a minerálne látky získať prirodzenou cestou.
Vitamín C je dôležitý pre správne fungovanie imunitného systému, ale u zdravého človeka jeho pravidelné užívanie vo vysokých dávkach neznamená automaticky menej infekcií. Podobne je to aj so zinkom – je pre organizmus nevyhnutný, ale viac neznamená lepšie a dlhodobé užívanie vysokých dávok môže byť dokonca škodlivé.
Trochu špecifické postavenie má vitamín D. Je dôležitý nielen pre imunitný systém, ale aj pre zdravie kostí a svalov. Najmä v jesenných a zimných mesiacoch môže byť jeho hladina u niektorých ľudí nižšia. Preto môže mať jeho dopĺňanie význam najmä u ľudí s rizikom nedostatku, pričom vhodnú dávku je dobré prispôsobiť veku, zdravotnému stavu a prípadne laboratórnym výsledkom.
Výživové doplnky majú teda najväčší význam vtedy, keď riešime konkrétny nedostatok alebo zvýšenú potrebu – napríklad pri jednostrannej strave, niektorých ochoreniach, poruchách vstrebávania, v určitých obdobiach života alebo na základe odporúčania lekára.
Čo hovoríte na rôzne prípravky na podporu imunity, napríklad betaglukány či echinaceu? Existujú pri nich dostatočné dôkazy o účinnosti?
Pri prípravkoch ako betaglukány či echinacea existujú štúdie, ktoré naznačujú možný mierny prínos pri prevencii alebo priebehu bežných infekcií, výsledky však nie sú úplne jednoznačné. Preto ich nemožno považovať za spoľahlivý spôsob „posilnenia imunity“, skôr za doplnok k zdravej životospráve.
Veľmi populárne sú aj infúzie s vysokými dávkami vitamínu C. Má intravenózny vitamín C význam ako prevencia jesenných a zimných infekcií u zdravého človeka?
Vitamín C má antioxidačné účinky a podieľa sa na viacerých dôležitých procesoch v organizme vrátane správneho fungovania imunity a hojenia. Zvýšený príjem môže mať význam najmä pri jeho nedostatku alebo v období rekonvalescencie. Vysoké dávky vitamínu C podávané infúzne však u zdravého človeka nemajú jednoznačne preukázaný význam v prevencii jesenných a zimných infekcií. Megadávky preto nemožno považovať za štandardnú preventívnu metódu.
Čo je z vášho pohľadu najčastejšia chyba, ktorú dospelí robia pri snahe „posilniť si imunitu“?
Najčastejšou chybou je spoliehanie sa na rôzne doplnky výživy či „zázračné“ prípravky a zanedbávanie základov zdravého životného štýlu. Najhoršie bývajú extrémy – či už ide o megadávky vitamínov, výrazné diéty, pretrénovanie alebo naopak úplný nedostatok pohybu. Pre správne fungovanie imunity je dôležitá najmä rovnováha – dostatok spánku, pestrá strava, pravidelný pohyb, regenerácia a zvládanie stresu.
