Žilinský Večerník

5. máj 2024 | Lesana, Lesia
| 19°C

Spravodajstvo

Otcom roka je Ľubomír z Tepličky nad Váhom

Ženský magazín Slovenka už 25 rokov organizuje anketu Otec roka, ktorá patrí medzi najstaršie časopisecké ankety na Slovensku. Tohtoročným najlepším otcom sa stal 52–ročný Ľubomír Peknuša z Tepličky nad Váhom. Okrem toho, že je výborným otcom, je aj obetavým manželom.

29.06.2015 | 13:07

Ženský magazín Slovenka už 25 rokov organizuje anketu Otec roka, ktorá patrí medzi najstaršie časopisecké ankety na Slovensku. Tohtoročným najlepším otcom sa stal 52–ročný Ľubomír Peknuša z Tepličky nad Váhom. Okrem toho, že je výborným otcom, je aj obetavým manželom.
 

TEPLIČKA NAD VÁHOM. Slávnostné vyhlásenie výsledkov 25. ročníka čitateľskej ankety Otec roka sa uskutočnilo v piatok 19. júna v Bratislave. Z piatich nominovaných oteckov si čitatelia Slovenky vybrali za otcovský vzor práve 52-ročného Ľubomíra Peknušu z Tepličky nad Váhom. Je otcom 30-ročnej dcéry a 15-ročného synčeka Jožka, ktorý sa narodil s detskou mozgovou obrnou. Keďže manželka trpí na cukrovku a jej zdravotný stav sa za posledné roky zhoršil, Ľubomír zostal doma, aby sa mohol starať nielen o chorého syna, ale aj ženu. A práve jeho láska k rodine presvedčila čitateľskú verejnosť, že si zaslúži byť otcom roka.
 

Ocenenie nečakal

„Nemohol som tomu uveriť, keď vyhlásili moje meno. Stále som sa obzeral doľava, kde sedeli ďalší nominovaní. Bol som totiž presvedčený, že oni si to zaslúžia viac ako ja. Bolo to pre mňa veľké prekvapenie, nezmohol som sa ani na slovo,“ spomína Ľubomír Peknuša.

Slávnostného vyhodnotenia sa spolu s ním zúčastnila aj jeho najbližšia rodina, samozrejme, aj manželka Hanka: „Jožko sa narodil predčasne. Po pôrode nám tvrdili, že nebude vedieť nič. Nikdy nebude počuť, vidieť a ani rozprávať. A nakoniec je z neho veselý a šikovný chlapec. Ja som diabetička, nemám dosť síl zdvíhať Jožka, tak manžel pred troma rokmi nechal robotu a začal sa oňho starať. A aj o mňa. Pred dvoma rokmi mi pre ťažkú hypoglykémiu museli volať sanitku, keby tam nebol, neviem, či by som sa prebrala. Celú túto starostlivosť o nás berie ako samozrejmosť,“ reaguje manželka, keď sa jej pýtame, čím si poda nej jej manžel získal toľkú sympatiu zo strany národa.

Jožko navštevuje špeciálnu školu v Žiline, kam ho každý deň vozí otec. „Škola manželovi umožnila, aby mohol za ním chodiť aj cez veľkú prestávku. Tak som im za to veľmi vďačná. Kým je Jožko v škole, manžel zatiaľ brigáduje v jednom veľkoobchode. Chodí tam na štyri hodiny, za čo sme im tiež veľmi vďační, lebo málokto by bol ochotný vyjsť nám takto v ústrety,“ hovorí manželka.

Aj Ľubomír sa teší, že môže aspoň trochou prispieť do rodinného rozpočtu. „Som takto oveľa pokojnejší,“ priznáva.
 

Rodina je pre neho všetko

Keď sme sa ho pýtali, čo pre neho znamenajú jeho deti, odpovedal nám bez rozmýšľania, že všetko na svete. Okrem toho je pyšným starým otcom dvoch krásnych vnučiek. So svojím životom je spokojný, svoju rodinu by nemenil za nič na svete. „Dokonca ako som doma, som sa naučil aj variť,“ smeje sa.

So synom Jožkom vraj majú veľa spoločného. Radi chodia na prechádzky, milujú vodu a venujú sa aj chovu poštových holubov. Sú teda najmä veľmi dobrí kamaráti... Keď ale treba, prichádza na rad aj rodičovská výchova. „Áno, som aj prísny. Teda tá prísnosť spočíva skôr v tom, že keď už nie je dobré, tak Jožkovi pohrozím, že nebude pozerať motoristický magazín, a to vždy zaberie,“ vysvetľuje otec s úsmevom na tvári. Ako totiž na svojho syna ďalej prezrádza, Jožko je veľkým milovníkom a odborníkom na štvorkolesové „tátoše“.

Ľubomír Peknuša je presvedčený, že na Slovensku je mnoho obetavých otcov, ktorí robia pre svoju rodinu maximum. Na otázku, v čom spočíva podľa neho majstrovstvo otcovstva, odpovedá, že všetko treba brať tak, ako je a byť tu najmä pre svoju rodinu. Na záver by rád poďakoval všetkým, ktorí mu poslali hlas.
 

Michala Stehlíková
Snímka autorka

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod