Nie každý si uvedomuje, aká je funkcia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Čo je to vlastne verejné zdravotníctvo?
Regionálny úrad verejného zdravotníctva je inštitúcia, ktorú zriaďuje Ministerstvo zdravotníctva SR. Našou hlavnou úlohou je ovplyvňovanie verejného zdravia a samotná história verejného zdravia spadá v podstate už do staroveku. V období antického Grécka existovala takzvaná zdravotná polícia a tá rozhodovala o tom, ako sa bude manipulovať s mŕtvymi, ktorí zomreli v dôsledku infekcií a rôznych ochorení. V 19. storočí, keď sa už rozvinula mikrobiológia, sa verejné zdravotníctvo zameriavalo práve na elimináciu týchto infekčných ochorení.
V súčasnosti je verejné zdravotníctvo komplexný odbor, ktorý ovplyvňuje determinanty zdravia, teda faktory ovplyvňujúce zdravotný stav populácie. Tam už nepatria len infekčné choroby, ale napríklad aj životné a sociálne prostredie. Takže sa z toho stal naozaj komplexný odbor so širším záberom.
Verejnosť často vníma „hygienu“ najmä cez kontroly reštaurácií. Aké ďalšie aktivity váš úrad vykonáva, o ktorých sa možno menej vie?
Úrad má niekoľko základných činností, a jedna z nich je posudková. Posudzuje rôzne aktivity ešte predtým, než sú uvedené do života. Napríklad ak sa má niekde stavať cesta, posudzujeme, či nebude negatívne vplývať na okolitú populáciu z hľadiska hluku alebo emisií z dopravy.
Druhá činnosť je štátny dozor. To je to, s čím sme najviac konfrontovaní a ako nás ľudia najviac poznajú – kontroly po reštauráciách a verejných službách, ako sú napríklad kaderníctva. Ide o dozor nad tým, či sa dodržujú predpisy na úseku verejného zdravotníctva v podnikateľskom prostredí.
Tretia zložka je objektivizácia faktorov životného prostredia, ktorá prebieha v laboratóriách. Tam sa vyšetruje napríklad kvalita potravín, vody či pracovného prostredia.
A štvrtá, ktorá ide teraz do popredia, sú poradenské aktivity a zdravotná výchova. Snažíme sa ovplyvniť životný štýl populácie, pretože sa ukazuje, že to je veľmi dôležitý faktor pre verejné zdravie. Svetová zdravotnícka organizácia potvrdzuje, že z možností ovplyvnenia zdravia predstavuje životný štýl až 60 %. Zvyšných 10 % je genetika, 20 % zdravotníctvo a 15 % životné prostredie. Ale to, ako žijeme a ako sa správame, má tú najrozhodujúcejšiu úlohu v našom zdravotnom stave.
V rámci verejného zdravotníctva máme tiež niekoľko základných odborov. Je to Odbor hygieny životného prostredia a zdravia, ktorý sa zaoberá prevažne kontrolou kvality pitnej vody či kvalitou služieb. Oddelenie hygieny detí a mládeže má na starosti zabezpečenie zdravých podmienok pre vývoj mladých generácií. Keby som to zjednodušil, je to kontrola školských zariadení od jaslí až po vysoké školy. Oddelenie preventívneho pracovného lekárstva sa snaží kontrolovať a zabezpečovať zdravé pracovné podmienky pre pracujúcich. Oddelenie hygieny výživy rieši kompletnú problematiku kozmetických výrobkov a výživy. A odbor epidemiológie má na starosti kontrolu infekčných ochorení a bol nosný počas pandémie COVID-19.
To je naozaj široký záber. Koľko máte zamestnancov?
Momentálne u nás pracuje 72 ľudí. V čase vrcholného rozmachu mal úrad až 160 zamestnancov, ale keďže je viazaný na štátny rozpočet, z toho vyplývajú aj postupné reformné kroky a znižovanie počtu zamestnancov.
Počas pandémie COVID-19 zohrávali regionálne úrady verejného zdravotníctva kľúčovú úlohu pri prijímaní opatrení i komunikácii s verejnosťou. Ako spätne hodnotíte význam práce hygienikov v tomto období?
