KUNERAD. Strecha a krov Kuneradského zámku ľahli popolom na jar roku 2010. Odvtedy kaštieľ zo začiatku 20. storočia chráni pred dažďom, vetrom a snehom len provizórna strecha. V týchto dňoch je voľne otvorený a môže doň vstúpiť ktokoľvek. „Okolo zámku je síce postavený plot, ale zámky na vstupnej bráne sú zničené. Chodia tu vraj prespávať bezdomovci, ale občas sa dovnútra zatúlajú aj zvedaví turisti. Zámok je teraz vydaný napospas každému,“ nešťastne konštatuje jeden z obyvateľov Kuneradu.
Do kaštieľa sa dá voľne vstúpiť.
Štátny dohľad v kaštieli
Na sklonku minulého roka vykonali v kaštieli kontrolu pamiatkari. „Skonštatovali sme, že strešná krytina chýbala v úrovni zhruba 30 percent a absentovali akékoľvek dažďové zvody a žľaby. Na základe výsledku štátneho dohľadu sme majiteľovi prikázali zabezpečiť strešnú krytinu provizórneho zastrešenia kaštieľa a osadiť strešné zvody a žľaby na kaštieli a spracovať projektovú dokumentáciu jeho obnovy podľa podmienok záväzných stanovísk, ktoré sme predtým vydali,“ vysvetľuje Vladimír Majtan z Krajského pamiatkového úradu v Žiline.
Aj keď sa následne majiteľ Kuneradského zámku voči rozhodnutiu o náprave odvolal, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky ho ešte v apríli potvrdil. „Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 2. mája. V ňom pamiatkový úrad iba určil nové lehoty na vykonanie nápravy, ale nezrušil žiadnu z podmienok, ktoré sme majiteľovi v rozhodnutí určili,“ dopĺňa Vladimír Majtan.
Kuneradský zámok bol pamiatkovým aj architektonickým skvostom.
Rozhodnutie je podľa majiteľa nezákonné
Prvú povinnosť, a to prekryť strechu a osadiť odkvapový systém do konca mája, vlastník kaštieľa dodržal. Druhú – spracovať projektovú dokumentáciu do konca júna – vraj splniť nemohol. „Predmetné rozhodnutie považujem za nezákonné predovšetkým z toho dôvodu, že podmienky obnovy uvedené v záväznom stanovisku idú nad rámec pamiatkového zákona. Konkrétne nad rámec zákona určil Krajský pamiatkový úrad dodávateľa predmetnej obnovy a ako určujúcu stavebnú etapu určil obdobie začiatku 20. storočia, a tým stanovil podmienky obnovy, v dôsledku ktorých má dôjsť nielen k navráteniu kaštieľa do stavu pred požiarom, ale aj do stavu ešte pred týmto obdobím, teda spred 50. rokov 20. storočia, pričom bol kaštieľ vyhlásený za kultúrnu pamiatku až v roku 1967,“ vysvetľuje majiteľ Kuneradského zámku Zdenko Miškolci.
Kaštieľ po požiari každým rokom chátra...Dokedy?
Vzhľadom na tieto skutočnosti podal koncom mája na súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia pamiatkového úradu. V súčasnosti je stále aktuálny aj súdny spor s poisťovňou, ktorá odmieta majiteľovi zámku vyplatiť poistku, na akú má nárok. Podľa znaleckého posudku by obnova zámku mala stáť 4 milióny eur, z poisťovne mu vyplatili zatiaľ len štvrtinu tejto sumy. „Ak by sa však prebiehajúce súdne konanie s poisťovňou skončilo tak, ako si predstavujeme, plánujeme kaštieľ využiť na účely kúpeľnej starostlivosti,“ hovorí. Kedy by to mohlo byť, nevedel upresniť. Súdny spor sa však podľa neho môže ťahať ďalšie mesiace i roky.
Michala Stehlíková
Snímka Veronika Cvinčeková
