Žilinský Večerník

Cieľom tejto akcie, ktorej sa zúčastňuje čoraz viac dobrovoľníkov, je odpozorovať našich najväčších dravcov (medveď hnedý, vlk dravý, rys ostrovid a mačka divá) v ich prirodzenom prostredí. Výsledky monitoringu každoročne ochranárov utvrdzujú v tom, že ríša zvierat je pre ľudstvo stále veľká neznáma.

Sledovať zvieratá v ich prirodzenom prostredí je najlepší spôsob, ako sa o nich dozvedieť čo najviac. Okrem letného monitoringu medveďa hnedého, ktorý sa tento rok uskutoční už po šestnástykrát, sa na území Národného parku Malá Fatra koná aj zimný monitoring. V poradí tretí ročník sa uskutočnil v sobotu 20. januára.

ZMAPOVALI DOKOPY 360 KM TRÁS

„Tretí ročník zimného moni­toringu veľkých šeliem v šir­šej oblasti Národného par­ku Malá Fatra bol v znamení obáv, vyplývajúcich z ne­vhodného počasia. Ešte šty­ri dni pred termínom nebol dostatok snehu v nižších po­lohách. Súvislá snehová po­krývka v celom území je však pre realizáciu kľúčová. V noci pred konaním akcie napa­dol čerstvý sneh, ktorý zakryl asi tri dni staré „informácie“ v snehu. Toto nočné sneže­nie zanechalo naozaj už len čerstvé stopy, niektoré boli staré len pár hodín, a to bola nakoniec výhoda,“ rozpráva organizátor zimného moni­toringu a strážca Národné­ho parku Malá Fatra Tomáš Flajs. Do tretieho ročníka zim­nej „stopovačky“ sa za­pojilo 89 ľudí. V priebe­hu jedného dňa prešli 45 trás v celkovej dĺžke 360 km. Medzi dobrovoľ­níkmi nechýbala ani posi­la zo zahraničia, akcie sa okrem Slovákov a Čechov zúčastnil aj jeden Poliak, Rus a Francúz. „Dôvodov pre organizo­vanie takýchto pozorovaní je určite viac. Jedným z nich je uvádzanie počtu šeliem, naj­mä vlka a rysa, poľovnými združeniami v území. Para­doxne, každé jedno združe­nie má minimálne dva rysy a jednu vlčiu svorku... Tak­že jednoduchá matematika – cca 20 združení = 40 rysov a doslova desiatky vlkov. Tie­to čísla majú k pravde veľmi ďaleko,“ vysvetľuje Tomáš Flajs. Aj keď ochranári sledu­jú zvieratá aj cez fotopasce, údaje, ktoré získavajú priamo v teréne cez vlastné pozoro­vania, nenahradí žiadna mo­derná technológia. „Nakoľko sa akcie zúčastňujú desiatky dobrovoľníkov a informácie vychádzajú z ich nálezov v teréne, nemôže nám pove­dať nik, že tieto dáta sú skres­lené či nepresné, a teda postavené na výmysloch. Práve naopak,“ dodáva ochranár.

