Porota zložená z domácich a zahraničných odborníkov oceňovala finálové diela v šiestich kategóriách – interiér, exteriér, rodinné domy, bytové domy, občianske a priemyselné budovy, obnova a prestavba. „Medzinárodná porota posudzovala výhradne kvalitatívne kritériá stavieb bez ohľadu na výšku investičných nákladov, veľkosť stavieb alebo typológiu. Úroveň navštívených prác sa potvrdila ako veľmi vysoká. Ukázalo sa, ako veľmi je dôležité architektúru poznať osobne na mieste, v reálnom čase, nielen prostredníctvom fotografií. Bez výnimky mali najlepšie stavby pútavý a osobný príbeh, vznikali dlho, v obmedzených finančných podmienkach s dychberúcim nasadením všetkých zúčastnených – architektov, investorov, rôznych dobrovoľníkov, darcov a podobne,“ skonštatoval predseda odbornej poroty, architekt Pavel Nasadil.
PREMENA JE VÝZVOU
Neologická synagóga z roku 1931, ktorú sa pred siedmimi rokmi rozhodli zrekonštruovať a vrátiť jej tak postavenie, ktoré si zaslúži, získala ocenenie aj uplynulý rok. Stala sa víťazom v kategórii Patrón architektúry. Cieľom obnovy synagógy bolo transformovať ju na miesto, ktoré bude slúžiť na kultúrne účely a prezentáciu súčasného výtvarného umenia. Citlivú a zároveň osobitú rekonštrukciu historickej budovy ocenili aj architekti. „Transformácia existujúcej stavby prináša pre architekta výzvu, ocitá sa pred niekoľkými vnútornými úvahami o autorstve, rolách a hraniciach od vzbúrenia sa voči súčasnému stavu až po jasné porozumenie úmyslom pôvodného zhotoviteľa. Obnova žilinskej synagógy od Petra Behrensa (architekta Novej synagógy, pozn. autorky), ktorú realizovalo štúdio Plural, je jedným z najjasnejších príkladov inteligentného pochopenia rekonštrukcie, s akým som sa stretol,“ hovorí o žilinskej synagóge portugalský architekt a jeden z porotcov Filipe Magalhães.
SILA V JEDNODUCHOSTI
Magalhães vo svojom hodnotení ďalej apeluje na osobitú históriu budovy a zároveň poukazuje aj na jej pôsobivý vnútorný priestor. „Počas svojho vývoja od synagógy cez kino a auditórium až k multifunkčnému priestoru si budova zachovala vždy svoj verejný charakter. Posledná renovácia trvala niekoľko rokov a bola realizovaná s veľmi malým množstvom peňazí, čo odporuje všeobecnému presvedčeniu, že „dobrá architektúra je drahá“. Do spoločnosti formovanej mediálnym ošiaľom prináša svieži prístup. Biela farba je v ňom použitá ako manifest, jej prítomnosť je neprehliadnuteľná, napriek tomu zostáva neviditeľná,“ uvádza portugalský architekt, ktorý vidí silu projektu obnovy Novej synagógy najmä v jeho jednoduchosti. „Architekt prijal úlohu mysliteľa, ktorý pochopil verejný rozmer, do ktorého zasahoval. Vďaka tomu vzniklo výnimočné dielo obnovy a prestavby,“ uzatvára Filipe Magalhães.
PODNIETILI ICH K REKONŠTRUKCII
Podľa jedného z iniciátorov rekonštrukcie Novej synagógy Mareka Adamova je jej úspech v celonárodnej súťaži najmä zadosťučinením. „Architekti a odborná obec boli prví, ktorí nás motivovali na rekonštrukciu. O význame Behrensovej architektúry hovorili už roky a vďaka nim sme sa o tom, že Kino Centrum (v budove predtým sídlilo kino, pozn. autorky) je pôvodne synagóga od Petra Behrensa, dozvedeli aj my. A tak sme sa do toho pustili,“ prezrádza na margo ocenenia Marek Adamov, ktorý v súvislosti s architektonickou súťažou spomína aj jej minuloročný úspech. „Uplynulý rok sa nám podarilo získať v CE.ZA.AR čestného Patróna architektúry za aktivizmus, teda za to, že sme sa do záchrany pamiatky pustili ako občianska a dobrovoľnícka iniciatíva. Teraz to vyšlo na ozajstného CE.ZA.AR-a našim architektom Martinovi Jančokovi, Michalovi Janákovi a Eve Štrocholcovej z Plural v riadnej súťaži a kategórii Obnova a prestavba. Je to teda ich odborná cena a aspoň symbolické zadosťučinenie za dobrovoľnícku robotu nad výkresmi a samotnou stavbou v hodnote niekoľko desiatok tisíc eur.“
ZAPOJILI SA DESIATKY PODPOROVATEĽOV
Cena však podľa Mareka Adamova patrí aj ďalším ľuďom, ktorí na Novej synagóge pracovali či stále pracujú. Ide o reštaurátorov, pamiatkarov, projektantov, realizátorov prác či desiatky malých živnostníkov. „Väčšina z nich urobila veľkú časť svojej práce dobrovoľnícky a sponzorsky, čím z trojmiliónovej rekonštrukcie ušetrili polovicu! Nepodarilo by sa to bez podpory všetkých ľudí zo zbierky, bez odvahy Židovskej náboženskej obce v Žiline, ktorá nám projekt zverila do rúk, bez stoviek dobrovoľníkov a väčších či menších podporovateľov. Na tomto projekte robilo toľko ľudí, že by sa na jedenkrát ani do synagógy nezmestili,“ konštatuje Adamov.
SYNAGÓGA ŽIJE
Rekonštrukčné práce na Novej synagóge nie sú podľa jeho slov ešte na konci, o chvíľu sa však k nemu priblížia. „Vďaka dvom percentám dokončíme tento rok zázemie v bývalých kanceláriách Tatrafilmu, ktoré už nie sú pamiatkovo chránené. Konečne budeme mať kanceláriu, sedem rokov totiž nosíme všetky veci v ruksakoch na chrbtoch. Dôležité je, že Nová synagóga funguje, je otvorená, žije. Sme najmä galériou pre výstavy súčasného umenia, za prvý rok od otvorenia ich bolo päť. Pravidelne sme priestorom pre diskusie na aktuálne spoločenské, politické a kultúrne témy, uvádzame komornú, vážnu aj inú hudbu. A v období medzi výstavami hostíme aj veľké akcie – festivaly ako Fest Anča, Kiosk, Žilinský literárny festival alebo komunitné akcie ako Malý vianočný trh a iné,“ uzatvára Marek Adamov. Otvorení by však radi zostali aj pre akcie ďalších organizátorov. V aktuálnom ročníku architektonickej súťaže mala Žilina aj ďalších reprezentantov, do finálového výberu toho najkvalitnejšieho sa vrátane Novej synagógy dostala aj vyhliadková veža na Dubni a budova bývalej filiálky Rakúsko-uhorskej banky.
