V situácii, kedy v meste prebieha diskusia o návrhoch na bezplatnú dopravu pre všetkých a výstavbu Areálu žilinského športu za 57 miliónov eur plus projekty a výstavba dopravnej infraštruktúry, sa zrazu vynorila alternatíva.
Alternatíva, z ktorej sa pred časom zrodil nápad vystavať nový areál na druhom brehu Váhu. Získanie športovej haly na Bôriku späť do vlastníctva mesta a dostavanie Športcentra na Karpatskej bolo totiž prvotným cieľom aj súčasného primátora. S majiteľom však nedospel k dohode (nielen v tejto, ale ani v ďalších sporných veciach) a pri chýbajúcej koncepcii rozvoja športu ju vedenie mesta z ponuky stiahlo. Dnes sa ale zdá, že predčasne. Základom každej dobrej dohody je komunikácia. Poslanci, ktorým chýbala k projektu alternatíva, sa rozhodli, že budú komunikovať. A alternatívu našli. Ak by mesto kúpilo späť športovú halu na Bôriku a zrekonštruovalo ju, ak by dostavalo Karpatskú, pomohlo univerzite s výstavbou atletického štadióna a postavilo by nový krytý bazén, vyšlo by to na približne tretinovú sumu oproti AŽIŠ-u. Vlastník objektov je ochotný ich mestu predať. A zdá sa, že za rozumnú a výhodnú cenu. Ako alternatíva k AŽIŠ-u sa to javí prinajmenšom zaujímavo. Už aj s prihliadnutím na to, že by mesto nielenže ušetrilo, ale zachránilo a znova sprevádzkovalo architektonický skvost, športovú halu na Bôriku. Železný skelet by prestal špatiť sídlisko, ale nahradili by ho funkčné športoviská a všetko by to bolo v dostupnom priestore, kam sa dostanete aj peši. Nuž, ale či bude ochota sa dohodnúť aj zo strany vedenia mesta, je otázne. Len projekty potrebné k realizácii AŽIŠ-u by stáli cca 6 miliónov eur. Jeho výstavba ďalších 60 miliónov eur a to bude dobrý biznis pre akúkoľvek projekčnú aj stavebnú spoločnosť. Ak by sa AŽIŠ nestaval, tak by prišli o robotu projektant aj stavbári. Žilinčania by zas ušetrili a získali späť športovú halu na Bôriku.
Michal Filek
