Podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu bol vývoj v lete 2026 nepriaznivý. Po predchádzajúcom suchom roku 2025 prišiel zrážkovo veľmi suchý apríl a následne aj júl a august, pričom teploty vzduchu boli prevažne nadnormálne.
V našom regióne hodnotí SHMÚ situáciu pomerne jednoznačne. „V dôsledku nízkych atmosférických zrážok a vysokých teplôt vzduchu hodnotíme leto 2026 na tokoch v okolí Žiliny ako hydrologicky suché až extrémne suché z hľadiska vodnosti,“ uviedol pre Žilinský večerník Gabriel Benian, špecialista pre hydrológiu I.
Ústav pritom situáciu nesleduje iba na jednom mieste. V okolí krajského mesta monitoruje vodné stavy, teplotu vody a vzduchu, zrážky aj prietoky na viacerých vodomerných staniciach. Ide napríklad o Váh v Strečne, Varínku v Stráži, Kysucu v Kysuckom Novom Meste, Rajčanku v Žiline-Závodí či Petrovičku v Bytči. Niektoré z týchto staníc majú pritom veľmi dlhú históriu pozorovaní – v Kysuckom Novom Meste sa údaje zbierajú od roku 1931, vo Varíne od roku 1941 a v Bytči od roku 1961.
Extrémne hodnoty v júli a auguste
Najvýraznejšie sa nepriaznivý stav prejavil počas júla a augusta. Priemerné mesačné prietoky v tomto období podľa operatívnych údajov spadali do kategórie suchých až extrémne suchých mesiacov v porovnaní s dlhodobými priemernými mesačnými prietokmi za obdobie rokov 1961 až 2000.
Neznamená to však, že vodné hladiny počas celého leta iba rovnomerne klesali. Práve naopak. Počasie prinášalo krátkodobé výkyvy, ktoré mohli vytvárať dojem, že sa situácia zlepšuje. „Počas leta 2026 sme zaznamenali na tokoch v okolí Žiliny rozkolísanosť vodných stavov, čo bolo spôsobené výskytom búrok a dažďových prehánok,“ vysvetľuje Benian.
Na Rajčanke rekordné čísla
Jedným z najvýraznejších signálov situácie v našom regióne je rieka Rajčanka. Práve na vodomernej stanici v Závodí boli počas augusta zaznamenané mimoriadne nízke hodnoty. „Priemerné denné prietoky z vodomerných staníc v okolí Žiliny boli najextrémnejšie vo vodomernej stanici Žilina, Závodie – Rajčanka, kde boli v auguste 2026 podkročené historické minimálne prietoky,“ uvádza Benian za SHMÚ.
Voda mizne aj pod povrchom
Ešte menej viditeľná, no z dlhodobého hľadiska veľmi dôležitá je situácia s podzemnou vodou. Aj tá počas leta 2026 klesala. „Rovnako ako v povrchovej vode, aj v podzemnej vode sme v priebehu leta 2026 zaznamenávali mimoriadne nízke úrovne hladiny podzemnej vody a výdatnosti prameňov,“ uvádza Gabriel Benian.
V oblasti Žiliny SHMÚ pozoroval pokles úrovní hladiny podzemnej vody oproti dlhodobému priemeru, a to v rozsahu 0,5 až 1 meter. To je dôležitý rozdiel oproti krátkodobému zvýšeniu hladiny rieky po búrke. Prudký dážď môže na určitý čas zvýšiť prietok v potoku alebo rieke, no neznamená automaticky, že doplní aj podzemné zásoby vody. SHMÚ to potvrdzuje aj pri hodnotení júla – zrážkové udalosti podľa ústavu neboli natoľko výdatné, aby zmiernili deficit podzemnej vody. „Aj na začiatku septembra pretrvával klesajúci trend výdatnosti prameňov a hladín podzemnej vody,“ upozorňuje Benian. Takmer vo všetkých objektoch podzemnej vody v tejto oblasti SHMÚ zaznamenal stav mierneho sucha až sucha.
Sucho ohrozuje aj život v riekach
Tohtoročné leto patrilo aj z pohľadu rybárov medzi najsuchšie obdobia za posledné roky. Na viacerých vodných tokoch v okolí Žiliny dlhodobo pozorovali nižšie stavy vody, ku ktorým sa pridali aj vysoké teploty. Najcitlivejšie boli menšie pstruhové a lipňové revíry, ktoré na nedostatok zrážok reagujú rýchlejšie.