Obdobie pandémie bolo obrovské prekvapenie pre všetkých. O tom sa len čítalo v učebniciach. Učili sme sa o lokálnych či celonárodných epidémiách, ktoré keď prerastú hranice štátu, začneme hovoriť o pandémii. No priznám sa, ani ja sám som nepredpokladal, že do konca svojej profesionálnej kariéry také niečo zažijem. Na druhej strane však už jestvovali výstrahy – prasacia chrípka, vtáčia chrípka či ochorenie SARS sa šírili medzinárodne, aj keď tých prípadov nebolo až tak veľa.
Pandémia nás zaskočila. Respiračné ochorenie COVID-19 bolo spôsobené vírusom zo skupiny koronavírusov a tento vírus mal dve vlastnosti, ktoré boli pre jeho vývoj rozhodujúce. Bol nesmierne ľahko šíriteľný a sprevádzal ho ťažký priebeh a závažné následky. Ochorenia dýchacieho traktu tu štandardne mávame, ale štatisticky od 250 do 350 prípadov na 100 000 obyvateľov týždenne. Počas zimného obdobia, kedy nastáva chrípková epidémia, sa to bežne zvyšuje na 2000 – 3000 prípadov na 100 000 obyvateľov (chrípka a chrípke podobné ochorenia). No pre porovnanie, keď pandémia COVID-19 vrcholila, mali sme až 17 000 prípadov na 100 000 obyvateľov, takže násobne vyššie množstvo. Tým, že časť tých prípadov mala ťažký priebeh, došlo k zahlteniu zdravotného systému. Nemocnice museli rušiť časť svojich výkonov a oddelenia sa reprofilizovali na oddelenia kovidové. Ovplyvnilo to chod celej spoločnosti a viedlo to k zvýšenej úmrtnosti.
Dnes často ľudia polemizujú o existencii tohto vírusu.
Áno, každý v súčasnosti hovorí, či bol, či nebol, a či boli opatrenia adekvátne. Poviem to opäť číslami: na Slovensku ročne zomrie v priemere 50 – 52 000 ľudí. Počas najhoršieho kovidového roku (2021), zomrelo u nás 72 000 ľudí. Z tohto pohľadu bol
COVID-19 veľmi závažný. Keď sa to prepočíta na relatívne hodnoty, boli sme na úrovni vojnového stavu rokov 1945 a 1946. V súčasnosti sa to už vracia do normálu a počet sa vrátil k štandardným 52 000 úmrtí na 5 miliónov obyvateľov Slovenska.
Čo sa týka opatrení, Slovenská republika sa nelíšila od ostatných okolitých krajín. Obmedzenia pohybu, karantény a povinnosť preukazovať sa očkovacím preukazom boli ešte prísnejšie v Rakúsku.
Tento rok u nás rezonoval pojem „superchrípka“. Existovala vôbec?
Áno, aj nie (smiech). Pri prevencii chrípky sa vždy v lete pripravuje chrípková vakcína. Antigény tejto vakcíny sa pripravujú na základe kvalifikovaného odhadu, ktorý sa predpokladá na ten konkrétny rok. Chrípková vakcína pomáha, ale nie je stopercentná, pretože ten vírus je veľmi variabilný. A toho roku došlo k tomu, že vírus typu A náhle zmutoval (táto mutácia sa označovala písmenom K). Vyhol sa účinku vakcíny, takže ochoreli aj ľudia, ktorí boli očkovaní. To ale nebýva pravidlo a väčší počet ochorení ako minulý rok sme nezaznamenali. Toho roku zomrelo na chrípku 13 ľudí na celom Slovensku. To je číslo, ktoré nie je mimo štandard. Mali sme informácie, že niektorí pacienti mali ťažší alebo dlhší priebeh, ale nezaznamenali sme extrémnejší prípad, ktorý by viedol k hospitalizácii.
Ako by ste zhodnotili aktuálny zdravotný stav obyvateľov Žiliny a okolia? Sledujete v posledných rokoch nejaké výrazné trendy v chorobnosti?
Pravidelne sledujeme skupinu ARO (akútne respiračné ochorenia) a CHPO (chrípka a chrípke podobné ochorenia). Každý rok pozorujeme ich vzostup v jesennom období a na začiatku roka. Chodí to v dvoch vlnách a ani tento rok nebol výnimkou, aj keď ten vzostup bol o niečo nižší ako minulý rok.
