Téma bezdomovectva sa v posledných týždňoch opäť dostala do centra pozornosti. Dôvodom bol aj požiar opustenej budovy na Ulici 1. mája, kde sa zdržiavajú ľudia bez domova, ale napríklad aj nové lavičky na zrenovovanom Bulvári, ktoré sa krátko po osadení stali miestom na prespávanie. Na sociálnych sieťach sa rozprúdila diskusia, či je ľudí bez domova v Žiline viac ako v minulosti. Mestská polícia však tvrdí, že čísla hovoria inak. Podľa jej údajov sa počet osôb bez domova a ľudí bez prístrešia dlhodobo pohybuje približne na úrovni 180 osôb.
„Počet osôb bez domova a ľudí bez prístrešia – teda osôb, ktoré síce nemajú vlastné bývanie, no využívajú napríklad nocľah v charitatívnych zariadeniach, sa v meste Žilina dlhodobo pohybuje približne na úrovni 180 osôb. Aj napriek tomu, že sa pravidelne objavujú nové prípady ľudí, ktorí sa ocitnú bez domova, iným sa vďaka poskytovanej pomoci podarí z tejto situácie dostať alebo zo Žiliny odídu. Z tohto dôvodu môžeme považovať ich počet za stabilizovaný,“ uviedol pre Žilinský večerník Martin Pekný, zástupca náčelníka pre výkon služby z Mestskej polície Žilina.
Zároveň vysvetľuje, prečo verejnosť nadobúda opačný dojem. V centrálnych častiach mesta sa pohybuje približne tridsiatka ľudí, ktorí počas priaznivého počasia prespávajú na lavičkách alebo vo verejných priestranstvách. Práve oni sú najviac na očiach. „Nejde teda o nárast celkového počtu ľudí bez domova, ale o ich vyššiu viditeľnosť. Tieto osoby však akúkoľvek pomoc odmietajú, respektíve neprijímajú,“ vysvetľuje. Zvyšok ľudí žije podľa neho mimo centra, na okrajoch mesta alebo pravidelne využíva služby charitatívnych organizácií. Preto ich obyvatelia prakticky nestretávajú alebo ich na prvý pohľad nedokážu identifikovať ako „bezdomovcov“.
Lepší prehľad aj užšia spolupráca
Od novembra minulého roka sa problematike ľudí na ulici venuje špeciálny koordinátor Mestskej polície Žilina. Pozícia vznikla preto, aby mesto lepšie poznalo situáciu v teréne a dokázalo rýchlejšie reagovať na podnety obyvateľov aj potreby samotných ľudí bez domova. Po deviatich mesiacoch polícia hodnotí projekt pozitívne. Podľa slov Martina Pekného má dnes veľmi dobrý prehľad o miestach, kde sa tieto osoby zdržiavajú, pozná ich sociálnu aj zdravotnú situáciu a dokáže im poskytovať adresnejšiu pomoc. „Koordinátor Mestskej polície Žilina v súčasnosti rozšíril spoluprácu aj so sociálnymi pracovníkmi Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina a príslušníkmi policajného zboru, ktorí sa rovnako venujú osobám zo sociálne znevýhodneného prostredia. Táto spolupráca umožňuje efektívnejšiu výmenu informácií, včasnú identifikáciu ľudí, ktorí potrebujú pomoc a koordinovanejšie poskytovanie sociálnej podpory,“ doplnil zástupca náčelníka.
Návraty domov či záchrana života
Výsledky terénnej práce podľa mestskej polície nie sú len v štatistikách. „V rámci spolupráce, predovšetkým s pracovníkmi Diecéznej charity, sa podarilo v šiestich prípadoch pomôcť osobám bez domova s návratom do miest, kde žili predtým, ako sa ocitli na ulici, prípadne sa ich ujali rodinní príslušníci,“ vyratúva zástupca polície. Ďalším približne 20 ľuďom sprostredkovali služby charity, ktoré dovtedy nevyužívali alebo o možnostiach tejto pomoci nemali informácie. Okrem sociálneho poradenstva dostali aj materiálnu pomoc v podobe oblečenia či potravinových balíkov. Význam dobrej znalosti prostredia sa ukázal aj pri mimoriadnych udalostiach.
Počas požiaru schátranej budovy na sídlisku Vlčince sa mestským policajtom podarilo ešte pred príchodom hasičov evakuovať štyroch ľudí bez domova, ktorí sa nachádzali vo vnútri objektu. Podľa polície nejde o ojedinelý prípad. Príslušníci pravidelne poskytujú prvú pomoc ľuďom žijúcim na periférii mesta alebo im privolávajú záchrannú zdravotnú službu v situáciách, keď si pomoc sami zabezpečiť nedokážu.
Lavičky majú slúžiť všetkým
Diskusiu v posledných týždňoch vyvolala aj tzv. defenzívna architektúra. Po pilotnom projekte v Sade na Studničkách sa mesto rozhodlo pokračovať v osádzaní deliacich prvkov na lavičky. Najbližšie pribudnú práve na Bulvári. Samospráva vysvetľuje, že nejde o snahu vytláčať ľudí bez domova z verejného priestoru, ale zabezpečiť, aby lavičky mohli využívať všetci obyvatelia. „Cieľom tohto kroku nebolo nahradiť systémové sociálne riešenia, ale zabezpečiť, aby bol mestský mobiliár voľne a bezpečne prístupný pre celú verejnosť – vrátane rodín s deťmi či seniorov,“ uviedla pre naše noviny hovorkyňa mesta Žilina Zuzana Ondrášová.
Podľa radnice sa po úprave lavičiek v Sade na Studničkách podarilo obmedziť ich využívanie na prespávanie, znížilo sa znečisťovanie okolia a park sa stal komfortnejším pre návštevníkov. Vníma ho teda ako účinné opatrenie. Mesto zároveň priznáva, že najčastejšími problémami spojenými s bezdomovectvom zostávajú znečisťovanie verejného priestoru a občasný vandalizmus.
Bez jednoduchého riešenia
Aj odpovede mesta a mestskej polície ukazujú, že bezdomovectvo nie je problém, ktorý by sa dal vyriešiť jediným opatrením. Na jednej strane samospráva rozširuje terénnu sociálnu prácu, spolupracuje s charitou, nemocnicou aj políciou a pomáha ľuďom vrátiť sa späť do bežného života. Na druhej strane časť ľudí bez domova akúkoľvek pomoc odmieta a naďalej zostáva vo verejnom priestore, čo prirodzene vyvoláva nespokojnosť obyvateľov.
Práve preto mesto popri sociálnych opatreniach siaha aj po úpravách verejného priestoru. Či sa ukáže kombinácia terénnej práce a defenzívnej architektúry ako dlhodobo účinné riešenie, ukážu až najbližšie mesiace.
