Pavol Skála
Na úvod sa predstavte našim čitateľom. Ako ste sa dostali k historickým automobilom?
Pavol Skála: Som už dôchodca, pochádzam zo Žiliny a historickým automobilom sa venujem prakticky celý život. Mám ich viac, než je zdravé (smiech). K autám ma to jednoducho ťahalo odjakživa, akoby to bolo napísané vo hviezdach.
Aký bol váš kontakt s prvým veteránom?
Pavol Skála: Asi pred šesťdesiatimi rokmi ma kamarát previezol v automobile značky Škoda Felicia. Prvýkrát v živote som sedel v kabriolete, nad hlavou som mal hviezdnu oblohu a v tej chvíli som si povedal: Tak. Toto chcem. Odvtedy sa veteránom venujem naplno, intenzívne už približne štyri desaťročia.
Pán Janíček, aká bola vaša cesta?
Peter Janíček: Mňa k veteránom doviedol práve Pavol, ktorý je medzi veteránistami známa osobnosť. Dlhé roky sa venoval aj legislatíve a výrazne prispel k zjednoteniu zberateľských spolkov na Slovensku do Združenia zberateľov historických vozidiel. Keď sme pred 11 rokmi rekonštruovali kaštieľ v Gbeľanoch, s malou dušičkou sme vyhľadali pána Skálu, či by nám bol do budúcna ochotný „odviesť“ nejakú svadbu alebo sa zúčastniť so svojimi autami našich budúcich podujatí. Bol veľmi prístupný a jeho autá sa nám veľmi páčili. Povedal mi vtedy doslova: „Dávajte si pozor, je to nákazlivé a nedá sa to liečiť (smiech).“ Mal pravdu. Dnes som tiež zberateľ, hoci skôr teoretik. Pavol je ten, ktorý autá vlastnými rukami opravuje.
Staré budovy a historické automobily podľa mňa patria k sebe. Sú súčasťou našej histórie a kultúry a našou úlohou je zachovať ich pre ďalšie generácie. Nie je to o jazdení, ale o tom, že to človek opraví, dá dohromady a zanechá ďalšej generácii.
Pavol Skála: Presne tak, láska k veteránom je krásna, ale najťažšia na nej je zodpovednosť voči minulosti a zároveň zodpovednosť k budúcim generáciám, pre ktoré chceme zachovať tieto hodnoty.
Kto na Slovensku zastrešuje milovníkov historických vozidiel?
Peter Janíček: Na Slovensku máme ZZHV – Združenie zberateľov historických vozidiel, ktoré vzniklo zlúčením dvoch organizácií. Zväz funguje naozaj dobre a v rámci neho existujú v regiónoch viaceré kluby. Predsedom toho žilinského bol dlhé roky práve pán Skála.
Spomínate si na svoje prvé auto? Nie historické, ale prvé naozaj iba vaše?
Pavol Skála: Mojím prvým autom bolo Aero 500. Získal som ho vďaka kamarátovi Petrovi Puškášovi, jeho otec mi ho predal za symbolickú cenu a naučil ma všetko o mechanike či karburátoroch. Bol veľmi prísny, v dielni muselo byť všetko tip-top. Dokonca sme s Aerovkou plánovali cez prázdniny cestu do Rumunska, ale pre technické problémy sme sa museli z maďarsko-rumunskej hranice potupne vrátiť domov. To bolo moje prvé auto na denné vozenie, potom ich bolo asi cez 20 ďalších.
Peter Janíček: Ja som zdedil Ladu 1200 po rodičoch. Opravil som si na nej prakticky všetko – od náterov, motora až po brzdy – a jazdil som s ňou dokonca aj do Nemecka, kde som začínal pracovať po vysokej škole. Vtedy človek vozil polovicu náhradných dielov v kufri, pretože nikdy nevedel, čo sa cestou pokazí. A veru som raz využil aj náhradné brzdy cestou z Nemecka (smiech). Výhoda bola, že Ladu si človek vedel sám opraviť aj na ceste.