Zdravotný stav v Žilinskom kraji, konkrétne v Žiline, by som charakterizoval ako priemerný z hľadiska Slovenska. Sú dva ukazovatele, ktoré nám všeobecne hovoria o zdravotnom stave. Prvým je stredná dĺžka života pri narodení – vek dožitia, ktorý sa predpokladá u novonarodených chlapcov a dievčat. Čím je stredná dĺžka života pri narodení vyššia, tým sa predpokladá, že je zdravotný stav obyvateľstva lepší. Pretože je rozdiel, či máme šancu dožiť sa 60 alebo 80 rokov. Druhý ukazovateľ je úmrtnosť. Tam zas platí obrátená úmera, čím je úmrtnosť nižšia, tým sa predpokladá, že zdravotný stav populácie je lepší.
Keď sa na Slovensku narodí chlapec, má podľa týchto ukazovateľov šancu, že sa dožije 75 rokov. U žien je to vyššie číslo, dožívajú sa v priemere až 81,6 roka. V Žilinskom kraji je u mužov to číslo o niečo horšie ako celoslovenský priemer – 74,5 roka. U žien je to naopak lepšie ako slovenský priemer – 81,9 roka. Najlepší v tomto ukazovateli je Bratislavský kraj a najhorší Banskobystrický kraj. Dôvodom môže byť zloženie populácie, napríklad ak v niektorom kraji žije viac obyvateľov menšiny. A tiež ekonomická sila – v zásade platí, čím je človek bohatší, tým je zdravší. Keď nemá na chleba, nebude napríklad chodiť športovať do „fitka“.
Obdobne je to aj pri úmrtnosti. Priemerné číslo na Slovensku je 1168 úmrtí na 100 000 obyvateľov (cca 50 000 na 5 miliónov). Najlepšie je na tom Bratislavský kraj, najhoršie Banskobystrický kraj, a Žilinský je presne na úrovni priemeru Slovenskej republiky.
Regionálny hygienik Martin Kapasný.
Žilina sa nachádza v kotline, a takisto je to priemyselné mesto zaťažené dopravou. Ako hodnotíte tunajšiu kvalitu ovzdušia a ktoré faktory ju najviac ovplyvňujú?
Od 90. rokov spadá kompletné sledovanie ovzdušia pod špeciálnu inštitúciu Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). My týmito údajmi disponujeme a čo sa týka Žiliny, posledné roky tu dochádza k určitému zlepšeniu z hľadiska životného prostredia. V Žiline máme jednu monitorovaciu stanicu na Obežnej ulici na Vlčincoch. Pre vysvetlenie, monitorovacie stanice sa neumiestňujú v blízkosti hlavných križovatiek, pretože tam sa človek bežne počas dňa nepohybuje, a ak áno, len veľmi krátko. Keby sa merali hodnoty ovzdušia napríklad na križovatke Košická, nezodpovedalo by to reálnej expozícii človeka.
Odborná literatúra sa veľa venuje vplyvu prašných častíc na naše zdravie. Delia sa do dvoch skupín – prašné častice do veľkosti 10 mikrometrov a do 2,5 mikrometra. Z hľadiska zdravia sú možno významnejšie tie menšie, pretože sú disperzované vo vzduchu a vedia preniknúť až do pľúc. Tie väčšie častice zachytávajú horné dýchacie cesty – pre tieto máme ročný limit 40 mikrogramov na meter kubický vzduchu a hodnoty v roku 2024 boli u nás v Žiline 21 mikrogramov. Taktiež pre častice do 2,5 mikrometra máme limit 20 mikrogramov na meter kubický a hodnoty máme okolo 15.
Z tohto pohľadu ovzdušie v Žiline nie je až také zlé. Môže sa stať, že počas chladných dní s hmlou nedôjde k posuvu vzdušných vrstiev a tie hodnoty stúpnu. To zasa stanovujú denné limity, ktoré sú o niečo vyššie ako ročné limity. Denný limit bol trebárs v roku 2024 prekročený 17-krát. Správa zo SHMÚ však hovorí, že v posledných piatich rokoch dochádza každý rok k zníženiu počtu týchto denných prekročení.
Spomínané škodliviny v týchto koncentráciách však akútne nepoškodzujú zdravie. To by museli byť ich hodnoty 1000-násobne vyššie, a to v týchto lokalitách nehrozí. Dá sa povedať, že dochádza k určitej stabilizácii ovzdušia v tomto regióne.
