Do volieb idete tretí a podľa vás poslednýkrát. Prečo ešte raz, prečo naposledy?
Naposledy preto, že každý politik by mal vedieť, kedy stačí. Zároveň na realizáciu zásadných zmien v komunálnej politike potrebujete minimálne dve volebné obdobia, ideálne tri. To bol od začiatku môj zámer, na ktorom sa nič nezmenilo. S mojím tímom sme za osem rokov dosiahli veľa, zároveň vidíme aj to, čo zostáva dokončiť, veľké projekty, na ktoré máme potrebné skúsenosti, energiu aj riešenia a chceme ich dotiahnuť.
Osem rokov ste primátorom. Čo je dnes v Žiline zásadne iné?
Vnímam, že za tú dobu Žilina spravila hrubú čiaru za minulosťou a v meste sa udial pomerne zásadný mentálny posun. Žilina je dnes považovaná za moderné, otvorené a úspešné mesto. Nie vždy tomu tak bolo. Ľudia majú tiež od svojej samosprávy väčšie očakávania ako kedysi a to je dobre.
Zároveň mesto má dnes oveľa väčšiu kontrolu nad tým, čo robí. Parkovanie je späť v rukách mesta, máme vlastné Technické služby, vlastnú developerskú spoločnosť, modernejšiu MHD, silnejšiu mestskú políciu, kvalitnejšie školy a lepšie pripravené investičné projekty. Naučili sme sa pracovať veľmi efektívne s eurofondmi a vytvorili sme si kapacity, ktoré mesto predtým nemalo.
Nie všetko je hotové, ale dnes už v Žiline nie je zásadná téma, ktorú by sme ignorovali alebo v nej stáli na začiatku.
Veľká časť verejnosti sa stotožňuje s tým, akým smerom sa Žilina vyvíja, ale očakávali by rýchlejší postup vo veľkých projektoch. Je to oprávnené?
Do veľkej miery tomu rozumiem. Keď človek každý deň ide po rozbitej dlažbe v centre, nezaujíma ho, ako dlho trvá príprava projektovej dokumentácie. Chce výsledok.
Lenže napríklad to historické centrum je projekt za približne 12 miliónov eur. Mimoriadne komplexný na prípravu, keďže ide o citlivý priestor, historické srdce mesta. Prípravy takých projektov trvajú roky, bežne prekonajú hranice jedného aj dvoch volebných období. A verejnosť tú prípravu samozrejme nevidí. Ľudia majú tým pádom pocit, že sa nič nedeje, aj keď my už medzičasom máme roky práce za sebou.
Konkrétne, keď hovoríme o centre mesta, máme už pripravenú urbanistickú štúdiu a pripravujeme projektovú dokumentáciu. Paralelne rekonštruujeme radnicu, čistili sa balustrády Farského kostola, budúcu jar sa spúšťa obnova Burianovej veže, mestského divadla. Uskutočňuje sa množstvo čiastkových krokov, kým sa pustíme do komplexnej rekonštrukcie. A tak je to pri viacerých veľkých projektoch, ako je napríklad aj hala na Karpatskej či predstaničné námestie - výsledku predchádzajú roky príprav a tie už máme za sebou.
Čo chcete za posledné štyri roky stihnúť?
Náš program stojí na štyroch hlavných témach: dostupné bývanie, bezpečnosť, doprava a parkovanie a kvalitný verejný priestor so zeleňou. Ale v skutočnosti sú všetky prepojené.
Ak chceme, aby mladí ľudia zostali v Žiline, potrebujú si tu vedieť dovoliť bývanie, mať kvalitné školy, bezpečné ulice, dobrú dopravu a príjemné prostredie. Na tom sme osem rokov pracovali a vieme, ako pokračovať. V bývaní chceme dostať do výstavby projekty na Predmestskej, Dlabačovej a pri Vurale. Chceme dokončiť reguláciu parkovania a príjmy z nej cez Fond mobility vracať do ciest, chodníkov a parkovacích kapacít. V bezpečnosti chceme ďalej posilniť mestskú políciu a kamerový systém. A pri verejnom priestore nás čaká spomínaná rekonštrukcia historického centra, dobudovanie haly Karpatská, úprava predstaničného námestia aj ďalšie projekty v mestských častiach.
Bývanie dávate medzi úplne najväčšie priority. Prečo?
Pretože ak si mladý človek alebo rodina nemôžu dovoliť v meste bývať, odídu. Dostupnosť bývania je ale celoslovenský, dokonca celoeurópsky problém. V Žiline máme na čom stavať a zodpovedne sme sa pripravovali na príležitosti, ktoré sa dnes ponúkajú.
