Za prevzatie majoritného podielu akcií Letiskovej spoločnosti Žilina, a. s., ktorý kraj získa od štátu za 1 euro, zahlasovalo z 54-členného poslaneckého zboru 44 župných poslancov, proti bol jeden a ostatní sa hlasovania zdržali či nehlasovali. Štát sa tak v zastúpení rezortu dopravy stane menšinovým akcionárom s podielom 34,01 %. Žilinskému samosprávnemu kraju (ŽSK) pripadne podiel 65,99 %.
Medzinárodné letisko
Po zachovaní žilinského letiska dlhodobo volali mesto Žilina, župa aj Žilinská univerzita, ktorá na ňom ročne vykoná zhruba 8000 cvičných letov. Záujem o záchranu letiska potvrdili aj spoločným Memorandom o spolupráci pri jeho rozvoji, ktoré podpísali v uplynulom roku. Doplňme, že za kúpnu cenu 1 euro získa kraj prevodom 65,52 % podiel na podnikaní Letiskovej spoločnosti Žilina, a. s., vo výške 2 094 210 eur. Hlasovanie župných poslancov sprevádzala uplynulý týždeň niekoľkohodinová diskusia, v ktorej sa stihli vyskloňovať otázky najmä ohľadom ďalšieho financovania letiska. „Hoci si uvedomujeme množstvo rizík, je dobré do toho ísť. V minulosti sa v súvislosti s letiskom uskutočnila široká odborná diskusia. Verím, že keď sa nám do vedenia žilinského letiska podarí dostať zanietených ľudí, pomôže to. Ide nám totiž o zachovanie verejného záujmu a zároveň o to, aby z neho mali úžitok najmä ľudia, nehovoriac o Žilinskej univerzite,“ uviedla po odsúhlasení návrhu predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová. Ako ďalej vysvetlila, išlo o poslednú šancu, ako letisko udržať pre verejné aktivity.
25-tisíc eur ročne
Podľa Žilinskej župy začalo ministerstvo dopravy a výstavby v uplynulom roku pripravovať súťaž na prenájom letiska súkromnej spoločnosti, no bez striktnej požiadavky na zachovanie leteckého účelu využitia prenajatého majetku. V tom čase tak podľa kraja hrozilo, že letisko v Dolnom Hričove zanikne. „Žilinská univerzita v Žiline (UNIZA) opakovane deklaruje záujem o zachovanie minimálne súčasnej letiskovej prevádzky. Pre univerzitu je totiž žilinské letisko nezastupiteľnou súčasťou jej hlavnej náplne vo vzdelávaní pilotov so 65-ročnou tradíciou. Naše lietadlá vykonávali v posledných rokoch tisícky pohybov ročne, za ktoré letisku ročne platíme v priemere 25-tisíc eur,“ povedal minulý pondelok počas diskusie rektor univerzity Jozef Jandačka. Žilinská univerzita podľa neho v budúcnosti plánuje nakúpiť spolu päť výcvikových lietadiel, čím sa zvýšia aj príjmy letiska.
Nevyhnutné predĺženie dráhy
Županka Erika Jurinová dnes potvrdzuje, že v súvislosti s prevádzkou letiska bude kraj musieť žiadať o komerčný krátkodobý úver na predĺženie vzletovej a pristávacej dráhy o 200 metrov. To by malo podľa nej pokryť jeho základný rozbeh. Žilinský kraj však bude musieť myslieť aj na ročnú investíciu vo výške 160-tisíc eur a vysporiadať sa musí aj s úhradami záväzkov z minulosti. „Dlhodobé ciele sa týkajú investície vo výške zhruba 40 až 50 miliónov eur, ktoré by boli potrebné na predĺženie dráhy o jeden kilometer. Radi by sme sa zamerali aj na charterové lety, no až keď budeme mať istotu, že cieľ bude splnený a zároveň budeme reálnym partnerom pre tých, ktorí takéto služby poskytujú,“ informovala Erika Jurinová. Súčasná dĺžka vzletovej a pristávacej dráhy letiska je 1150 metrov, čo podľa Rady pre rozvoj leteckej dopravy v ŽSK výrazne obmedzuje kapacitu a počet cestujúcich v lietadlách. Veľký vplyv to podľa nej v minulosti malo aj pri predraženom prevádzkovaní linky do Prahy, ktorá bola neskôr zrušená.
