Žilinský Večerník

O kópiu ateliéru akade­mického maliara Jozefa Krakovského sa pokú­sili v galérii SOHO1 Minigal­lery ešte pred letnými prázd­ninami. A v celku úspešne, lebo ako sa vyjadril sám au­tor: „Podobá sa to, ale u mňa je väčší neporiadok.“

Tvorba autora, rodáka z Lietavskej Lúčky, je veľ­mi rôznorodá. Robí auto­portréty, rôzne imaginárne portréty, občas zátišie, všet­ko kresby, grafiky a akvarely. „Vždy mám rozrobených viac vecí. Keď sa mi niektoré obra­zy nepáčia, odložím ich a ne­skôr, niekedy po pár mesia­coch, inokedy po rokoch na nich opäť pracujem.“

Aj preto niektoré jeho ob­razy vznikajú desať rokov.

Učarovala mu abstrakcia
Prevažnú jeho tvorbu tvo­rí abstrakcia. „Moje abstrakt­né obdobie sa začalo niekedy v 1986, ešte za komunistov. A medzitým sa vždy vraciam k realite jedným alebo dvo­mi obrázkami,“ povedal Jozef Krakovský.

Už od samého začiatku mu učaroval Vincent van Gogh. A jeho vplyv bolo v jeho ob­razoch aj cítiť. „Páči sa mi expresívnosť u van Gogha aj u Pollocka,“ prezradil. „Pol­lock je pre mňa druhý van Gogh. Oni uplatňovali linku či už náhodnú, kreslenú, ale­bo vyrývanú a tie veci, ktoré teraz robím, stoja práve na tej linke – hrubej, tenšej, fareb­nejšej, monochrómnejšej.“

Možno povedať, že okrem portrétu umelca realita moc neláka. „To, čo vidím, ma za­ujíma, ale to realistické pre­vedenie už nie, idem za niečím iným. Mám rád dyna­mické veci, veci, ktoré rozprá­vajú a kde treba hľadať realitu pod abstraktným obrazom.“

Maľovanie je mágia
Umelec nemá vyhranený vkus na farby. Používa ich všetky. „Je to podľa nálady, ako sa človek cíti, čo chce povedať. Mám aj teplejšie aj studenšie obrázky.“ No ako sa priznal, červená je jeho farbou. „Červená farba býva­la dlho dominantou mojich obrazov.“

Akékoľvek maľovanie je ri­ziko. „Ja hovorím, že obraz je predovšetkým mágia. Musí niečo hovoriť, musí dýchať, musí provokovať.“

Vyslovil to i na margo sé­rie obrazov, v ktorých domi­novala červená farba. „Doma som mal zavesené asi troj­metrové plátno z tých čer­vených malieb, no po týždni som ho musel dať dole. Doma mám zavesených stovky ob­razov, ale tento jeden mi „roztrhal“ celú stenu. Je veľ­mi silný a hodí sa skôr na ste­nu, kde už nič iné nevisí.“

Inšpirovaný Parížom
Okrem kytíc a abstraktných kompozícií má Jozef Krakov­ský i maľ by z Paríža. Maľ by, v ktorých je Paríž a jednot­livé jeho časti vyobrazený. Pravdaže, abstraktne. „V Pa­ríži som bol minimálne päť­desiatkrát. Vždy si odtiaľ pri­nesiem plno kresieb, skíc, na základe ktorých potom ne­skôr maľujem.“

Maľovanie je pre auto­ra forma hry. „Je to úžasné,“ povedal. „Keď niečo robí­te, vlastne sa bavíte. A je to v dielach aj cítiť, lebo človek to robí s radosťou.“

Monotypie
Najnovšie sa Jozef Krakov­ský venuje tvorbe monoty­pií. Monotypia je grafická technika, ktorú používali už impresionisti. Na platňu zo skla, kovu alebo z plastickej hmoty sa nanesie olejová, temperová alebo tlačiaren­ská farba. Priloží sa papier a vytvorí odtlačok. „Je to zau­jímavá technika. Jednak mô­žete vyrobiť niekedy aj dva alebo tri odtlačky a každý je iný. Ja to využívam a keď je to dobré, podpíšem to, keď nie, vyhodím to.“

Monotypie robí farebné aj čiernobiele. „Celá moja tvorba smerovala a vyvrcholila v roku 2013 do používania len jednej alebo dvoch farieb a buď som do toho obraz vyrýval, alebo som doň maľoval.“

Jozef Krakovský i napriek zdravotným problémom, ktoré nedávno prekonal, ne­prestáva maľovať. Vraví, že ho to baví. No tiež s obava­mi dodáva: „Uvidíme, doke­dy mi to vydrží, lebo viete, jeden deň sa prebudíte a zis­títe, že neviete robiť nič. A tento rok to bolo bledé, myslel som, že som skončil.“ Ale neskončil. Rozbehlo sa to. A v týchto dňoch je opäť v Paríži, kde naberá novú inšpiráciu pre svoje ďalšie obrazy.