Čím sa líši jazda v historickom aute od moderného?
Pavol Skála: Moderné auto je vlastne počítač. Je bezpečné a pohodlné, ale nemá dušu. Historický automobil sa stane členom rodiny. Väčšina jeho mechanických súčiastok vám prejde cez ruky, máte k nim jednoducho citový vzťah. Keď dáte dokopy vrak, ktorý niečo prežil a prvýkrát naštartuje, máte pocit, ako povedal jeden známy: že ste riaditeľom zemegule. S moderným autom sa len veziete. Pri veteráne nikdy neviete, čo vás cestou čaká. O to väčšia je však radosť z jazdy, napríklad v otvorenom kabriolete.
Peter Janíček: Pavol často hovorí, že zo starého auta musí kvapkať olej, inak vieme, že niečo nie je v poriadku (smiech). Súhlasím s tvrdením, že má dušu a jazdenie v ňom je aj pre mňa príjemnejšie, aj keď je náročnejšie na ovládanie. Často nemá ani smerovky, ale väčšinu porúch si na ňom dokážem diagnostikovať aj opraviť sám.
Keď dopredu dohadujeme veterán napríklad na svadbu a záujemcovia si chcú vybrať auto, s pobavením im poviem, že ja dopredu neviem, ktoré v to ráno naštartuje (smiech).
Je dnes problém zohnať náhradné súčiastky na veterány?
Pavol Skála: Historické auto človeka naučí improvizovať, musíte si vedieť poradiť. Našťastie trh s veteránmi je veľký.
Peter Janíček: Veľmi dobrá súčiastková základňa je najmä v Amerike a Anglicku, kde sa dajú kúpiť diely aj na storočné vozidlá. Sú ľudia, ktorí dokážu vyrobiť piesty alebo prebrúsiť kľukové hriadele. Na Slovensku je to síce náročnejšie, ale stále máme šikovných majstrov, ktorí podľa zvuku motora vedia presne určiť jeho problém.
Kde vidíte budúcnosť zberateľstva historických vozidiel?
Peter Janíček: Budúcnosť vidím v mladej generácii, ktorú do sveta veteránov úspešne vťahujú práve tzv. youngtimery. Ide o budúce zberateľské autá, ktoré už nie sú bežnými jazdenkami, ale ešte nie sú historickými vozidlami. Vidíme to aj v našom žilinskom klube – je tam veľa chalanov, ktorí začínajú so Škodovkami, Fiatmi a podobnými autami, ktoré majú 30 a viac rokov. Možno sú to lacné stroje, ale to je absolútne v poriadku. Práve tým, že sa v nich začnú vŕtať, si k veteránom budujú ten pravý vzťah. Je to tá jediná správna cesta, ako zachrániť tie skutočne vzácne a drahšie kúsky pre ďalšie generácie.
Samozrejme, zberateľstvo historických vozidiel nie je len o technike, je to o zážitkoch a ľuďoch. Tie autá vás vedia potrápiť, ale aj zabaviť. Spomínam si, ako sme raz s manželkou zostali stáť pri Piešťanoch. Mysleli sme si, že je to porucha, no nakoniec sa ukázalo, že nás len klamal ukazovateľ paliva. Tak sme len doliali benzín a išli sme ďalej. V podstate totiž platí, že staré auto, keď ho naštartujete, zhasne až vtedy, keď mu skutočne dôjde benzín.
Pavol Skála: A viete, čo je na tom najkrajšie? Tá komunita. Moja manželka to kedysi veľmi trefne zhodnotila: Ty zbieraš autá, ja zbieram tých ľudí okolo nich. A mala pravdu. Je to skupina ľudí, s ktorými máte vždy o čom rozprávať, a keď sa vám náhodou niečo stane, vždy viete, na koho sa obrátiť. Sú to kamaráti, ktorí vám v núdzi vždy pomôžu.
Úlohou nášho združenia je aj vytvoriť legislatívne podmienky, aby mladí nadšenci mohli jazdiť na svojich youngtimeroch a pokračovať tak v našom koníčku a vášni.
