Zariadenie v Bánovej sa už dve desaťročia snaží poskytovať komplexnú starostlivosť deťom na autistickom spektre. V roku 2006 začínala ako základná škola len so 16 žiakmi, dnes sú jeho kapacity plné a ďalší klienti čakajú v poradovníku. Pod jednou strechou združuje materskú, základnú a praktickú školu, špecializované poradenstvo, špeciálny denný stacionár, a ďalšie elokované pracoviská má na Malej Prahe a v Čadci.
Skúmajú sa príčiny autizmu
Nedá sa prehliadnuť, že počet detí s poruchou autistického spektra v posledných rokoch výrazne narastá. Odborníci sa však zhodujú, že nejde len o vyšší výskyt diagnózy v populácii, ale najmä o pokročilé metódy, ktoré dnes dokážu odhaliť autizmus oveľa skôr než v minulosti. Kým ešte pred dvadsiatimi rokmi boli mnohé deti nesprávne označované za schizofrenikov alebo za deti so zníženým intelektom, dnes je možné autizmus diagnostikovať už približne v dvoch rokoch života.
Podľa riaditeľky PaeDr. Beáty Matušákovej sa na vzniku autizmu podieľa viacero faktorov. „Odborníci skúmajú vplyv životného prostredia, zdravotný stav matky počas tehotenstva aj možné dedičné predispozície. Hovorí sa aj o nebezpečenstve očkovania v útlom veku – áno, môže to byť jeden aspekt, ale je to už len spúšťač niečoho, čo bolo dieťaťu indikované,“ hovorí.
Majú výnimočné schopnosti
Autistické spektrum je podľa nej mimoriadne široké. Neexistujú dvaja rovnakí klienti a každé dieťa potrebuje individuálny prístup, vlastný vzdelávací plán a špecifickú podporu. „Aj oni majú svoju povahu a rôzne pridružené zdravotné problémy. To všetko treba zohľadňovať a pripraviť im taký plán, aby boli úspešní,“ opisuje. Práve individuálny prístup je dôvodom, prečo majú triedy v špecializovaných zariadeniach maximálne päť žiakov na jedného pedagóga. Jedine vtedy sa vraj dostavia výsledky.
Cieľom zariadenia nie je naučiť deti len základné zručnosti, ale najmä objaviť ich silné stránky a ukázať, že môžu byť v niečom výnimočné. Je vraj dôležité, aby zažívali pocit úspechu. Škola sa preto snaží rozvíjať talenty svojich žiakov. Príkladom je 19-ročný Martinko Bubeník, ktorý navštevuje praktickú školu a pod vedením hudobného pedagóga Branislava Šindela sa učí hre na klavíri. Jeho nadšenie pre hudbu ukazuje, ako môže správny prístup rozvinúť skrytý potenciál. 31-ročný Samko je zas matematický génius, ktorý dokáže ku každému dňu v roku priradiť meniny a v priebehu pár sekúnd predpovedať deň v týždni napríklad aj pre Vianoce roku 2035. „Takíto mladí ľudia ukazujú, že s podporou a správnym vedením sa darí rozvinúť výnimočné schopnosti, ktoré presahujú bežné očakávania,“ hovorí riaditeľka.
Nie sú bezemoční
Prijatie okolím a pocit bezpečia patria medzi najväčšie témy, ktoré rodičia riešia od chvíle, keď ich dieťa dostane diagnózu. Špeciálna pedagogička a vedúca poradenského centra Katarína Ďurkovská hovorí, že rodičia sa najčastejšie obávajú, či ich dieťa bude v kolektíve prijaté. „O deťoch na autistickom spektre sa všeobecne hovorí, že sú bezemočné, ale oni sú práveže nabité emóciami a pokiaľ necítia prijatie v prostredí, v ktorom sa nachádzajú, aj sa tak správajú,“ vysvetľuje.
Mnohé deti podľa odborníkov navonok nepôsobia odlišne od svojich rovesníkov. Najmä vysokofunkční autisti dokážu v spoločnosti fungovať tak, že si ich okolie diagnózu nevšimne. „Mojím tichým cieľom je to, aby sa do spoločnosti integrovali, aby ani nikto nevedel, že vôbec nejakú diagnózu majú. Aby mohli spokojne žiť svoj život v tom, akí sú géniovia,“ hovorí Beáta Matušáková.
Častokrát sa ich talent potláča
Spoločnosť si často neuvedomuje, aký veľký potenciál v sebe títo ľudia majú. Mnohé významné osobnosti boli na autistickom spektre, napríklad aj Albert Einstein. Vysoké IQ však automaticky neznamená úspešné vzdelanie či kariéru. „Častokrát tieto deti končia na učňovkách, kde sa ich talent úplne potlačí,“ uvádza.
Veľkým problémom zostáva aj obdobie dospelosti. Kým v detskom veku ešte existujú možnosti špecializovaného vzdelávania, po dovŕšení dospelosti podľa odborníkov systém zlyháva. Rodičia sa preto často boja najmä budúcnosti svojich detí. „Toto je u nás určite najväčší problém a najväčšia bolesť rodičov, ktorí sa pýtajú, čo s nimi bude ďalej, čo bude, keď sa oni pominú?“ opisuje.
V zariadení preto vytvorili praktickú školu aj denné centrum, kde môžu klienti tráviť čas po skončení povinnej školskej dochádzky. Ich najstarší klient má napríklad 40 rokov. Chýbajú však celoročné či pobytové zariadenia, ktoré by vedeli zabezpečiť dlhodobú starostlivosť.
Kapacity v Bánovej sú naplnené už niekoľko rokov. „Túto budovu už nenafúkneme. Bude mi veľmi ľúto, keď budem musieť rodičom odpovedať rozhodnutím o neprijatí,“ priznáva riaditeľka.
Za dvadsať rokov práce si uvedomila najmä to, že pomoc musí smerovať nielen k samotnému dieťaťu, ale k celej rodine. Veľakrát je živiteľom iba otec, lebo jeden z rodičov musí byť dieťaťu k dispozícii. Často zostávajú matky s autistickými deťmi samy, pretože to partner psychicky nezvláda.
Napriek každodenným úskaliam však odborníčky tvrdia, že to má zmysel. „Keď sa tomu dieťaťu podarí hoci malý pokrok, netreba to vzdávať. A vždy je tam tá nádej, že možno dnes príde deň, keď vás prekvapí niečím, čo by ste nečakali. Autisti, to sú to tie najčistejšie duše,“ dodáva Beáta Matušáková.