Mesto vlastní 1 084 nájomných bytov a v prepočte na obyvateľa ich má najviac spomedzi krajských miest. Zároveň však na byt čaká približne 1 450 rodín. Preto sme založili vlastnú Developerskú spoločnosť mesta Žilina a pripravili konkrétne projekty. Pri Vurale je pripravený projekt 276 bytov pre ľudí a mladé rodiny, ktoré zarábajú príliš veľa na bežný mestský nájomný byt, ale zároveň si pri dnešných cenách nemôžu dovoliť vlastné bývanie. Na Dlabačovej a Milcovej pripravujeme 39 bytov a projekt už má stavebné povolenie, na Predmestskej ďalších 11. Chceme využiť všetky možnosti – Štátny fond rozvoja bývania, štátom podporované nájomné bývanie aj vlastné mestské projekty.
Veľkou témou vašej kampane je aj bezpečnosť. Je dnes Žilina bezpečná?
Bezpečnosť netreba ani zľahčovať, ani zneužívať. Ak sa človek na ulici necíti komfortne alebo bezpečne, je to problém, ktorý treba riešiť. Zároveň však nechcem vytvárať obraz mesta, v ktorom sa dramaticky zhoršila kriminalita, lebo dáta nič také ani nenaznačujú. Na Slovensku ale za posledné roky výrazne vzrástla chudoba a to so sebou prináša javy, ktorých sme v minulosti boli svedkom v oveľa menšej miere – ľudia bez domova, žobrajúce deti, drobná kriminalita.
Do bezpečnosti sme posledné roky výrazne investovali. Rozpočet na verejný poriadok a bezpečnosť sme zvýšili z približne dvoch miliónov na takmer 4,5 milióna eur ročne. Mestská polícia má dnes už takmer stovku príslušníkov a zamestnancov, vznikol špecializovaný 13-členný tím na rizikové situácie a kamerový systém sme rozšírili o 144 kamier s analytickými funkciami. Pripravujeme ďalších 300 inteligentných kamier. Významne sa posilnili programy prevencie a práca s mladými.
Ale ani tu nepoviem, že máme hotovo. Mestskú políciu treba ďalej posilňovať a byť viac v teréne. Bezpečnosť je nikdy nekončiaca práca.
Zavedenie rezidentského parkovania bolo asi najnáročnejšie rozhodnutie vášho pôsobenia. Urobili by ste ho znova?
Určite áno. Týmto procesom si musí prejsť každé väčšie mesto a všade to zo začiatku sprevádza kritika časti verejnosti. Je to len o tom, či lokálni politici nájdu odvahu ten krok spraviť skôr alebo neskôr. My sme tú odvahu mali.
Desaťročia sa v Žiline parkovalo spôsobom, ktorý jednoducho nemohol pokračovať. Autá stáli na chodníkoch, v križovatkách, na zeleni a každý ďalší automobil problém zhoršoval. Všade, kde sme zaviedli parkovaciu politiku, zmizli z ulíc stovky vozidiel a mesto v každej zóne vybudovalo nové kapacity, desiatky až stovky nových miest. Odstránili sme tiež stovky autovrakov. Situáciu pravidelne monitorujeme, vieme presne, koľko nám parkuje v uliciach vozidiel, koľko miest ostáva voľných a koľko ich kde chýba.
A hlavne, celý parkovací systém sme dostali späť do rúk mesta. Kým predtým malo mesto z parkovania približne 200-tisíc eur ročne, dnes ide o milióny. Zaviedli sme Fond mobility a ten má v ďalších rokoch generovať približne šesť až osem miliónov eur ročne. Tieto peniaze sa Žilinčanom vrátia v podobe rekonštrukcií ciest, chodníkov a budovania parkovacích miest. Bez parkovacej politiky by mesto nemalo ako získať zdroje na historicky najrozsiahlejšie opravy ciest a chodníkov, ktoré máme pre Žilinu v pláne.
Regulácia ale nie je dogma. Budeme ju upravovať podľa dát aj skúseností obyvateľov. A k chaosu spred pár rokov sa o chvíľu nebudú chcieť vrátiť ani tí, ktorí nás dnes kritizujú. O tom nepochybujem.
Kandidujete ako nezávislý, podporujú vás však PS, KDH, SaS a Demokrati. Ako tomu majú ľudia rozumieť?
Nezávislosť si ľudia často mýlia s tým byť „apolitický“. Kandidovať ako nezávislý neznamená nemať politické hodnoty alebo partnerov. Nezávislosť v kontexte volebnej kampane znamená, že nie som členom ani nominantom žiadnej politickej strany a nie som do budúcna viazaný jej rozhodnutiami. Svoje hodnotové ukotvenie pritom neskrývam. Som demokrat. Rešpektujem slobodu jednotlivca, slobodu podnikania, ľudské práva, rovnosť pred zákonom.
