Pred 150-timi rokmi mala Žilina úplne inú tvár ako dnes. „Pred otvorením Košicko-bohumínskej železnice 18. marca 1872 bolo osídlenie Žiliny len na Mariánskom námestí a v jeho okolí,“ vysvetľuje dvorný historik nášho mesta Peter Štanský. Územie dnešnej železničnej stanice a jej predpolia sa nazývalo Závažie. Podľa historika ho tvorili nezastavané polia, lúky, pasienky, mestský bitúnok a vodné plochy. Cez územie voľne tiekol potok Všivák a nachádzali sa tu tri jazierka napájané aj prameňom Na studničkách. „Závažie sa rozprestieralo od celulózky až po Kálovskú cestu a dnešné Farské schody. Priestor sa zastaval postupne v rokoch 1890 až 1945,“ upresňuje Štanský.
Zásadný zlom priniesla Košicko-bohumínska železnica. Po dostavbe stanice a jej prevádzkových i obytných budov sa začalo postupne zastavovať aj jej okolie. Výstavba však spočiatku narážala na chýbajúcu infraštruktúru. Plynové osvetlenie zaviedli v roku 1898, elektrifikácia prišla v roku 1908 a vodovod s kanalizáciou pribudli v roku 1911. Cesty pred stanicou a smerom do mesta, dnes známe ako Národná ulica, dokončili v roku 1902.
„Takto vzniklo nové centrum mesta, treba zdôrazniť, že vďaka železnici,“ približuje Štanský. Význam novej lokality pred stanicou rýchlo pochopili aj obchodníci a podnikatelia. V roku 1895 tu postavili hotel Rémi, ktorý sa v roku 1907 presťahoval do dnešnej budovy hotela Polom. Adolf Leimdorfer vybudoval v roku 1901 prízemnú budovu, v ktorej sa dodnes nachádzajú obchody, a v roku 1928 pribudol hotel Metropol.
Začiatkom 20. storočia sa mesto pokúsilo vytvoriť v blízkosti stanice aj park. Čiastočne sa to podarilo na mieste dnešnej budovy pošty, park však nemal dlhé trvanie. „Rastúci počet cestujúcich a doprava tovarov z miestnych priemyselných závodov – továreň na sudy a kade Zelinka, výroba liehu firiem Scheer a Ripper a ďalšie spôsobili, že priestor pred stanicou bol veľmi vyťažený. Parkovali tu najprv konské nákladné povozy i fiakre, neskôr autá a taxíky. Bola to brána do mesta, kadiaľ denne prešlo množstvo zamestnancov žilinských podnikov, obchodníci a návštevníci mesta,“ dodáva historik. Predstaničný priestor sa tak stal dôležitou vstupnou bránou do Žiliny.
Od Wilsonovho po Stalingradské námestie
Dňa 19. februára 1919 rozhodlo mesto o zmene názvov viacerých ulíc a námestí. Priestor pred stanicou pomenovali Námestie W. Wilsona na počesť amerického prezidenta Woodrowa Wilsona, ktorý podporoval vznik Československej republiky. V roku 1939 námestie zrušili a začlenili do Hviezdoslavovej ulice. V roku 1950 dostalo názov Stalingradské námestie a po roku 1962, v rámci odstraňovania symbolov spojených s kultom osobnosti Josifa Stalina, ho premenovali na Námestie budovateľov. Ani tento názov sa však nezachoval natrvalo. V roku 1992 námestie opäť zrušili a priestor sa stal súčasťou Hviezdoslavovej ulice.
„Ako historik a občan by som rád privítal architektonické doriešenie priestoru pred stanicou, nie som spokojný so súčasným stavom. Priestor pred stanicou bol architektonicky negatívne ovplyvnený stavbou podchodu v roku 1977, ako aj stavbou rôznych stánkov pri podchode a pri stanici. Aj výstavba Bytčianskej reštaurácie pri stanici (ľudovo Včelín) priniesla do priestoru len negatívne prvky. Určite treba do budúcnosti obmedziť súčasnú dopravu, prípadne ju vylúčiť, na druhej strane treba mať na pamäti i zásobovanie obchodov pred stanicou a na Národnej ulici,“ predstavil svoju víziu pán Štanský.
