Maľba až za rám obrazu
Tvorba Kristíny Kandrikovej prirodzene súvisí s pojmom expandovanej maľby. Autorka skúma aj samotné vnútorné možnosti maliarskeho média – vlastnosti farby, svetla, pigmentu, povrchu a podkladu. Obraz tak prestáva byť iba ohraničenou plochou a stáva sa súčasťou širšieho prostredia.
Obrazy aj objekty ako jeden celok
Súčasťou inštalácií Kristíny Kandrikovej zostávajú aj obrazy v tradičnom formáte. Do popredia vystupuje samotná práca s farbou, svetlom a materiálom, ktoré určujú spôsob, akým dielo komunikuje s okolím. Popri obrazoch autorka využíva aj takzvané „ne(obrazy)“ – fólie, textílie, reflexné materiály, svetelné zdroje či samotný výstavný priestor.
Ako uvádza kurátorka výstavy Miroslava Sikorová-Putišová, obe polohy spája rovnaký spôsob maliarskeho uvažovania o farbe, svetle, materiáli a povrchu. Výsledkom preto nie je iba jednotlivý obraz, ale premenlivý svetelný a farebný priestor.
Diela, ktoré treba zažiť priamo na mieste
Tvorbu Kristíny Kandrikovej podľa kurátorky nemožno úplne zachytiť jediným pohľadom ani sprostredkovať fotografiou. Diela si vyžadujú čas, pohyb a postupné objavovanie ich premien.
Divák pri nich nestojí iba pred hotovým obrazom. Vstupuje do situácie, v ktorej sa jednotlivé časti diela a ich vzájomné vzťahy postupne odhaľujú.
O autorke
Kristína Kandriková sa narodila v roku 1992 v Čadci. V rokoch 2011 až 2017 študovala maľbu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v Ateliéri mal+by Klaudie Kosziby. V roku 2016 absolvovala študijnú stáž na Akadémii výtvarných umení v Gdansku v ateliéri Piotra Józefowicza.
Svoju tvorbu prezentovala najmä na Slovensku a v Českej republike. Medzi jej významnejšie výstavné projekty patria Zdanlivá jasnosť – Nástupište 1-12 v Topoľčanoch (2021), Deň po tom, ako zapadlo slnko v Novej synagóge v Žiline (2022), Inverzie v ATELIERI XIII v Bratislave (2023) a Návrat k nehybnosti v Záhorskej galérii Jána Mudrocha v Senici (2025).