V MALEJ FATRE ŽIJÚ MINIMÁLNE ŠTYRI VLČIE SVORKY

Dobrovoľníci mali za úlo­hu sledovať v teréne najmä pohybové znaky šeliem, ako sú stopy, moč či trus, poprí­pade ich korisť. Následne o tom urobili záznamy alebo odobrali vzorku na genetický výskum. Po spracovaní všet­kých prijatých správ vznikla zaujímavá mozaika o ich po­hybe na území. Napríklad, že v národnom parku žijú naisto dve vlčie svorky. Jednu zisti­li tri skupiny pozorovateľov. Zhodli sa, že skupinu vlkov, ktorá sa pohybovala v juho­západnej časti parku, tvoria tri jedince. Druhá svorka sa, naopak, zdržiavala na vý­chodnej strane Malej Fatry. Aj tu boli zmapovaní traja vlci. „V ochrannom pásme ná­rodného parku bola ziste­ná existencia dvoch svoriek. Pri oravsko-kysuckej svorke potešil fakt, že sa vlci začali ukazovať v území, kde dlh­šiu dobu zistení neboli. Ďal­ší dvaja jedinci boli odpozorovaní na hranici v západnej časti ochranného pásma. Pri druhej, päťčlennej rodine sa v neďalekom okolí zistil ešte jeden samostatne sa pohybu­júci vlk. Dôležitým zistením pred zimným monitoringom bolo, že táto svorka nebrloži­la dva roky, až v roku 2017 sa jej podarilo vyviesť mladé,“ rozpráva Tomáš Flajs.

INTELIGENTNÝ, ALE HRAVÝ – VLK DRAVÝ

Práve vlk je pre ochranára, ktorý v Malej Fatre pôsobí už niekoľko rokov, najzaujíma­vejším tvorom obývajúcim naše lesy. „Ľudia si myslia, že vieme o zvieratách všetko. Aj z toho, čo vieme, je polovica nezmysel. Vlk je veľmi inteli­gentné zviera, či už životom, rodinnými vzťahmi alebo lovom. Máme video z foto­pasce, kde päť vlkov krúži okolo mladého jeleňa a ne­zabijú ho. Prečo? To nevieme ani my. Pravdepodobne to brali len ako hru, ako nejaké zdokonaľovanie sa. Ten jeleň naozaj patril k tej horšej po­pulácii, nebol to žiadny silák, ktorý by sa im dokázal ubrá­niť. Nechali ho tak... Vlk urči­te nezabije prvé, čo mu príde pod nos. Chodí, zisťuje, a tak sa rozhoduje. Tiež presuny v území: šetrí energiu, vyu­žíva rôzne skratky, nechodí hore-dole ako pes... A mno­hé iné drobnosti či nezaují­mavé veci, ale v celom balíku poznatkov je to ako puzzle,“ vysvetľuje. Ďalším zvieraťom, na ktorého sa počas zimného monitoringu dobrovoľníci zamerali, bol rys ostrovid. Zahliadnuť ho vo voľnej prí­rode je vzácnosť. Tento rok však mali na neho „šťastie“ až štyri skupiny pozorovate­ľov. „Tri jedince sa pohybo­vali v západnej časti územia, štvrtý vo východnej časti. V ochrannom pásme sa po­tvrdili tri jedince, pričom všetky sa pohybovali v jeho východnej časti,“ uvádza To­máš Flajs.

ZÁHADNÁ MAČKA DIVÁ

Medveďa hnedého sa v zim­nom období podarilo spo­zorovať len v jednej lokalite. Pohyboval sa okolo krmo­viska zveri v južnej časti ná­rodného parku. Posledná zo skupinky pozorovanej zve­ri – mačka divá zostala opäť zahalená rúškom tajomstva. „Pri lepších snehových pod­mienkach sme očakávali vý­skyt aspoň v dvoch lokali­tách, ten sa však nepotvrdil,“ podotkol strážca Národného parku Malá Fatra. Tretí ročník zimného mo­nitoringu dopadol i napriek nepriazni počasia nad oča­kávania. „Klimatické pod­mienky preverili stopárske schopnosti účastníkov. Mo­nitoring opäť potvrdil záu­jem verejnosti o problema­tiku ochrany veľkých šeliem. Môžeme skonštatovať, že do Malej Fatry sa vracajú pre vec zapálení ľudia. Za to im patrí naše poďakovanie. Čo je mne osobne najviac ľúto, že do každého ročníka mo­nitoringu sa prihlasujú ľudia z celého Slovenska, dokonca aj zo zahraničia, ale len je­diný poľovník z celej oblasti Malej Fatry. Takže máme tu jednu vec, na ktorej treba po­pracovať...“ skonštatoval Tomáš Flajs.