Krajská knižnica v Žiline pripravila ďalšiu z cestovateľských besied, ktoré sa tešia veľkej obľube, tentoraz s Michalom Chmeliarom. Témou na jún bola Kuba – perla Karibiku.
Ako si väčšina ľudí Kubu predstavuje? „Slnko, pláže, salsa, rum, cigary a večne usmiatí ľudia. A tak to aj je. No Ostrov Slobody je aj symbolom revolúcie Fidela Castra a následnej politickej neslobody,“ hovorí Michal. Kuba je podľa neho špecifická a v súvislosti s ňou je aj množstvo nepochopiteľných vecí. Základom je nikdy sa nepýtať: Prečo? Kubánci majú totiž život zabehnutý v svojských koľajach.
Cestovateľ upozornil i na fámu, ako si ľudia zvyknú bezprostredne spájať revolucionára Che Guevaru s Kubou, napriek tomu, že je Argentínčan. Che Guevara, pravým menom Ernesto Rafael Guevara de la Serna, je predsa len emblémom socializmu, alebo skôr „fidelizmu“ – tak by sa podľa Michala mohlo nazývať tamojšie štátne zriadenie. Takisto objasnil vznik jeho prezývky Che. Údajne je to forma pomocného slovíčka alebo verbálnej barličky, u nás do voľného prekladu niečo ako „oné“. „Keď si neviete spomenúť, tak poviete che,“ s úsmevom vysvetľuje Michal Chmeliar.
„Bozkávači“ rumu miešajú výberový alkohol
S Kubou sa aj neoddeliteľne spája výroba cigár. Kubánci majú svojho výrobcu, ktorý je dokonca zapísaný v Guinessovej knihe rekordov za našúľanie najdlhšej cigary v roku 2003. Jej dĺžka je neuveriteľných 14,86 metra! Samotná cigara je umiestnená v pozdĺžnom plexiskle, aby bola vystavená na obdiv návštevníkov. Kubánskych cigár je niekoľko druhov a musia byť vraj šúľané vo vlhkom prostredí, aby sa nevysušili.
Besedujúci boli prostredníctvom prezentácie konfrontovaní nielen s historickým centrom Havany, ktoré je obdivované a honosné, aj keď Kuba nemá peniaze na jeho rekonštrukciu, no taktiež s odvšadiaľ ozývajúcou sa muzikou. „Hudba sa na vás skrátka valí zo všetkých končín. Kubánska muzika nie je len Buena Vista. Takých kapiel, ako je ona, nájdete všade skutočne hojne. V každom hoteli, na každej ulici. Majú to v krvi,“ spomína cestovateľ.
Pre perlu Karibiku je príznačný aj rum, ktorého tam je požehnane. Pre nás, Slovákov, je voľne dostupný známy rum Havana. Ako však tento ich národný nápoj vzniká? Vypálením cukrovej trstiny nie raz, ale dvakrát. Po prvom raze je z nej totiž len pálenka. Rumy sú po vypálení uložené do sudov a podľa dĺžky ich uschovania sa odlišujú jemnosťou, kvalitou či farbou. Pracovníci v tamojších destilérkach sa nazývajú aj „bozkávači“ rumu. Nezvyknú totiž predávať len tzv. odležané „ročáky“, ale niektoré rumy aj miešajú. „Bozkávači“ vezmú v určitom pomere trebárs trojročný a sedemročný rum, proporčne ho namiešajú podľa sily a farby, a ten napokon predávajú ako výberový rum.
Známy obraz Kubánec a cigara.
Veci na prídel, ako vo vojne
Počuli ste už niekedy o zmrzlinárňach nazývaných „coppelia“? Je to zmrzlináreň, do ktorej sa prioritne na zmrzlinu nechodí. Keď ste už pri pulte, môžete si ju dať, no úloha „coppelie“ je kľúčová v inom smere – v kšeftovaní. Cestovateľ Michal objasňuje: „Kubánci sú celkovo ohromne spoločenskí, radi stoja v radoch a radi sa rozprávajú. Celkovo v mestách – no v „coppeliach“ obzvlášť – majú príležitosť dostať sa k veciam, ktoré aktuálne potrebujú. Čiže keď niečo zháňate, postavíte sa do fronty na zmrzlinu a už sa to spontánne začína.“ Na Kube je veľa nedostatkových tovarov, vrátane základných potravín, oblečenia a topánok. Všetko funguje na prídel ako vo vojne a tak sú „coppelie“ svojou multifunkčnosťou omnoho užitočnejšie, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Sny o cestovaní...
Ďalšia zaujímavá cestovateľská beseda je za nami. Keďže sa letné prázdniny rozbehli a ľudí čakajú dovolenky, najbližšia beseda sa uskutoční až v septembri.
Petra Vörösová
Snímka archív Michala Chmeliara