Ako vznikla myšlienka usporiadať Elegance Tour v Château Gbeľany?
Peter Janíček: Pred deviatimi rokmi prišiel Pavol s myšlienkou vytvoriť podujatie pre milovníkov historických automobilov. Keď mi svoj nápad predstavil, okamžite ma oslovil a povedal som si, že poďme do toho. A tak sa začal písať príbeh Elegance Tour (smiech). Nejde o komer-
čné ani ekonomicky výnosné podujatie, ale už vtedy sme cítili, že má veľký potenciál. Od prvého ročníka sa snažíme vytvoriť peknú akciu – chceme ľudí vzdelávať, približovať im históriu a ukazovať ju aj deťom. Návštevníci si pozrú autá, porozprávajú sa s ich majiteľmi, dobre sa najedia a strávia tu príjemné popoludnie. To je náš cieľ. Za mňa je hodnotnejšie vložiť peniaze do tejto akcie a nechať šíriť povedomie o nej prostredníctvom spokojných návštevníkov, ako platiť reklamy a investovať do komercie.
Pavol Skála: Prešiel som s veteránmi kadečo a precestoval celý svet a musím povedať, že Elegance tour patrí medzi vrcholy veteránskej sezóny na Slovensku aj v Česku.
Peter a jeho tím odvádzajú fantastickú prácu. Nie je to komerčné podujatie. Stojí na dobrej atmosfére, spokojnosti účastníkov a na komunite. Navyše vidno, že je to rodinný podnik. Personál aj majitelia robia všetko s nadšením, čo návštevníci veľmi dobre cítia. Keď organizátori žijú tým, čo robia, prenesie sa to na celú atmosféru podujatia.
Ako sa podujatie za deväť rokov zmenilo?
Peter Janíček: Pri prvom ročníku sme rozmýšľali, či vôbec obsadíme v našom hoteli Château Gbeľany desať alebo pätnásť izieb z tridsiatich štyroch. Pôvodne išlo o víkendové podujatie, jeden deň bol venovaný jazde po okolí. Dnes sa Elegance Tour koná od štvrtka do nedele. Predĺžili sme ju na želanie účastníkov, ktorí sa chcú stretnúť, rozprávať a užiť si spoločný čas bez zhonu.
Začínali sme s malou dušičkou. Posledné tri ročníky sú však vypredané prakticky okamžite. Ak sa niekto odhlási, miesto hneď obsadia záujemcovia z čakacej listiny. Neustále pribúdajú noví účastníci a kvalita vystavených vozidiel je dnes na absolútnej špičke.
Na čo ste za tie roky najviac hrdí?
Pavol Skála: Asi na to, že sa mi podarilo Petra nakaziť touto vášňou. A tiež na to, že ľudí to stále baví.
Peter Janíček: Som hrdý na celý tím. Nechceme tu vytvárať rivalitu ani riešiť úplné detaily, napríklad či majú pneumatiky presne dobový rozmer. Chceme, aby to bolo príjemné a pohodové stretnutie ľudí s rovnakou vášňou. Samozrejme, autá hodnotí odborná porota, ale veľmi si vážime aj hlasovanie návštevníkov o najkrajšie vozidlo.
Čím bude výnimočný tohtoročný deviaty ročník?
Pavol Skála: Bude sa vyhodnocovať najlepšie oblečený divák, čo sa mi veľmi páči.
Peter Janíček: Áno, veľkou témou bude tento rok móda. Inšpirovali sme sa podujatím v Londýne, kde ľudia ladia svoje oblečenie s historickými automobilmi. Tento rok preto oceníme aj najlepšie oblečeného návštevníka a posádku. Nemusí ísť vyslovene o historické oblečenie, ale o outfit, ktorý bude ladiť s kaštieľom a veteránmi. Pozvali sme módnych tvorcov, medzi nimi JANKIV, Justina Paukina či žilinského obuvníka Juraja Matejíka. Chceme ukázať ich tvorbu nielen na prehliadke, ale priamo v spojení s historickými autami. Dokonca oblečieme niektoré posádky do plysovaného oblečenia navrhnutého JANKIV priamo pre naše podujatie.
