Slovenská pošta pokračuje v optimalizácii svojej pobočkovej siete. Podľa vedenia spoločnosti už dlhodobo nie je možné udržiavať rozsiahlu sieť kamenných prevádzok, keďže záujem o tradičné poštové služby každoročne klesá.
Spoločnosť argumentuje tým, že v súčasnosti prevádzkuje 1317 pôšt, hoci podľa poštovej licencie jej vyplýva povinnosť zabezpečiť približne 800 pobočiek univerzálnej služby. O ďalšom fungovaní jednotlivých prevádzok preto rozhodujú ekonomické ukazovatele, návštevnosť aj možnosti zabezpečiť služby iným spôsobom. Výber pobočiek je výsledkom dôkladných analýz a každý návrh na zmenu schvaľuje Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.
Generálny riaditeľ Slovenskej pošty Vladislav Kupka vo svojom liste adresovanom samosprávam upozorňuje, že spoločnosť už niekoľko rokov hospodári so stratou. Podľa neho k tomu významne prispela digitalizácia komunikácie počas pandémie, keď občania, firmy aj štát vo veľkej miere prešli na elektronické služby.
„Vzhľadom na fakt, že štát nesmie dofinancovať stratu našej spoločnosti, nakoľko by išlo o nedovolenú štátnu pomoc, je povinnosťou vedenia spoločnosti aktivovať plán na záchranu Slovenskej pošty. Bolo by nezodpovedné ignorovať realitu trhu a doplácať na historicky predimenzovanú, neustále nákladnejšiu a čoraz menej využívanú sieť kamenných pobočiek.“
Uvádza, že v poslednom období evidujú vlnu preventívnych žiadostí, otvorených listov či petícií, ktoré vyjadrujú obavy z údajného znižovania dostupnosti poštových služieb. V liste menoval kľúčové fakty: „Prevažná väčšina obcí na Slovensku kamennú pobočku pošty nemá. Napriek tomu je v poštových služieb pre občanov plnohodnotne a identicky zabezpečená. Prítomnosť pošty v regióne totiž nestojí na budove, ale na našej unikátnej sieti doručovateľov.“
Kysuce reagovali petíciou
Najväčšiu pozornosť v regióne vzbudila situácia v Ochodnici. Obyvatelia obce sa rozhodli konať po tom, ako došlo k obmedzeniu prevádzky miestnej pošty. Na Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb doručili petíciu za zachovanie plnohodnotnej prevádzky pobočky. Podporilo ju 927 obyvateľov (z 1915) a podporovateľov.
Signatári žiadajú zachovanie pošty, pravidelné otváracie hodiny, dostatočné personálne zabezpečenie a garanciu dlhodobej prevádzky. Obávajú sa, že ďalšie obmedzovanie služieb by výrazne zhoršilo dostupnosť pošty najmä pre seniorov a menej mobilných obyvateľov.
Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb petíciu preveril a dospel k záveru, že súčasný rozsah otváracích hodín spĺňa požiadavky platnej legislatívy. Z ich stanoviska zároveň vyplýva, že Pošta Ochodnica nie je v roku 2026 zaradená medzi prevádzky určené na posudzovanie ďalšieho fungovania v rámci optimalizácie vidieckych pôšt.
Pošta však od 1. júna zorganizovala prevádzku iným spôsobom. Zrušila jedno pracovné miesto a zaviedla funkciu poštmajstra, ktorý zabezpečuje priehradkové služby aj doručovanie v obci. Podľa Slovenskej pošty ide o efektívnejší model fungovania pri zachovaní poskytovaných služieb.
Práve prípad Ochodnice však ukazuje, že pre mnohé menšie obce zostáva pošta viac než len miestom na odoslanie listov. Pre množstvo obyvateľov je stále dôležitou verejnou službou a symbolom občianskej vybavenosti, o ktorý sú pripravení aktívne zabojovať.
Jednou z alternatív klasických pobočiek má byť projekt maláPOŠTA. Fungovať môže napríklad na obecnom úrade alebo v miestnej predajni potravín. Obyvatelia by si tam mohli vyzdvihnúť doporučené zásielky či balíky a postupne pribudnú aj finančné služby.
Podľa Slovenskej pošty momentálne prebiehajú rokovania s viac ako dvadsiatimi záujemcami z rôznych regiónov Slovenska. Konkrétne lokality však spoločnosť zatiaľ nezverejnila.
Žilina už viaceré zmeny zažila
Obyvatelia Žiliny sa s rušením poštových pobočiek stretli už v minulosti. Koncom roka 2021 ukončila činnosť Pošta Žilina 14 v mestskej časti Brodno. Obyvatelia Brodna a Vrania odvtedy využívali najmä pobočku v Budatíne.
Vlani nasledovalo zatvorenie ďalších dvoch pobočiek – Pošty Žilina 9 v Bytčici a aj Pošty Žilina 3 v Budatíne. Slovenská pošta vtedy vysvetľovala, že išlo o tzv. nepovinné pobočky s nízkou návštevnosťou. Ich klientov prevzali väčšie prevádzky na Sládkovičovej ulici a na sídlisku Vlčince, ktoré boli personálne posilnené a rozšírili svoje otváracie hodiny.
Najnovšou zmenou bolo presťahovanie Pošty Žilina 2 od 1. júna na Bytčickú ulicu. Dôvodom je pripravovaná rekonštrukcia budovy, v ktorej pobočka sídlila. Podľa hovorkyne Evy Peterovej ide iba o zmenu adresy, nie o obmedzenie poskytovaných služieb.
O ďalších pobočkách zatiaľ nerozhodli
Či sa optimalizácia v najbližších rokoch dotkne aj ďalších pôšt na Hornom Považí alebo na Kysuciach, zatiaľ nie je známe. Slovenská pošta tvrdí, že každú prevádzku posudzuje individuálne a akékoľvek rozhodnutie musí schváliť Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.
Slovenská pošta však odmieta tvrdenia, že rušenie kamenných pobočiek automaticky znamená horšiu dostupnosť služieb. Podľa hovorkyne dnes doručovatelia zabezpečujú nielen doručovanie listov a balíkov, ale aj výplatu dôchodkov, sociálnych dávok, úhradu SIPO či poštových poukazov. Po telefonickej dohode môžu seniorom alebo zdravotne znevýhodneným klientom zabezpečiť viacero služieb priamo doma.
„Každý doručovateľ je vybavený služobným telefónom – telefónne číslo poskytne klientovi priamo on alebo vaša dodávacia pošta. Stačí doručovateľa kontaktovať a dohodnúť si službu, ktorú klient potrebuje. Jeho smartfón zároveň slúži ako platobný terminál, vďaka čomu je uňho možné zaplatiť za dobierku alebo uhradiť šek pohodlne platobnou kartou,“ vysvetľuje Peterová.
Túto možnosť dnes pravidelne využíva približne 230-tisíc dôchodcov na Slovensku.
