Vaša forma tkvie v tom, že ste už otcom a náramne si túto rolu užívate?
Nebudem klamať, ale máte pravdu, teda tak to ja vnútorne cítim. V Košiciach po príchode trénera Skuhravého a narodení synčeka sa mi troška otvorili oči a futbal beriem v úvodzovkách inak. Uvedomujem si, že v živote sú iné veci oveľa podstatnejšie a to mi pomáha v mojich výkonoch na ihrisku byť o čosi menej v strese než v minulosti a skutočne sa cítim na futbalovom trávniku ľahko.
Pri pohľade na vašu kariéru by nám napadlo aj hororové zranenie z Banskej Bystrice, kde ste bojovali o holý život. Nebol aj to zlomový moment pre vyššiu dávku životného nadhľadu?
Vždy po zranení si človek uvedomí prioritu byť zdraví. Áno, som rád, že vo mne ostala oblička a potom som bol možno ešte viac tvrdohlavejší, že idem aj cez bolesť do zápasov aj na úkor tej doktorskej rétoriky, že by som ešte mal počkať, no futbal veľmi milujem. To bol tiež určite moment v kariére, čo mi pomohol a odvtedy to nejde z kopca, ale tým správnym smerom.
Z kopca a do kopca máte vraj tréning v žilinskej mestskej časti Budatín, kde bývate. Kočík je vaša najobľúbenejšia posilňovňa?
Asi ma dobre sledujete, lebo takto chodím často, ale nesťažujem sa (smiech). Zháňali sme bývanie po mojom príchode do Žiliny v lete a klubové voľné byty boli malé. Manželka našla pekný dom, sme zatiaľ v Budatíne a páči sa nám tam. Malý synček sa tam naučil chodiť, to je tiež super a fakt cítim v rodine neskutočnú pohodu. Kočíkovanie si užívam, mne to je jedno či idem hore alebo dole, no viac by vám povedala manželka, lebo sa sťažuje, keď ideme do kopca (smiech). Čoskoro budeme prezúvať na kočíku zimné gumy, potom to len bude zábava.
Preladíme na futbal, mrzí vás, že ste sa nedostali do slovenskej reprezentácie napriek výborným osobným číslam v lige?
Bolo okolo toho dosť veľa popísané, už je teraz ticho a to je dobré. Nečakal som, že tam pôjdem a nevedel by som, že čo by som tam vôbec robil (smiech). Je pekné, že dva mesiace ma nepoznal reprezentačný tréner a potom mi venuje priestor aj na tlačovej konferencií. Verím, že ma bude ešte častokrát spomínať.
Čím si podľa vás sadol tento žilinský tím, že je aktuálne na prvom mieste tabuľky?
V príprave došlo k zmene trénera, Pavol Staňo poznal väčšinu chlapcov a všetci sme si ľudsky aj futbalovo sadli. Každý sa cíti byť v tíme užitoční, doprajeme si a teraz sa len celý klub chce poučiť z minulej zimy, keď boli tiež na vrchole a teraz máme druhú šancu na reparát. Netreba nič podceniť a držať sa najdlhšie hore.
Vy máte s klubom podpísanú dvojročnú zmluvu, budete ju predlžovať?
Neviem či mám správny vek pri pohľade na odchody zo Žiliny, aby som niekde odchádzal (smiech). Ja vnímam od klubu určité náznaky predĺženia zmluvy, takže asi si k tomu v zime sadneme. Tiež musím vnímať svoj vek a treba sa pozerať aj finančnú stránku, takže uvidíme. Ja musím a chcem počúvať aj rodinu, ktorá si Žilinu obľúbila, je nám tu skvele a nechystáme sa nikde preč.
Dali ste si do konca jesene nejaký gólový cieľ?
Tieto čísla sú väčšinou na konci sezóny, teraz úprimne bude niečo čarovné, ak by som mal na konte desať gólov či asistencií. My sa všetci pozeráme na tímový výkon, preto do konca jesene verím, že vyhráme všetky zápasy za tri body.
NAJLEPŠÍ STRELCI NIKÉ LIGY po 14.kole:
1. Michal Faško (MŠK Žilina) – 9 gólov
2. Viktor Djukanovic (D. Streda) – 7 gólov
3. Damir Redzic (D. Streda) – 7 gólov
4. Ammar Ramadan (D. Streda) – 6 gólov
5. Nino Marcelli (Slovan) – 5 gólov
6. Samuel Ďaťko (MŠK Žilina) – 5 gólov
7. Miroslav Káčer (MŠK Žilina) – 4 góly
