Deň, ktorý zmenil mapu Európy
Písal sa 28. október 1918. Prvá svetová vojna sa blížila ku koncu a Rakúsko-Uhorsko, ktorého súčasťou boli české krajiny aj územie dnešného Slovenska, sa rozpadalo. V Prahe prevzal moc Národný výbor československý a vyhlásil vznik samostatného štátu Čechov a Slovákov.
Za jeho zrodom stáli roky politického a diplomatického úsilia. K najvýznamnejším osobnostiam patrili Tomáš Garrigue Masaryk, Edvard Beneš a slovenský generál Milan Rastislav Štefánik. Práve ich pôsobenie v zahraničí, spolu s vojenskými úspechmi československých légií, pomohlo presadiť myšlienku samostatného štátu na medzinárodnej scéne.
Vznik Československa znamenal pre Slovákov zásadnú zmenu. Po desaťročiach života v Uhorsku, poznačených aj silným maďarizačným tlakom, získali nové možnosti rozvíjať slovenský jazyk, školstvo, kultúru a politický život. Nová republika však zároveň stála pred náročnou úlohou – spojiť územia s rozdielnym historickým vývojom a vytvoriť fungujúce štátne inštitúcie.
Martin: Miesto, kde Slováci rozhodli o spoločnej budúcnosti
Jedna z najdôležitejších udalostí slovenských dejín sa odohrala len dva dni po vyhlásení Československa. Dňa 30. októbra 1918 sa v Turčianskom Svätom Martine zišli predstavitelia slovenského politického, kultúrneho a spoločenského života.
Na zhromaždení sa ustanovila Slovenská národná rada a účastníci prijali Deklaráciu slovenského národa, známu ako Martinská deklarácia. Dokument vyjadril vôľu slovenských predstaviteľov vymaniť sa spod uhorskej štátnej moci a vytvoriť spoločný štát s Čechmi.
Zaujímavosťou je, že účastníci martinského zhromaždenia v čase prijatia deklarácie ešte nevedeli, že Československo už bolo o dva dni skôr vyhlásené v Prahe.
Martinská deklarácia tak nebola iba symbolickým súhlasom s udalosťami v hlavnom meste českých krajín. Predstavovala samostatný a mimoriadne dôležitý politický krok slovenskej reprezentácie.
Martin, ktorý bol už v 19. storočí významným centrom slovenského národného života, sa tým natrvalo zapísal do dejín československej štátnosti.
Žilina sa na krátky čas stala centrom správy Slovenska
Menej známou, no pre náš región mimoriadne významnou skutočnosťou je, že po vzniku Československa zohrávala dôležitú politickú úlohu aj Žilina.
V decembri 1918 sa mesto stalo sídlom ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska, na čele ktorého stál Vavro Šrobár. Úrad začal v Žiline pôsobiť 12. decembra 1918 a zostal tu do začiatku februára 1919, keď sa presťahoval do Bratislavy.
Žilina tak bola na niekoľko týždňov faktickým administratívnym centrom Slovenska. V historických súvislostiach sa preto niekedy označuje aj za jeho prvé hlavné mesto, hoci nešlo o formálne ustanovené hlavné mesto v dnešnom zmysle.
Šrobárov úrad zabezpečoval preberanie verejnej správy, organizáciu štátnych inštitúcií a postupné začleňovanie slovenského územia do novej republiky. V meste sa prijímali rozhodnutia, ktoré sa týkali celého Slovenska.
Úrad najskôr pôsobil v Bacherovej vile na Hurbanovej ulici, neskôr sa presťahoval do ďalších priestorov v centre mesta.
Pre Žilinu to znamenalo výnimočné obdobie, počas ktorého sa na krátky čas ocitla priamo v centre celoslovenského politického diania.
Začiatky republiky neboli pokojné. Bojovalo sa aj pri Kotešovej
Vznik Československa neznamenal, že nový štát okamžite získal kontrolu nad celým svojím územím. Najmä na Slovensku sprevádzalo preberanie moci vojenské napätie a ozbrojené strety.
Tie sa nevyhli ani okoliu Žiliny. V novembri 1918 mesto obsadili maďarské vojenské jednotky. Situácia sa zmenila začiatkom decembra, keď československé jednotky postupovali smerom k Žiline.
Významnou udalosťou sa stala bitka pri Kotešovej, ktorá sa odohrala 5. decembra 1918. Československé vojsko v nej porazilo maďarské jednotky, čím sa otvorila cesta k opätovnému ovládnutiu Žiliny.
O niekoľko dní neskôr už v meste pôsobil Šrobárov správny úrad. Aj táto epizóda pripomína, že vznik republiky nebol iba výsledkom politických rokovaní, ale sprevádzali ho aj ozbrojené konflikty a neistota.
Zo Žiliny prišlo rozhodnutie, ktoré pomohlo obnoviť Maticu slovenskú
Vznik Československa priniesol významnú zmenu aj do slovenského kultúrneho života. Jedným z najvýraznejších krokov bolo obnovenie činnosti Matice slovenskej, ktorú uhorské úrady zatvorili v roku 1875.
Práve v Žiline vydal Vavro Šrobár 1. januára 1919 nariadenia, ktorými zrušil platnosť rozhodnutí uhorských úradov o zrušení Matice a vytvoril podmienky na jej obnovenie.
Slávnostné obnovujúce valné zhromaždenie sa následne uskutočnilo 5. augusta 1919 v Turčianskom Svätom Martine.
Aj tento moment symbolicky prepája Žilinu a Martin. Kým v Žiline vzniklo rozhodnutie o obnove významnej národnej ustanovizne, Martin sa opäť stal centrom jej činnosti.
