ŽILINA -TRNOVÉ. Škola po informácii o možnej hrozbe straty svojej právnej subjektivity zvolala minulý týždeň mimoriadne plenárne združenie rodičov. Okrem zástupcov školy prišla viceprimátorka Slavomíra Brezovská, poslanci Jozef Štrba a Pavol Marček a hovorca mesta Pavol Čorba.
Mali termín do januára 2014
Dôvody školy, prečo by sa mala ZŠ Dolná Trnovská stať elokovaným pracoviskom, boli podľa mesta v prvom rade finančné. Podľa údajov odboru školstva sa dostala do záporných čísel v mzdových i prevádzkových nákladoch, ktoré k 9. mesiacu 2013 predstavovali sumu –16 643 eur, s predpokladom ďalších -6-tisíc eur do konca roka. Ďalším dôvodom boli podozrenia na nehospodárne využitie dotácií určených na opravy školy. Podľa vedúcej odboru školstva Nory Zapletajovej nie je schopná znížiť svoje náklady a ostatné mestské školy hradia jej dlhy zo svojich finančných rezerv. Uvádza sa tak v zápisnici Rady školy.
Stojí tu i to, že ak sa jej ekonomické výsledky do konca januára 2014 nezmenia, zriaďovateľ bude uvažovať o jej spojení s väčšou školou. Vystupovala by tak iba ako jej elokované pracovisko bez právnej subjektivity. Minulý týždeň však vedenie školy predstavilo odboru školstva nové čísla, ktoré sa výrazne líšia od uvedeného 16-tisícového dlhu.
Pracovalo sa s nižším normatívom
Na plenárnom stretnutí zástupkyňa školy Jana Schubertová takisto výšku tohto dlhu dementovala. Porovnávacia analýza, ktorú si nechala škola vypracovať, pri výpočtoch o čerpaní dotácií pracovala s nižším normatívom, ako je 100 %. Zriaďovateľ má totiž zo zákona právo zadržať škole 20 % z finančných prostriedkov na prevádzku a 5 % z nákladov na mzdy. V prípade, ak škola pre svoj chod potrebuje 100 %, nie je to položka, ktorá vytvára dlh, ale je to rezerva na doplatenie tých nákladov, ktoré potrebuje na mzdy alebo prevádzku. Tieto peniaze škola nedostala a teda ich nepovažuje za svoj dlh.
Analýza počíta s normatívom zníženým o tieto percentá. Pri prevádzkových nákladoch vypočítala rozdiel oproti číslam z odboru školstva zhruba o 4-tisíc eur a pri nákladoch na mzdy takmer o 5-tisíc eur, ktoré by si mala odpočítať od spomínaného 16-tisícového dlhu. Rovnako bolo do tohto dlhu zahrnuté odchodné - škola ho síce zaplatila, no štát jej garantuje základnú sumu vrátiť.
„Keď sa všetky tieto sumy a rozdiely v dotáciách odpočítajú, činí to 1 183,40 eura. To je celkový predpokladaný dlh za obdobie mesiacov 1 - 12 týkajúci sa prevádzky aj mzdových nákladov,“ poukázala J. Schubertová na výsledky porovnávacej analýzy.
Škola tu je, aj bude
Poslanec za prímestskú časť Trnové Jozef Štrba týmto číslam uveril. „Nadobudli sme presvedčenie, že pravda je asi inde, ako nám bolo povedané. Predpokladám, že bude prebiehať vysvetlenie týchto rozdielnych čísel. Čo je pre nás dôležité, škola musí fungovať ďalej v takom režime, ako funguje a právna subjektivita tu ostane,“ uviedol. Podporu škole vyjadril aj poslanec Pavol Marček a viceprimátorka Slavomíra Brezovská.