Je pravda, že z hľadiska zdravia sa často podceňuje vnútorné prostredie?
Vnútorné prostredie je pre zdravie minimálne také dôležité ako vonkajšie. Až dve tretiny z celého dňa trávi človek v uzavretom priestore. Teraz je móda prikurovať si rôznymi domácimi spotrebičmi a pieckami. Tie však spotrebovávajú kyslík, produkujú prašné častice v byte a splodiny horenia. Keď otvoríme vrátka v krbe, nutne si sami zahltíme prostredie. Takisto pri plynových horákoch sú výsledkom horenia kysličník dusičitý, kysličník uhličitý a para. Pokiaľ nemáme zapnutý digestor, hodnoty týchto látok v kuchyni máme omnoho vyššie, ako keď ideme po ulici.
Ako sa za posledné roky zmenil postoj verejnosti k zdraviu?
Pozorujeme, že ľudia sa viac zaujímajú o svoj zdravotný stav. Internet a prístup k obrovskému množstvu informácií v tom zohral veľký význam. Problém je v tom, že nie všetky informácie na internete sú relevantné, ale to niekedy ťažko posúdi aj odborník.
U nás na úrade funguje aj Poradňa zdravia. Ľudia, ktorí majú aktívny záujem o svoje zdravie, si môžu u nás dohodnúť konzultáciu. Z kvapky krvi im vyšetríme základné parametre, povedzme cukor či cholesterol, a vedieme s nimi riadený rozhovor, aby sme zistili, akú majú životosprávu. Vieme poradiť, nie sme však zameraní na liečbu. Akonáhle zistíme, že niektorá hodnota je vyššia akoby mala, odporúčame štandardnú liečebnú starostlivosť.
Odbor hygieny výživy a bezpečnosti potravín kontroluje spoločné stravovanie aj kozmetické výrobky. S akými najčastejšími nedostatkami sa stretávate?
Z hľadiska našej činnosti je toto jeden z našich nosných odborov. Spolupracujeme so Štátnou potravinovou a veterinárnou správou, ktorá má na starosti predaj potravín, my zas riešime reštauračné stravovanie. Len na území Žilina a Bytča máme vyše 1000 zariadení (na Slovensku viac ako 38-tisíc), ktoré sú neustále v pohybe. Jedna reštaurácia sa zruší, druhá vznikne, zároveň je vysoká fluktuácia personálu. Najčastejšie sa v rámci kontrol stretávame s nedodržiavaním časového rámca. To znamená, že hotové jedlo by malo byť vydané a skonzumované do 4 hodín a to je niekedy v reštaurácii ťažké dosiahnuť. Druhý problém vidím v tom, že to nie je viazaná živnosť a v prevádzkach môže pracovať ktokoľvek bez výučného listu alebo bez skúseností s prácou s potravinami. Čiastočne to vynahrádzame tým, že u nás na úrade vykonávame skúšky odbornej spôsobilosti, ale nenahradí to niekoľkoročné štúdium v odbore.
Strážime trh aj ako súčasť medzinárodných systémov RAPEX a RASF. RAPEX zabezpečuje to, že pokiaľ sa v niektorej členskej krajine EÚ zistí závadný kozmetický výrobok, systém o tom automaticky informuje všetky krajiny. Vtedy zabezpečujeme stiahnutie tohto výrobku z trhu. RASF je obdoba tohto systému, no týka sa potravín. Možno čitatelia zachytili, že sme v poslednej dobe riešili dojčenskú výživu, v ktorej sa objavil toxín produkujúci Bacillus Cereus – bacil, ktorý žije v niektorých potravinárskych pšeniciach a je prísne sledovaný.
Preventívne pracovné lekárstvo dohliada na rizikové práce a choroby z povolania. Aké odvetvia sú v Žilinskom kraji z tohto pohľadu najrizikovejšie?
