Národný park Malá Fatra patrí síce svojou rozlohou medzi stredne veľké národné parky Slovenska, ale určite vie svojimi krásami konkurovať aj tým najväčším. Vedeli ste napríklad, že na jeho území je vyhlásených až 14 národných prírodných rezervácií, do ktorých patria aj Tiesňavy, Starý hrad, Minčol či Šútovská dolina? Alebo že brehové porasty okolo Varínky medzi obcami Varín a Krasňany sa považujú za prírodnú pamiatku a nazývajú sa Krasňanský luh?
KEDY SME V PARKU A KEDY V REZERVÁCII?
V národných parkoch však platia isté pravidlá, ktoré by sme mali dodržiavať, aby sme sa z ich krás vedeli tešiť čo najdlhšie. Ako však zistíme, kedy sme vstúpili na chránené územie?
„Územie národného parku sa značí najmä na miestach, kde do chráneného územia vchádza cestná komunikácia alebo turistický chodník. Je to, samozrejme, z informatívneho dôvodu, aby ľudia vedeli, kde sa nachádzajú a podľa toho sa aj patrične správali. Samotný park je označený, turistom určite známym bodovým značením. Teda na drevenom hranole je štátny znak s nápisom Národný park Malá Fatra, príp. nejaké ďalšie informácie, napr. o uzáveroch chodníkov. Z technických príčin nejde označiť celý obvod parku, napr. značením na stromoch či inak. Najvhodnejšie je, keď návštevník siahne po mape a zorientuje sa v nej. Na internete je predsa všetko,“ konštatuje s úsmevom na tvári Tomáš Flajs, strážca Národného parku Malá Fatra.
Národný park sa delí na ďalšie menšie územia, nazývané rezervácie alebo tzv. maloplošné chránené územia. „Už z názvu je jasné, že ide o menšie územia, väčšinou sú to vzácne časti parku, kde sú zachovalé prírodné hodnoty a podobne. Alebo laicky povedané – sú to tie najcennejšie územia, ktoré máme. Také malé dedičstvo alebo zásobáreň vzácnych živočíchov či rastlín. Na týchto plochách platí prísnejší režim ako v samotnom národnom parku, sú to tzv. bezzásahové územia, príp. sa tam môžu vykonávať len určité, zákonom stanovené činnosti,“ rozpráva Tomáš Flajs.
Ako však zistíme, že sme sa ocitli na tom najvzácnejšom „kúsku“ národného parku? Hranice rezervácií ochranári označujú pomocou červených čiar na stromoch. „Okrem bodového značenia, teda drevených hranolov s popisom územia pri vstupných cestách, je obvod takéhoto územia značený aj dvoma červenými páskami na stromoch. Vrchná páska je spojená, spodná prerušená. Prerušená čiara signalizuje, ktorým smerom chránené územie je. V rezerváciách je zakázaný pohyb mimo vyznačeného turistického chodník, bivakovať, zakladať oheň či podobné činnosti,“ upozorňuje strážca národného parku.
Na ochranu národného parku používajú ochranári aj ďalšie špecifické symboly. Ako sa však zdá, návštevníci im nie vždy rozumejú... „K častým a bežným značkám okrem štátneho znaku a krátkeho pomenovania jednotlivých častí územia patria aj tzv. piktogramy. Teda menšie nálepky, na ktorých je vyobrazená určitá zakázaná činnosť. Najlepšie by bolo, keby sme ich nemuseli nikde umiestňovať. Znamenalo by to, že turisti – návštevníci sú disciplinovaní, ale u nás to tak nie je. Bežne sa nám stáva, že nájdeme ohnisko v rezervácii a nad ohniskom máme tabuľku práve s piktogramom zakazujúcim zakladanie ohňa. Prípadne budíme turistu spacieho v stane pred piktogramom s prečiarknutým stanom,“ poznamenáva Tomáš Flajs.
ZÁPAD SLNKA NA KRIVÁNI? POZOR NA POKUTU
Za takéto správanie môžu ochranári udeliť návštevníkovi parku finančnú sankciu. „Žiaľ, tento rok sme ich už udelili niekoľko. Preto píšem „žiaľ“, lebo osobne som si vždy myslel, že do hôr chodia len ľudia, čo hory milujú. Ale nie je to tak. Väčšinou išlo o bezhlavé lezenie v skalách, lyžovanie voľným terénom, vstup bicyklom mimo trasy na to určenej, príp. vstup motorkou, štvorkolkou a toto, žiaľ, často v rezerváciách. Najviac sankcií sa tento rok udelilo na uzáveroch turistických chodníkov, najmä na Rozsutec,“ rozpráva strážca, pričom pripomína, že od 1. marca do 15. júna sú v Malej Fatre uzatvorené z oboch smerov tri turistické chodníky Medziholie – Veľký Rozsutec, dolina Obšívanky od Malých nocľahov a Malý Kriváň – Vendovka.
Okrem uzáver spomínaných chodníkov by turisti mali mať na pamäti, že v zimnom období (od 1. novembra do 15. apríla) sa môžu po turistických chodníkoch pohybovať v čase od 7. do 18. h a v letnom období od 6. do 21. h. „Z uvedeného vyplýva, že aj obľúbené východy či západy slnka z hrebeňa hôr Malej Fatry nie sú v súlade s predpismi o chránenom území, a preto to treba dobre zvážiť. Treba myslieť na zver, ktorá nemá pokoj ani počas nočných hodín, ale aj možnosť byť sankciovaný zo strany rangerov parku,“ podotýka strážca.
Práve zver je tá, ktorá na návštevnosť národného parku najviac dopláca. „Ľudia si často mýlia územie národného parku so športoviskom. Týka sa to najmä lyžiarov, cyklistov, lezcov, horolezcov. Určite veľakrát odznel túto jar príbeh štyroch osirelých medvedích mláďat spod Malofatranského Kriváňa. A kto za všetkým stál? Človek. V tesnej blízkosti brlohu sme našli veľa stôp po lyžiaroch, zberateľov parohov, ale aj voľne pohybujúcich sa psov. Toto všetko zapríčinilo medvediu tragédiu – mama medvedica to nemohla ustáť. Za týmto treba vidieť len nedisciplinovanosť návštevníkov chráneného územia, ktoré by si mali oveľa viac vážiť. Medzi najhoršie určite patria terénne motorky, štvorkolky či snežné skútre. Tu prichádza ale aj k najväčším postihom zo strany zákona,“ dodáva Tomáš Flajs.
