Práve tento týždeň prichádza na pulty kníhkupectiev novinka z pera obľúbenej spisovateľky Márie Ďuranovej. Nesie názov City bokom!
V týchto dňoch vám vychádza kniha City bokom! Predstavte nám ju.
Názvom knihy City bokom! nenarážam len na dnešné často povrchné vzťahy medzi mužom a ženou, ale aj na medziľudské, ekonomické či spoločenské vzťahy všeobecne. V príbehu spomínam napríklad aj tému potravinárskeho odvetvia, v ktorom sa prostredníctvom dobre premyslenej reklamy a marketingu vo veľkom zneužíva ľudská naivita a dôverčivosť. Všetci vieme, že nielen v potravinárstve, ale aj v mnohých iných odvetviach idú veľké korporácie bezhlavo za svojimi ziskami, neraz aj na úkor ľudského zdravia a určite mi teda mnohí dajú za pravdu, že dnešný svet je mašinéria, v ktorej city idú celkom bokom.
Už názov knihy napovedá, že by mala byť o citoch. Aká ste v tomto vy? Prejavujete navonok svoje emócie alebo ich skôr držíte v sebe?
Viac-menej som pokojnej povahy, ale svoj život chcem žiť a nielen prežívať a k tomu nevyhnutne patrí neraz aj patričný prejav emócií. Potrebujem ich zo seba dostávať von a aj ich vnímať od druhých, veď o tom je komunikácia. Kedysi som bola dosť prchká a často aj výbušná, dúfam, že vekom táto moja povahová črta odchádza celkom do zabudnutia. Myslím, že teraz už mám väčší nadhľad na život a už viem, že je zbytočné mrhať energiou na nepodstatné veci. Dôležité je podľa mňa to, aby sa človek stále spoznával, uznal si svoje chyby či mylné názory a poučil sa z nich. Omnoho horšie sú na tom tí, ktorí si nepripustia cudzí názor či pohľad na vec a sú presvedčení, že len ten ich názor je správny a často v tejto zaslepenosti prežijú celý svoj život.
A čo si myslíte o ľuďoch – sú v dnešnej dobe citovo „chladní“?
Ja si myslím, že väčšina ľudí u nás je hlavne deprimovaná a to bez ohľadu na vek. Či už starší alebo tí mladší, všetci riešia svoju existenciu a hľadajú spôsoby, ako prežiť, veď štát nám nedáva na výber. Každý z nás chce svojim deťom dopriať pekné detstvo a sebe dôstojný život, no nízke mzdy väčšinu z nás príliš obmedzujú a je len veľmi ťažké zachovať si optimizmus a pozitívny pohľad, keď nie sú vyhliadky na zlepšenie. A s tým prichádza aj vzájomné odcudzenie. Málo sa zaujímame o životy druhých, každý rieši svoje vlastné starosti a vzťahy mimo vlastnej rodiny sú akési povrchnejšie ako kedysi. A často aj priamo v nej.
Na základe koho vznikla hlavná hrdinka Betka vašej novej knihy?
Betka je celkom vymyslená. Má zaujímavú prácu, ale je zakomplexovaná pre svoju obéznu postavu a cíti sa veľmi osamelá. K tejto postave ma inšpirovalo najmä poznanie, že dnes, či už vo filmoch, knihách, seriáloch, alebo v časopisoch nám servírujú samé krásne ženy a mužov, ale všetci vieme, že stačí prejsť po ulici, aby sme si uvedomili, že skutočný život je väčšinou o iných ľuďoch, obyčajných, pravdivých, často aj nie príliš pekných a sebavedomých, ktorí však tiež riešia svoj život, chcú zažiť lásku a prežiť svoj život s úsmevom. Betka je jednou z nich, zisťuje však, že mnohé veci sa dajú zmeniť, ak má človek snahu a úprimný záujem.
Ako dlho ste písali túto knihu? Ako šla práca na nej?
Knihu som písala asi osem mesiacov a celkovo ma bavilo študovať si popri písaní rôzne potravinové škandály vo svete, ktorými som sa inšpirovala. Dozvedela som sa kadejaké zaujímavosti, napríklad aj to, že nekvalitný tovar, o ktorý by iné krajiny ani nezakopli, často putuje do našej krajiny, ktorá je v tomto ohľade vraj mimoriadne benevolentná. Takže buďme opatrní a dávajme si pozor, čo kupujeme do našich chladničiek.
A pravdaže, nedá mi sa neopýtať – máte už rozpísané niečo nové? Prezradíte viac?
Momentálne som v štádiu, že sa teším z jubilejnej desiatej knihy a od písania som si dala na chvíľu pohov. Písaniu sa venujem od roku 2006 a každý rok mi vydali knihu, tak si to chcem trochu užiť. Ale určite mi to dlho nevydrží a zasa ma začne pokúšať nejaká nová téma a nový príbeh.
Katarína Kvašňovská
Snímka z archívu spisovateľky
