Paralympiáda je podľa Petry, ktorá lyžuje odmalička, úplne iným podujatím ako preteky svetového či európskeho pohára, alebo svetový šampionát. „Stres v jednotlivých súťažiach na paralympiáde je iný. Aj napriek tomu, že som šla do Pjongčangu už na štvrtú paralympiádu a chcela som si jednotlivé jazdy najmä užiť, pretože tamojšie svahy sú naozaj dobré, cítila som stále vo vnútri tlak a zodpovednosť. Chcela som dosiahnuť čo najlepšie výsledky a nervozita sa prejavila,“ prezradila 28-ročná špecialistka na točivé disciplíny, ktorá preteká v kategórii stojacich s postihnutím hornej končatiny.
Petra začala pre problémy s kolenom trénovať v paralympijskej sezóne o dosť neskôr a tréningové manko sa prejavilo práve v Pjongčangu. „Tréning mi chýbal najmä v slalome, tam som cítila potrebu ešte aspoň mesačného tréningu, aby som bola spokojná. Každý túži získať na paralympiáde medailu, nebola som výnimkou. Reálne som však chcela skončiť v slalome do 4. miesta. Žiaľ, nevyšlo mi to,“ skonštatovala slovenská reprezentantka.
Slalom a obrovský slalom, ktoré sú jej dominantnými disciplínami, jej vyšli čo sa týka umiestnenia narovnako. „Po prvom kole slalomu nás bolo päť žien natesnaných v jednej sekunde. V druhom šla každá naplno a chcela spraviť čo najlepší výsledok. Mne sa to nepodarilo, skončila som piata a hnevalo ma, že som nesplnila cieľ, ktorý som si dala,“ prezradila Petra svoje dojmy z pretekov v Pjong-čangu. Pre úplnosť dodajme, že v superkombinácii obsadila Žilinčanka 6. priečku.
Slovenská výprava znevýhodnených alpských lyžiarov sa v Južnej Kórei postarala o všetky slovenské medaily a stala sa najúspešnejšou krajinou v tomto športe v rámci celej paralympiády. Petru Smaržovú škrelo, že aj ona nezískala do zbierky aspoň jeden cenný kov. „Bolo mi to ľúto a stále si to vyčítam, že som mohla ísť lepšie. Už to však nezmením, je to tak, ako to je. Nálada vo výprave bola síce skvelá, pretože od prvého dňa niekto získaval medailu, ale lyžovanie je individuálny šport. Úspech druhých až tak nezaváži pri vašom vlastnom výkone. Na kopci idete sami za seba,“ hodnotí Petra.
Paralympiáda v Pjongčangu bola Smaržovej štvrtou, a tak už môže porovnávať s predošlými. „V Ázii to bolo opäť niečo iné. Organizačne bolo všetko veľmi dobre zvládnuté. Trate sa snažili upraviť organizátori čo najlepšie a až na druhé kolo slalomu, ktoré sa šlo na zle upravenom povrchu, sa im to podarilo. Od mojej prvej paralympiády v Turíne v roku 2006 sa však toho veľa zmenilo. Všetko je viac profesionálnejšie, prístup športovcov je serióznejší, všetci sa pripravujú najviac, ako sa dá,“ skonštatovala Petra, ktorá si od športu dáva teraz pauzu. „Chcem najmä dobehnúť zameškané v škole, v lete ma čaká skúškové obdobie, to je pre mňa priorita. S lyžovaním sa určite nechystám skončiť, ale či budem štartovať aj na svojej piatej paralympiáde v Pekingu, na to ešte neviem odpovedať. Uvidím, ako budem na tom, štyri roky sú dlhá doba a všeličo sa môže dovtedy zmeniť,“ zakončila študentka 4. ročníka cestného staviteľstva na Žilinskej univerzite.
