NAVRHOL JEJ TO MANŽEL
Pani Ivetke šúpolie učarovalo už pred rokmi. Ako sa hovorí, za všetkým hľadaj ženu v tomto prípadne neplatí. „U mňa to bol práve muž, môj manžel. Keď som ho zobrala na jednu výstavu, tak sa mu veľmi páčili bábiky zo šúpolia. Vnukol mi myšlienku, že je to pekné a, že to mám skúsiť. Mne sa to zdalo veľmi náročné. Potom som našla práve v Žilinskom večerníku inzerát, že Živena usporadúva kurz na výrobu bábik zo šúpolia. Tak som sa prihlásila, pohltilo ma to a venujem odvtedy šúpoliu takmer všetok svoj voľný čas,“ povedala umelkyňa Iveta.
Predtým háčkovala, šila a venovala sa rôznym záľubám. Bábiky zo šúpolia poznáme, ale zaujímavosťou sú práve miniatúry, ktoré vyrába a ukladá ich do orechových škrupiniek. „Videla som to v škrupinke, ale v plastovej a nejako sa mi to nepáčilo, tak som to skúsila do tej ozajstnej, prírodnej. Pustila som sa aj do minibetlehemov v orechových škrupinkách a reakcie ľudí ma presvedčili, že je to tiež veľmi dobrá cesta.“
NÁBOŽENSKÉ MOTÍVY
Šúpoliu vnára život a motívy sú väčšinou náboženské alebo ľudové. „Najčastejšie ide o náboženské motívy ako je Svätá rodina, alebo anjeliky. Najprv som začala robiť veľkonočné vajíčka, tak to začalo. Potom prišiel na rad orech, čo bolo ešte menšie a teda aj náročnejšie. Postavičku bol problém zmenšiť, veľa som musela skúšať. Dôležité bolo, aby to proporčne sedelo. Tak som tam vkladala len hlavičky a nie celé postavy.“
Škrupinky si treba pred prácou pripraviť. Nazbierať, orech opatrne rozpoliť, aby nepraskol, vyčistiť, keď je začernený je potrebné ho namoriť. „Muž mi vŕta dierky, aby sa dali zavesiť. Robím aj podstavčeky, zapojená je celá rodina. Zamestnám tým mamu aj manžela,“ povedala o tímovej práci. Ako sama hovorí, tak o miniatúry je veľký záujem zo strany ľudí. „ Jedna miniatúra mi trvá niekoľko hodín, ale je to veľmi individuálne. Je to skôr na etapy. Najprv sa pripravia škrupinky, potom si vyrábam tri hlavičky, ktoré tvoria Svätú rodinu. Dôležité je mať pripravené šúpolie. Treba ho síriť, prať, a rozdeliť na menšie kúsky. Nie všetky sa dajú použiť. Hlavičky sa ozdobia. Jozef má bradu, vlasy, Mária má šatku a dieťatko má tiež niečo ako čiapočku. Keď sú ozdobené, tak sa to zlepí spolu a ešte ich všetkých zabalím do jedného lístka, aby držali pohromade a tvorili celok. Až potom ich nalepím do orieškovej škrupinky.“
Orechy si zadováži Ivetka od ľudí, známych, alebo na trhu. „Vždy sa zaujímam o také väčšie, a keď nájdem vyhovujúce, tak si rovno kúpim viac. Šúpolie mám tiež od známych. Skúšala som sadiť, ale to sa mi nepodarilo. Našla som si farmára, ktorý ma zásobuje. Nie vždy máte rok úrodný na kukuricu, takže treba sa zásobovať aj dopredu.“ Skúšala aj iné materiály. „Mám aj betlehem v kokosovom orechu. Alebo veľkým hitom je betlehem v lampáši.“ Okrem náboženských motívov robí aj ľudové, alebo bábiky v krojoch. Najväčším dielom je pre Ivetku Posledná večera. „Na to som hrdá. Robila som to z farebného šúpolia a to je moja srdcovka.“
Niečo viac o zanietenej Ivete
Čo rada robíte, keď máte voľnú chvíľu? – Hačkujem hračky
Obľúbené jedlo? – Chleba s maslom a medom
Miesto, ktoré máte radi? – Španielske schody, tie sú krásne a chcela by som ísť na Cyprus
Rodina – mám tri deti - Michal, Marek, Ivonka