Hovorca mesta priznal, že tento problém vznikol v účtovníctve, no podľa neho je nafúknutý: „Celá vlna nespokojnosti vznikla na základe toho, že sa nad niečím uvažovalo. Stále sa točíme okolo konceptu. Ja vám garantujem, že v súčasnosti neexistuje návrh ani iniciatíva, aby niečo išlo do mestského zastupiteľstva a malo sa riešiť.“
Demografický vývoj v tejto prímestskej časti Žiliny je najvyšší. „Je to pravda. Tá škola tu je, patrí tu a aj bude,“ uzavrel Pavol Čorba.
Rodičov zaujímalo, či zriaďovateľ doplatí škole financie do 100 % normatívu, aby svoj „dlh“ znížila. „Áno, podľa mňa doplatí,“ uviedol poslanec Jozef Štrba.
Do veci vstúpil už aj primátor mesta, ktorý na stredu zvolal poradu za účasti vedúcej odboru školstva, vedenia školy a poslancov MZ za príslušný obvod.
Cieľom je nevytvárať žiaden dlh
Napriek tomu sa deň pred plenárnym stretnutím dohodlo vedenie školy a odbor školstva na tom, že ZŠ Dolná Trnovská pristúpi k úsporným opatreniam. Súvisia s výchovno-vzdelávacím procesom, kde jedno uvoľnené pedagogické miesto ďalej neobsadia. Žiaci sa nebudú učiť angličtinu, a pravdepodobne ani informatiku, v rozdelených skupinách ako doteraz, ale v spojenej triede. Zmena rozvrhu by ich mala čakať od 1. decembra.
Ďalšie opatrenie je, že učitelia si nebudú vykazovať prácu nadčas a škola tiež sprísni režim prevádzkových nákladov na najnižšiu možnú mieru. Sľubuje si tak úsporu vyše 19-tisíc eur. „Náš cieľ je nevytvoriť žiadny dlh, ani taký, ktorý by sme mohli zvládnuť. V súčasnej dobe, kedy normatív na prevádzku nerastie a ceny energií sa zvyšujú, je to dosť ťažké. Ale nemáme iné východisko,“ uviedla Jana Schubertová za školu.
Minulý týždeň sa s vedúcou školstva Norou Zapletajovou dohodli, že ak splnia všetky opatrenia a budú vyrovnane hospodáriť, nebude zriaďovateľ uvažovať o vytvorení elokovaného pracoviska.
Iné školy nezrušia kvôli eurofondom
Odbor školstva by mal na škole vykonať finančnú kontrolu týkajúcu sa efektívnosti nakladania s poskytnutými finančnými prostriedkami na prevádzku. Problémové dotácie, voči ktorým malo mesto výhrady, sa týkali maľovania, údržby okien v telocvični či kúpy nerezového stola do školskej jedálne. Najvyššou položkou bola diagnostika potrubia a jeho oprava vo výške 10-tisíc eur. „Tretíkrát nám vyrazila kanalizácia v januári, bola to ťažká havária. Ukázalo sa, že potrubie, ktoré tam kedysi bolo, sa rozpadlo. A v období, keď sa robila v Trnovom kanalizácia, bolo potrebné už urobiť také potrubie, čo sa na ňu napojí,“ vysvetlila zástupkyňa školy. Podľa nej všetky vysoké dotácie schválil a preveril zriaďovateľ, tak to v systéme školstva funguje.
Vedenie ZŠ v Trnovom je presvedčené, že hospodári lepšie ako mnohé iné základné školy v Žiline. Aj analýza mestského základného školstva ukázala, že sú školy s horšími výsledkami. Nemôžu sa však zatiaľ zrušiť z dôvodu poskytnutých financií z eurofondov. Na stretnutí padlo meno ZŠ Jarná i ZŠ Limbová.
V súčasnosti základnú školu v Trnovom navštevuje 165 žiakov. Minulý rok skončila na 1. mieste v hodnotení žiakov v monitore z matematiky i slovenského jazyka.
Školu prišlo podporiť okolo 150 rodičov.
Veronika Cvinčeková
Snímka autorka
