Celý svoj profesný život strávila ako členka hereckého súboru Bábkového divadla Žilina. Vo svojom voľnom čase a taktiež po odchode do dôchodku venovala svoje úsilie literárnej tvorbe.
Prežila bohatý život naplnený umením a prácou pre druhého. Ako bábkoherečka, neskôr i autorka bábkových divadelných hier, priniesla počas svojho tridsaťpäťročného hereckého účinkovania čaro, imagináciu a radosť tisícom a tisícom detí aj ich rodičom, čo podporila a zvýraznila aj svojimi niekoľkými úspešnými knižkami pre malého a mladého čitateľa. Už dve generácie rodičov čítajú jej knižky svojim deťom či vnúčatám a spomínajú si tak na obdobie vlastného detstva. Možno si poniektorí ešte pripomenú aj seriál večerníčkov Branko a Žltochvost, ktorý sa viackrát reprízoval v televízii a ktorého je autorkou scenára či si zaspomínajú na jej rozhlasové hry a poviedky, ktoré boli vysielané v rádiu.
Božena Lenčová dbala, aby jej literárne diela mali vysokú umeleckú úroveň, ale najmä na to, aby boli nositeľmi mravných a ľudských hodnôt. Umeleckú činnosť vnímala ako osobitné poslanie. Nie iba ako kratochvíľu, záľubu či dokonca ani vlastnú sebarealizáciu, ale ako niečo, čo je tu predovšetkým pre zušľachtenie človeka, a čo človeka presahuje a inšpiruje, napája z duchovných sfér. Taká bola jej silná viera.
Slovami popredného slovenského literáta a jej kamaráta Petra Mišáka: „Všetko to dobro, všetka láska a čarovnosť v jej príbehoch nech nám ostanú navždy v pamäti popri svetlej spomienke na nevšednú osobnosť, ktorej dielo už bude preverovať len čas. Česť jej svetlej
pamiatke a úcta jej dielu!“
Teraz už navždy odišla do ríše fantázie, do krajiny kúziel a rozprávok, ktoré tak veľmi milovala. Veď odtiaľ človek pochádza, neumiera, len sa navracia domov.