Zároveň chcem byť primátorom všetkých ľudí. Keď ide o dobrý projekt pre Žilinu, nezaujíma ma stranícka knižka človeka, s ktorým sedím za stolom. Za osem rokov sme spolupracovali s ľuďmi veľmi rôznych politických názorov a myslím si, že presne tak má komunálna politika fungovať.
V kampani ste hovorili aj o riziku návratu „minulosti“. Čo tým myslíte?
Nejde mi o osobné útoky, vždy som sa im v kampaniach vyhýbal a sústredil sa na pozitívne posolstvá. Ale keď sa niekto dnes prezentuje ako nezávislá alternatíva, podľa mňa je fér pozrieť sa aj na jeho politickú minulosť. Lokálne médiá už túto funkciu vôbec neplnia, nepomáhajú verejnosti pochopiť súvislosti, pozadie kandidátov a to je škoda. Ľudia sa tieto informácie nemajú ako dozvedieť.
Dnes proti mne napríklad kandiduje aj človek, ktorý bol v roku 2006 na kandidátke SNS, po boku Jána Slotu a G. Trabelsieho – v čase, kedy bolo dávno všetkým jasné, čo sú to za ľudia a čo Žiline spôsobili. Dodnes sa tento pán pohybuje v kruhoch SNS, Hlasu a Smeru – v prostredí strán, ktoré v Žiline oficiálne nepostavili svojho kandidáta. Ja tvrdím, že ho majú, len sa k tomu oficiálne nepriznávajú.
Ovplyvnila by táto vedomosť rozhodnutie časti voličov?
Som presvedčený, že áno. Ale nehovorí sa o tom. Volič sa má rozhodnúť len na základe ľúbivých sloganov na stovkách billboardov, ktoré tomuto konkrétnemu kandidátovi niekto samozrejme musel zaplatiť – a realita je zatiaľ oveľa komplexnejšia.
Ja svoje politické hodnoty aj svojich partnerov transparentne priznávam. Preto mi príde fér, aby aj ostatní, ktorí dnes kandidujú ako nestranícki a nezávislí, otvorene pomenovali svoju politickú minulosť a vzťah k ľuďom, ktorí Žilinu v minulosti spravovali a následky ich konania riešime dodnes.
V poslednom období ste sa ostro pustili aj do sporu o pozemok na Bulvári. Prečo?
Pretože sa tam stretáva v ostrom kontraste súkromné vlastníctvo s verejným záujmom. Mesto investovalo do obnovy Bulváru a uprostred tejto lokality máme súkromný pozemok, ktorého stav nás všetkých dlhodobo oprávnene hnevá.
Majiteľ má vlastnícke práva a mesto ich musí rešpektovať. To však neznamená, že máme podľahnúť tlaku a meniť pravidlá alebo územný plán v rozpore so záujmom miestnych obyvateľov. V minulosti sme rokovali o odkúpení aj prenájme, ale k dohode za prijateľných podmienok nedošlo. Dnes dôsledne a veľmi tvrdo využívame všetky zákonné nástroje, aby si vlastník plnil svoje povinnosti, a zároveň zostávame pripravení na rozumnú dohodu. Som presvedčený, že majiteľ pozemku k nej pristúpi, súčasný stav nie je udržateľný ani pre neho.
Kde je pre vás osobne hranica, cez ktorú by ste pri vedení mesta nešli?
Cez verejný záujem. Môžeme sa sporiť o tempo, o priority aj o konkrétne riešenia, ale mesto musí zostať slušné, transparentné a predvídateľné. Rovnaké pravidlá musia platiť pre silného podnikateľa aj pre bežného Žilinčana.
Aj preto som presvedčený, že mestský majetok a verejný priestor sa nesmú spravovať podľa toho, kto má práve bližšie k radnici. V Žiline sme za posledné roky urobili veľký kus práce práve v tom, že rozhodnutia majú byť obhájiteľné verejným záujmom, nie osobnými vzťahmi. Rozhodnutia sa dnes v Žiline nerobia za zatvorenými dverami radnice, ale v transparentných procesoch, za ktoré zodpovedajú odborníci a inštitúcie na to určené. Ja ako primátor do nich ani nevstupujem, a tak to má byť. Vplyvným ľuďom, ktorí sú zvyknutí si veci „vybavovať“, je toto veľmi cudzie a snažia sa cez svojich kandidátov vrátiť spôsoby fungovania z minulosti, na ktorú ste sa pýtali v skoršej otázke.
