Paradoxom je, že modernizácia železničného uzla za stovky miliónov eur počas rokov 2015-2025 sa budovy stanice prakticky nedotkla. Rekonštrukciu pritom kompetentní sľubujú už viac než pätnásť rokov. Napriek tomu samotná výpravná budova už roky pôsobí zanedbaným dojmom a často sa označuje ako „hanba mesta“. Zmení sa to v najbližších rokoch? Železnice vyhlásili verejné obstarávanie na projektovú dokumentáciu jej rekonštrukcie.
Zaujímavosti z histórie
Stanica vznikla ešte v časoch Rakúsko-Uhorska
Železničná stanica v Žilina bola otvorená 8. januára 1871 spolu s úsekom železnice na trase Košice – Bohumín. Pôvodná budova bola dvojpodlažná a postupne sa rozširovala o bočné krídla. Súčasťou boli aj obytné domy pre železničiarov v okolí stanice. Železnica výrazne ovplyvnila urbanistický vývoj mesta – v okolí stanice vznikla železničiarska kolónia a technické zázemie. Z malej obchodnej obce sa postupne stalo významné dopravné a priemyselné centrum severného Slovenska. V okolí stanice vznikli už v 19. storočí obytné domy pre železničiarov. Celá štvrť bola navrhnutá ako zázemie pre pracovníkov železnice.
Kedysi príchod vlakov oznamoval zvon
V časoch, keď na stanici ešte neexistovali elektronické informačné tabule ani rozhlas, fungovala komunikácia oveľa jednoduchšie. „V prvopočiatkoch železničnej stanice vrátnik zvoncom ohlasoval príchod a odchod vlakov. Ak vlak meškal, ústne to oznámil cestujúcim a meškanie napísal kriedou na tabuľu pri vstupe na nástupište,“ približuje historické fungovanie stanice historik Peter Štanský. V období prvej Československej republiky patril medzi najvýznamnejšie osobnosti stanice jej prednosta Ján Masarš. Ako pripomína historik Štanský, práve počas tohto obdobia sa stanica rozvíjala spolu s rastom mesta a stala sa jedným z najdôležitejších železničných uzlov v regióne.
Pamätná tabuľa pripomína odchod takmer 1000 ľudí
Na budove stanice, vľavo od hlavného vchodu, sa nachádza pamätná tabuľa venovaná odchodu členov družstva Interhelpo. „Zo Žiliny vypravili niekoľko transportov dobrovoľníkov, ktorí odchádzali pomáhať budovať priemysel v sovietskej strednej Ázii,“ uvádza Štanský. Prvý transport odišiel 29. marca 1925 a tvorilo ho 303 ľudí. Druhý, oveľa väčší transport, vyrazil 12. júla 1926 a zahŕňal 606 účastníkov. Tretí transport nasledoval 20. marca 1932 a tvorilo ho 36 rodín s 85 ľuďmi. Transporty smerovali do mesta Frunze (dnešný Biškek) v oblasti dnešného Kirgizska. „Cesta trvala viac než mesiac. Po príchode účastníci vybudovali textilnú továreň, zlievareň, pílu, strojovú garbiareň aj ďalšie dielne,“ približuje Štanský. Medzi účastníkmi druhého transportu bol aj známy český spisovateľ Peter Jilemnický, ktorý dlhé roky pôsobil na Slovensku.
Súčasná budova nie je pôvodná
Pôvodná staničná budova z 19. storočia sa nezachovala. Dnešná výpravná budova bola navrhnutá v roku 1939 a postavená v roku 1942, teda počas druhej svetovej vojny. Jej architekti patrili medzi významné osobnosti svojej doby. Budovu navrhli František Eduard Bednárik a Ferdinand Čapka. Ich projekt vznikol koncom 30. rokov a patril k moderným dopravným stavbám. Navrhli ju v duchu funkcionalizmu – s dôrazom na jednoduchosť, praktickosť a prehľadnú organizáciu priestoru. Budova je typickou ukážkou funkcionalizmu 40. rokov. Charakteristické znaky sú dlhá horizontálna hmota budovy, pravidelný rytmus okien, centrálna odbavovacia hala či jednoduché fasády bez ornamentov.
Interiér zdobia vitráže
V hale stanice sa nachádzajú umelecké vitráže, ktoré sú jedným z architektonických prvkov budovy. Práve takéto prvky sú dôvodom, prečo je stanica chránenou pamiatkou.
Stanica zažila aj bombardovanie
Počas druhej svetovej vojny bola stanica dôležitým dopravným uzlom, a preto sa stala aj vojenským cieľom. „Prvýkrát ju bombardovali 13. októbra 1944,“ historik uvádza Štanský. Pri ústupe na konci vojny sa nemecké jednotky pokúsili zničiť železničnú infraštruktúru. „Dňa 13. apríla 1945 rozorali väčšinu koľají pluhom a následne chceli stanicu odpáliť pomocou 22 leteckých bômb. To sa im našťastie nepodarilo,“ dodáva historik.
Národná kultúrna pamiatka a dôležitý uzol
Výpravná budova stanice je od roku 2022 zapísaná medzi národné kultúrne pamiatky. To znamená, že každá rekonštrukcia musí rešpektovať jej historický charakter a podlieha schváleniu pamiatkarov. Zo stanice vedú trate do viacerých smerov: Bratislava, Košice, Čadca a Česká republika aj Rajec. Práve vďaka tejto polohe patrí uzol v Žiline medzi kľúčové body železničnej siete na Slovensku.