„V určitom období bola situácia natoľko nepriaznivá, že sme pristúpili k vyhláseniu mimoriadnej situácie a na vybraných revíroch sme dočasne zakázali lov / výkon rybárskeho práva,“ uviedol Branislav Košťál, predseda Slovenského rybárskeho zväzu, Miestnej organizácie Žilina. Cieľom bolo chrániť ryby a celkový biotop pstruhových a časti lipňových revírov.
Najviac trpeli menšie vodné toky
Podľa predsedu SRZ MsO Žilina sa sucho najvýraznejšie prejavilo na Rajčanke, Varínke a viacerých chovných potokoch, ktoré sa do týchto tokov vlievajú. Práve menšie vodné toky sa pri dlhšom nedostatku zrážok rýchlo dostávajú do náročných podmienok.
Nízka hladina a teplejšia voda predstavujú pre ryby viacero rizík. Teplá voda obsahuje menej kyslíka a ryby strácajú časť prirodzených úkrytov aj priestoru na pohyb. Citlivé druhy, akými sú pstruh potočný a lipeň tymiánový, preto počas horúcich dní vyhľadávajú hlbšie, zatienené miesta alebo prítoky chladnejšej vody. „Jednoducho povedané, počas takýchto období ide pre mnohé ryby predovšetkým o prežitie,“ vysvetlil Košťál. Rybári počas najteplejších dní pozorovali aj opatrnejšie správanie rýb, ich menší príjem potravy a zdržiavanie sa na miestach s priaznivejšími podmienkami.
Aj vodné elektrárne hlásia historické minimá
Závislé na vode sú v našom regióne aj dve vodné elektrárne, a to Vodné dielo Žilina a Hričovská priehrada. Nízka hladina vody však nemá na ich prevádzku zásadný vplyv. Správca Vodného diela Žilina, štátny podnik Vohohospodárska výstavba, vysvetľuje prečo: „Extrémne sucho, t. j. znížené prietoky v rieke Váh neovplyvnili stav Vodného diela Žilina (VDŽ). Hladina vody v zdrži VDŽ je v zmysle Manipulačného poriadku pre VDŽ zdržiavaná v rozsahu 350,30 až 352,00 metrov nad morom. Prietoky v rieke Váh sú nadvyšované riadeným odpúšťaním vody z vodných nádrží Orava a Liptovská Mara. Znížené prietoky nemali teda žiadny vplyv na chod elektrárne.“
Ovplyvnený ale je objem vyrobenej elektriny, ktorý je podľa VVB, š. p. v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi nižší. Vodná elektráreň totiž spracuje len taký objem vody, aký do tej pritečie. „Z pohľadu výroby elektriny od uvedenia VDŽ v roku 1998 do prevádzky bol doteraz najnižší objem výroby v roku 2025. Je pravdepodobné, že rok 2026 prekoná v tomto parametri predchádzajúci rok,“ konštatujú zo štátneho podniku.
Podobná situácia je aj na Hričovskej priehrade. Na rozdiel od Vodného diela Žilina však priteká do Hričova aj voda z Rajčianky a Kysuce. Avšak aj na ich prítokoch sa podpísalo extrémne sucho. „Tohtoročná situácia je z pohľadu dostupných údajov Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP), š. p. mimoriadne suchá najmä v druhej polovici leta. Priemerné prítoky Kysuce a Rajčianky dosahovali v máji 7,0 m3/s, v júni 6,6 m3/s a v júli 6,0 m3/s, no v auguste už len 2,3 m3/s a v septembri približne 2,1 m3/s. Júl, august a september 2026 zároveň podľa historických údajov, ktoré máme k dispozícii, patria medzi obdobia s najnižšími prítokmi. Výrazný pokles na konci leta tak nebol len krátkodobým výkyvom, ale súčasťou dlhšie trvajúcej nepriaznivej hydrologickej situácie,“ uviedol pre našu redakciu hovorca SVP, š. p. Marián Bocák.
Kompa vyradená z prevádzky
Odkázaná na vodu je aj kompa v Strečne, ktorá v prípade nízkej hladiny vody nemôže premávať. Veľmi nepriaznivá bola aj minuloročná sezóna, kedy kompa viac-menej len kotvila na brehu. Tento rok nevyplávala naprieč Váhom ani raz. „Tento rok kompa vôbec nepremávala,“ reagoval správca kompy na naše dotazy.
História strečnianskej kompy pritom siaha až do roku 1923, dlhé roky bola jedinou spojnicou medzi Strečnom a Nezbudskou Lúčkou. Dokonca v roku 1959 bola jej činnosť na 40 rokov pozastavená. Paradoxom je, že v tomto prípade bola príčinou veľká povodeň, ktorá pôvodnú drevenú kompu zdemolovala.