Na aké unikátne vozidlá sa môžu návštevníci tešiť tentoraz?
Pavol Skála: Každé jedno auto, ktoré uvidíte na podujatí, má svoj príbeh. To by som chcel zdôrazniť. V niektorých sa vozili slávni ľudia, preto sú cenné, z iných bol vyrobený len jeden kus alebo len náčrt. Veľkým lákadlom bude určite športová Jawa, ktorá vznikla len ako prototyp. Zachovali sa z nej iba tri dobové fotografie. Daniel Dick ju podľa nich asi štyri roky dával dokopy a odviedol obrovský kus práce.
Uvidíme aj automobil, ktorý absolvoval legendárnu jazdu London to Brighton pre vozidlá vyrobené do roku 1904. Ide o najstaršie a najdlhšie fungujúce motoristické podujatie na svete, kde sa zúčastňuje asi 300 vozidiel z celého sveta.
Ďalším unikátom bude napríklad vozidlo, ktoré prešlo trasu z Prahy až do japonskej Osaky – ide o expedíciu dlhú viac ako 11-tisíc kilometrov a prešla ju našu československá Škoda.
Elegance Tour ale nie je len o automobiloch. Čo všetko čaká návštevníkov okrem veteránov?
Peter Janíček: Od začiatku sme chceli vytvoriť podujatie, ktoré nebude len stretnutím majiteľov historických automobilov, ale príjemným letným dňom pre širokú verejnosť. Návštevníkov čaká viac ako 60 historických vozidiel, živá hudba, módne prezentácie, gastro zóna, detské atrakcie, testovacie jazdy vozidiel Mercedes-Benz od spoločnosti Motorr, zaujímaví hostia aj diskusie s ľuďmi, ktorí absolvovali výnimočné automobilové expedície. Chceme, aby si u nás každý našiel niečo, čo ho zaujme.
Komu je podujatie určené? Nájde si na ňom svoje aj niekto, kto nie je vyslovene fanúšikom historických áut?
Pavol Skála: Určite áno. Historické automobily sú síce hlavným dôvodom, prečo sa tu stretávame, ale Elegance Tour je predovšetkým o ľuďoch a atmosfére. Mnohí návštevníci prídu zo zvedavosti a až na mieste zistia, že za každým autom je príbeh, množstvo práce a nadšenia. Keď sa môžu porozprávať priamo s majiteľmi vozidiel, pozrieť si ich zblízka a dozvedieť sa, čo všetko tieto autá zažili, odchádzajú s úplne iným pohľadom na veterány.
Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí ešte na Elegance Tour nikdy neboli a zvažujú, či prísť?
Peter Janíček: Ak ste u nás ešte neboli, príďte sa presvedčiť na vlastné oči. Nemusíte byť automobilový nadšenec, aby ste si tento deň užili. Čaká vás krásne prostredie anglického parku Château Gbeľany, výnimočné historické vozidlá, príbehy ich majiteľov, dobré jedlo, hudba a príjemná atmosféra. Verím, že práve to robí Elegance Tour podujatím, na ktoré sa ľudia radi vracajú. Snažíme sa zachraňovať históriu – či už ide o historické stavby alebo automobily – a odovzdať ju ďalším generáciám.
Pavol Skála: Je to svojím spôsobom múzeum na kolesách, ktoré môžete vnímať všetkými zmyslami. Takýto zážitok v klasickom múzeu nezažijete.
A ešte jedna prosba. Obdivujte autá očami. Niekedy si ľudia bez opýtania sadnú do cudzieho vozidla len kvôli fotografii. Keď nás niekto slušne poprosí, radi otvoríme kapotu alebo dovolíme sadnúť si za volant. Bez dovolenia sa to však nepatrí. Príďte sa pozrieť a tešte sa z toho, že táto krása sa zachovala.