Paradox žilinskej stanice - rekonštrukcia sa sľubuje viac než 15 rokov
Železničný uzol v Žiline patrí medzi najmodernejšie na Slovensku, no historická výpravná budova zostáva v pôvodnom stave. Modernizácia infraštruktúry bola dokončená za stovky miliónov eur, pričom až 85 percent nákladov pokryli európske fondy. Rekonštrukcia samotnej budovy stanice však musí byť financovaná iným spôsobom – a práve preto sa jej realizácia odkladala. Zmeniť by to mala pripravovaná rekonštrukcia. Železnice Slovenskej republiky vyhlásili verejné obstarávanie na projektanta, ktorý vypracuje kompletnú projektovú dokumentáciu pre obnovu stanice.
Prečo sa žilinská stanica doteraz nezrekonštruovala
Hoci sa rekonštrukcia výpravnej budovy v Žilina spomína už viac než pätnásť rokov, k samotnej realizácii zatiaľ nedošlo. Za týmto stavom stojí kombinácia viacerých faktorov – od financovania až po pamiatkovú ochranu budovy.
1. Eurofondy financovali koľaje, nie budovy
Najväčšou investíciou v regióne bola modernizácia železničného uzla Žilina. Projekt stál takmer 400 miliónov eur a patril medzi najväčšie železničné investície na Slovensku. Tieto peniaze však boli určené najmä na železničnú infraštruktúru, teda koľaje, nástupištia, podchody, mosty či zabezpečovacie zariadenia. Historická budova stanice do tohto projektu nepatrila, preto sa jej modernizácia musí riešiť samostatne z iných zdrojov.
2. Budova je národná kultúrna pamiatka
Stanica je zároveň od roku 2022 pamiatkovo chránená stavba, čo výrazne komplikuje jej obnovu. Pri rekonštrukcii musí investor zachovať historický vzhľad budovy, rešpektovať pôvodnú architektúru a konzultovať zásahy s pamiatkarmi. To znamená, že rekonštrukcia je technicky aj finančne náročnejšia, než pri bežnej dopravnej stavbe.
3. Neúspešný PPP projekt
V roku 2009 sa štát pokúsil stanice modernizovať cez projekt „Moderná stanica“, do ktorého bola zaradená aj Žilina. Model bol založený na tom, že súkromný investor zrekonštruuje stanicu a štát mu umožní využívať komerčné priestory. Projekt komplexnej rekonštrukcie budovy s obchodmi a službami však zlyhal najmä po finančnej kríze. Investori oň stratili záujem a projekt sa zastavil ešte pred realizáciou.
4. Komplikovaný projekt aj z urbanistického hľadiska
Stanica v Žiline nie je izolovaná budova – je súčasťou veľkého dopravného uzla. Pri rekonštrukcii treba riešiť aj predstaničné námestie, autobusovú dopravu, mestskú hromadnú dopravu či parkovanie. Bez koordinácie medzi mestom, štátom a železnicami sa projekt nedal pripraviť.
Podarí sa to v najbližších rokoch?
V roku 2026 Železnice Slovenskej republiky vyhlásili verejné obstarávanie na projektanta, ktorý vypracuje kompletnú projektovú dokumentáciu pre obnovu stanice.
Projekt má vychádzať z architektonickej štúdie
Tender s názvom „Žilina – výpravná budova – rekonštrukcia“ počíta s vypracovaním projektovej dokumentácie na základe architektonickej štúdie z roku 2024. Tú pripravila architektonická kancelária 96_architecture.
Predpokladaná hodnota zákazky na projekčné práce je približne 620-tisíc eur bez DPH. Projektant bude okrem samotného projektu zabezpečovať aj geodetické zameranie, inžiniersku činnosť či autorský dohľad počas realizácie stavby. Cieľom rekonštrukcie je zlepšiť orientáciu cestujúcich v budove a vytvoriť plynulý pohyb medzi vestibulom, novou halou centra riadenia dopravy a modernizovanými nástupišťami.
„Návrh rekonštrukcie bude rešpektovať historický status objektu v maximálnej možnej miere a použité budú moderné materiály, technológie a postupy na dosiahnutie žiadaného efektu modernizácie,“ uviedla hovorkyňa správcu železničnej infraštruktúry Petra Lániková.
Nové služby aj upravené námestie
Architektonický návrh počíta aj so zmenou vnútorného usporiadania stanice. Vzniknúť by mali väčšie a prehľadnejšie priestory pre cestujúcich, nové zákaznícke centrum či modernizované toalety.
V budove by sa mohli objaviť aj nové služby – napríklad bistro, obchod s knihami, suvenírmi či ďalšie prevádzky pre cestujúcich. V pláne je aj výťah do suterénu a multifunkčný priestor na vyšších podlažiach, ktorý by mohol slúžiť napríklad ako galéria alebo kaviareň.
Súčasťou projektu je aj úprava predstaničného priestoru. Pred budovou by mohol vzniknúť kultivovanejší verejný priestor so zeleňou, mestským mobiliárom a lepším dopravným riešením.
Celkové náklady na rekonštrukciu sa podľa odhadov architektov môžu pohybovať približne na úrovni 6,7 milióna eur. Ak sa projekt podarí zrealizovať, Žilina by mohla získať reprezentatívnejší vstup do mesta, ktorý dnes napriek modernej infraštruktúre stále pôsobí zanedbaným dojmom.