V kampani hovoríte o investíciách takmer 300 miliónov eur v najbližších štyroch rokoch. Nie je to len predvolebná matematika?
Nie. Je to vyčíslená suma celého objemu projektov, ktoré chceme realizovať s využitím eurofondov, Štátneho fondu rozvoja bývania, štátnych schém, vlastných zdrojov mesta a ďalších dostupných mechanizmov.
Patrí sem rozvoj bývania, rekonštrukcia historického centra, predstaničného námestia, dokončenie haly Karpatská, opravy ciest a chodníkov, budovanie parkovacích kapacít, investície do bezpečnosti a ďalšie projekty v mestských častiach. Zároveň my nehovoríme len o plánoch. Obrovský kus práce je dnes už za nami. 98 % opatrení z Plánu ZA, môjho pôvodného programu je dnes splnených úplne alebo aspoň čiastočne.
Samozrejme, pri štvorročnom období vám nikto negarantuje každé euro a každý termín. Môže prísť kríza, zmeniť sa eurofondová výzva alebo legislatíva. Rozdiel je však v tom, či máte iba volebný slogan, alebo projekt, na ktorom sa už reálne pracuje.
Čo by ste dnes urobili ako primátor inak?
Pri niektorých veciach by som bol od začiatku dôraznejší. Som prirodzene človek, ktorý sa snaží hľadať dohodu. Mnohí to považujú za moju silnú stránku, niektorí za slabosť. Dnes na základe skúseností viem rozlišovať situácie, keď treba povedať jasné áno alebo nie a rozhodnúť aj vtedy, keď to niekoho nepoteší.
Zároveň by som pri niektorých zmenách viac vysvetľoval. Parkovanie je dobrý príklad. Ak robíte zásadnú zmenu po desaťročiach chaosu, nestačí mať vecne správne riešenie. Ľudia musia rozumieť, prečo ho robíte a čo z neho budú mať.
Vo funkcii primátora ste strávili osem rokov života. Čo vám to dalo a čo vzalo?
Tak určite mi vzala čas – čas na iné aktivity a iné životné priority. Vedenie mesta nie je práca od ôsmej do štvrtej. Nosíte si ju domov, rozmýšľate nad ňou večer, cez víkend aj na dovolenke. Veľmi to, samozrejme, pocítila moja rodina. Bez jej podpory by som túto prácu nedokázal robiť naplno.
Na druhej strane mi dala tisíce stretnutí a skúseností, ktoré by som nikde inde nezískal. Mám rád ľudí a myslím si, že to je základná podmienka tejto práce. Možnosť viesť mesto, v ktorom som vyrastal, kde žijem a ktoré mám rád, je pre mňa veľkou cťou a výnimočnou životnou skúsenosťou.
Čo chcete po sebe o štyri roky zanechať?
Mesto, ktoré bude dobre fungovať aj bezo mňa. To je pre mňa možno najdôležitejšia odpoveď.
Chcem, aby malo stabilné financie, profesionálnych ľudí na úrade, funkčné mestské spoločnosti a projekty, ktoré nikto nebude musieť začínať od nuly. Chcem vidieť nové byty, posunuté historické centrum, hotovú Karpatskú, lepší priestor pred stanicou, viac opravených ciest a chodníkov a bezpečnejšie mesto.
Primátori prichádzajú a odchádzajú. Žilina zostáva. Ak dostanem dôveru poslednýkrát, chcem tie štyri roky využiť naplno – nie na udržiavanie toho, čo sme dosiahli, ale na zvýšenie tempa a dokončenie rozbehnutej práce.
Peter Fiabáne
· primátor Žiliny od roku 2018
· kandiduje tretí a posledný raz
· nezávislý kandidát s podporou PS, KDH, SaS a Demokratov
· pred zvolením za primátora pôsobil štyri obdobia ako mestský poslanec
· dlhoročný športovec, bežec, cyklista a triatlonista
· dvakrát absolvoval Ironmana
· šesťkrát zabehol maratón a trikrát polmaratón
· miluje potápanie, jeho najhlbší ponor bol 50 m
· má za sebou 5 zoskokov s padákom
· v roku 1997 založil jednu z najväčších plaveckých škôl na Slovensku
· v rokoch 2008 – 2012 viedol Slovenský plavecký zväz
· jeho celoživotná prezývka je Fibo
· je otcom dvoch detí a starým otcom troch vnúčat
· s manželkou Ankou sú spolu 39 rokov
Politické reklamné oznámenie
Objednávateľ: Peter Fiabáne, Saleziánska 1, 010 01 Žilina
Dodávateľ: PUBLISHING HOUSE, a.s., Ulica Jána Milca 6, 010 01 Žilina, IČO: 464 959 59
