ŽILINA. Bytový dom na Bratislavskej ulici 504/58 treba podľa statického posudku zbúrať. Vraj je len zázrakom, že ešte drží pohromade. Chýbajú tu nosné trámy, v streche sú veľké diery. „Z hľadiska užívateľského ako subjekt na bývanie je bytový dom nevyhovujúci. Vzhľadom na vysoké náklady na možnú rekonštrukciu objektu sa ako ekonomické riešenie ponúka jeho asanácia,“ informoval primátor mesta Igor Choma.
Dve rodiny dostanú nový byt
V predmetnom dome žijú dnes tri rodiny. O dve z nich sa mesto postará. „Správajú sa korektne, nemajú žiadne podlžnosti. Budeme ich riešiť náhradným bývaním. Je tam ešte jedna rodina, ktorá tam už dlho nemá čo robiť. Je dokonca vydaný aj exekučný príkaz na vysťahovanie, pretože sú dlžní tisíce eur za nájom,“ vysvetlil.
Mesto plánuje pristúpiť k búracím prácam na jeseň. „Po vysťahovaní všetkých rodín, po príprave verejného obstarávania firmy, ktorá bude dom búrať, za účasti polície a požiarnikov pristúpime k likvidácii domu,“ uzavrel primátor.
V závere týždňa sme sa stretli s otcom rodiny, ktorá podľa vedenia mesta žije v bytovom dome nelegálne. 54‑ročný muž tvrdí, že je zúfalý, niekoľko dní už nespí, premýšľa, kde so svojou chorou manželkou, troma školopovinnými deťmi a dvomi maloletými vnukmi pôjde. Nerozumie, prečo má prísť o domov, keď si nájomné každý mesiac platí a formou splátkového kalendára spláca aj dlh, ktorý má voči mestu. Ten mu vznikol v období, keď bol bez práce. „Áno, viem, že mestu dlhujeme veľa, ale splátku každý mesiac platíme. Platím za nájom, smeti... Neviem, čo s nami bude!“ rozhorčuje sa otec rodiny a ukazuje nám príjmové doklady o zaplatení nájomného za byt a dohodu o uznaní dlhu a splátkach.
Mesto uvádza, že ide o neplatičov, ktorí od roku 2006 až do roku 2014 dlhujú na nájomnom 18 606,38 eura. „Na základe uvedeného mesto podalo návrh na vykonanie exekúcie. Podľa rozhodnutia súdu musí rodina vypratať byt a nemá nárok na bytovú náhradu,“ doplnil hovorca mesta Pavol Čorba.
Ďalšie dva posudky
Podľa Jarmily Lajčákovej, právničky Centra pre výskum etnicity a kultúry, by mesto pri posudzovaní legálnosti núteného vysťahovania rodiny, malo prihliadnuť v prvom rade na skutočnosť, že ide o sociálne znevýhodnenú rodinu s maloletými deťmi, ako aj na skutočnosť, že sa usilovala riešiť svoje podlžnosti splácaním splátkového kalendára. „Mesto je aj v takýchto prípadoch povinné konzultovať svoj postup s dotknutou rodinou a pokúsiť sa hľadať riešenia ich bytovej situácie v súlade s právom každého obyvateľa SR na primerané bývanie,“ hovorí.
Vysťahovanie rómskej rodiny na ulicu by mohlo viesť k vzniku nelegálnej osady. „Mnoho obcí v SR preto rieši situácie proaktívne, napríklad výstavbou, resp. rekonštrukciou sociálnych obecných bytov, kde sa na prácach musia aktívne podieľať aj budúci nájomníci. Problému so zadlžovaním sa dá predchádzať napríklad zriadením inštitútu osobitného príjemcu, kedy si obec či mesto zráža automaticky poplatky spojené s bývaním z príspevku na bývanie pre poberateľov dávky pomoci v hmotnej núdzi,“ ponúka možné riešenie Jarmila Lajčáková.
Mesto skôr či neskôr bude musieť túto situáciu riešiť. Robia sa totiž posudky na ďalšie dva bytové domy. Ak bude ich statika zlá, pravdepodobne sa tiež budú búrať. Potom bude ľudí bez domova na Bratislavskej oveľa viac, veľké percento tu totiž býva neoprávnene.
Michala Stehlíková
Snímka autorka
