18 rokov si žilinský fanúšik už priam privykol na tradičný hlas hlásateľa Antona Tkáčika na štadióne MŠK Žilina. Posledným zápasom sezóny 2013/2014 proti Košiciam zakončil svoju bohatú kariéru za mikrofónom. My sme ho zachytili bezprostredne po zápase, keď sa s divákmi rozlúčil potešiteľnou informáciou MŠK Žilina – MFK Košice 3:2.
Čo vám behá hlavou, keď ste poslednýkrát vypli mikrofón na štadióne MŠK Žilina?
Je to veľmi zvláštny pocit, 18 rokov sa nedá len tak hodiť za hlavu bez mihnutia oka. Ako keď sa niečo končí... Už sa to nedalo zvládať z časového hľadiska. Byť starostom obce, robiť hlásateľa väčšinou cez víkendy, potom trpí najmä rodina a moje deti sú už v takom veku, že sa im chcem podstatne viac venovať.
Kde teraz budete sedieť, máte už vyhliadnuté nejaké dobré miesto?
To si ešte vyberiem, nikdy som sa na to nepozeral. Štadión MŠK Žilina je nádherný stánok pre futbal, tak uvidíme, kde budem sedieť spolu s rodinou v budúcej sezóne.
Aký je váš najkrajší zážitok za 18 rokov v spojení so žilinským futbalom?
Najkrajšie zážitky boli pri prvom titule ešte na starom štadióne, keď jeseň rozbehol Laco Jurkemik a titul dokončil Leoš Kalvoda. Kto by vtedy prorokoval 6 titulov v blízkej dobe, skupinovú účasť v Lige majstrov či EUFE? To boli všetko skvelé momenty, ale ten naj pre mňa bol prvý titul.
Stala sa vám nejaká komická situácia, na ktorú si teraz spomeniete?
Už to vyzeralo, že jedno mužstvo bude striedať. Zahlásil som konkrétnu minútu a zrazu sa striedanie nerealizovalo, tak som to chcel zachrániť počtom divákov. Novinári sa na tom bavili, že mám hlásiť počet divákov v každej minúte. Avšak vyhýbali sa mi krkolomné situácie či brepty, to som aj rád, lebo 18 rokov je priestor pre vyrobenie pamätnej hlúposti.
Váš pohľad na skončenú sezónu 2013/2014 a konečné 9. miesto?
Výsledkovo to nie je veľká sláva. Dostali šancu mladí chlapci, ukázalo sa, že cesta skúsených hráčov nezaručuje úspech. Mužstvo, ktoré hralo rovnocenné partie v Európe, podávalo žalostné výkony v lige na jeseň. Cesta výchovy mládeže je osvedčený spôsob aj vo svete, potom však trpí fanúšik, lebo ten chce stále vyhrávať. Tu je najdôležitejší pojem trpezlivosť.
Čo pre vás znamená štadión MŠK Žilina?
Tu sa mi vynorí množstvo ľudí, ktorých som spoznal. Chcel by som poďakovať vedeniu, hráčom, skalným fanúšikom, že mi pomohli k tomu, aby tých 18 rokov so žilinským futbalom bolo pre mňa nádherným obdobím.
Juraj Vnuk
Snímka Ján Ukrop