Práce delíme z nášho pohľadu do 4 kategórií. Pri Kategórii 1 nepredpokladáme žiadne riziko ohrozenie zdravia v rámci pracovnej činnosti – ide napríklad o nenáročnú prácu v kancelárii. Do Kategórie 2 spadá väčšina pracovných činností, pri ktorých nie sme vystavení negatívnym faktorom z pracovného prostredia nad rámec limitov, ale pracovníci sú týmto negatívnym faktorom vystavení. V Kategóriách 3 a 4 predpokladáme už negatívne ohrozenie zdravia v dôsledku pracovnej činnosti. Na území okresu Žilina máme zhruba 5000 ľudí, ktorí sú zahrnutí do Kategórie 3 a 150 ľudí do Kategórie 4, čo je najťažšie ohrozenie. Najrizikovejšie odbory sú priemysel, zdravotníctvo a stavebníctvo. My v týchto prípadoch kontrolujeme povinnosti zamestnávateľa, ktorý má zabezpečiť špecializované ochranné pracovné pomôcky zamestnancovi, prestávky na zotavenie, prípadne dlhšiu dovolenku. Sú to opatrenia, ktoré majú minimalizovať negatívne vplyvy práce. Takisto je to aj pre firmy výhodné, lebo nemajú taký výpadok zamestnancov.
Najčastejším negatívnym faktorom v pracovnom prostredí je hluk, fyzická záťaž, jednostranné nadmerné zaťaženie, či práca vo vynútenej polohe. Stretávame sa aj s biologickým faktorom, akým sú infekcie, hlavne v zdravotníckych zariadeniach. A tiež s psychickou záťažou, ktorá je opäť rizikovým faktorom pri práci v zdravotníctve a zariadeniach sociálnych služieb (to je spojené aj so záťažou pri dvíhaní bremien).
Je dnes záujem mladých odborníkov o prácu v oblasti verejného zdravotníctva?
Nie výrazný, ale nedá sa povedať, že by sme mali nedostatok. Tento odbor je multidisciplinárny a zároveň sa vyvíja. V minulosti to boli lekári, zdravotné sestry, ale aj iní odborníci, ktorých sme potrebovali v rámci hygieny životného prostredia na posudzovanie projektov. V súčasnosti sa študuje verejné zdravotníctvo ako magisterské štúdium, samostatný odbor pri niektorých lekárskych fakultách. Limity sú také isté ako v každej inej štátnej sfére. Finančné hodnotenie a platy sú tabuľkové, čo osobitne u mladých často nie je úplne motivujúce.
Hygienici sú často vnímaní ako postrach. Stretávate sa s týmto kritickým tvrdením? A čo vás na vaše práci aj po rokoch motivuje?
Vnímam to, ale jediná obrana je vystupovať voči tomu profesionálne a v rámci zákonných limitov. Potom sa s tým vie človek vyrovnať. Pokiaľ som vysporiadaný s tým, že som konal v zmysle predpisov a svojho svedomia, nemám s tým problém.
Keď človek niečo robí dlho a rád, a stotožňuje sa s tým, stane sa to do určitej miery súčasťou jeho života. Nedá sa tomu vyhnúť, prerastie vás to a často o práci premýšľate aj doma. No keď sa vám podarí niečo v dobrom ovplyvniť, to je tá správna motivácia, ktorá prináša potešenie z roboty.
Zo Žiliny do Bratislavy na bicykli.
Kto je: Martin Kapasný? (65)
- regionálny hygienik
- riaditeľ Regionálneho úradu verejného zdravotníctva
- od roku 1986 zažil štyri reformy tejto inštitúcie - Okresnú hygienickú stanicu, Ústav hygieny a epidemiológie, Štátny zdravotný ústav, kým sa v roku 2007 netransformovala na dnešný Regionálny úrad verejného zdravotníctva
Špecializácia: „Keďže som postavený nad viacerými odbormi, musím do určitej miery rozumieť všetkým. Ale moja špecializácia je hygiena životného prostredia a jeho vplyvy na zdravie. Ak by som sa mal k nejakému odboru niekedy vrátiť, bol by to tento. Ale to je záležitosť vzhľadom na môj vek skutočne teoretická.“
Moment v profesionálnej kariére, ktorý vás prekvapil? „Mal som odrobených 30 rokov, keď prišla pandémia a vôbec som nepredpokladal, že by som sa s takým niečím mohol stretnúť.“
Pri čom si najlepšie oddýchnete? „Pri športe. To je moja celoživotná záľuba. V minulosti to boli halové športy, v súčasnosti bicykel, lyžovanie, turistika.“
Rodinné zázemie: ženatý, 2 synovia, 2 vnúčatá
