V dueli odohrala dlhoročná opora MŠK Žilina niečo vyše hodinu a jeho prehľad a skúsenosti v hre boli zjavné aj po takom dlhom období. Po stretnutí prezradil v rozhovore viac o svojich pocitoch z návratu do hry, o tom, v akom stave je jeho noha a kedy by sa reálne mohol objaviť v úlohe kapitána v A-tíme MŠK Žilina.
Väčšina hráčov z A-tímu vďaka voľnu mužstva v tomto kole Fortuna ligy oddychuje a užíva si sviatky. Nebolo vám ľúto, že vy ste nemohli tiež?
Práveže nie, naoddychoval som sa už dosť. Užívam si každý tréning a každý zápas, vôbec mi to nie je ľúto. Možno niekomu vadí alebo je smutný, že ide hrať za rezervu, ale ja si to užívam. Pre hráča, ktorý nehráva v áčku je to najlepšie, čo môže byť a dúfam, že som chlapcom aj pomohol.
V dueli s Košicami ste odohrali 63 minút. Netrúfali ste si na viac?
Minutáž svojho pobytu nechávam čisto na tréneroch. Chvalabohu, noha drží a striedanie nebolo kvôli tomu, že by sa noha začínala ozývať. Opäť to však bolo o päť minút viac ako minule.
S Košicami to vyzeralo na ľahký zápas, ale sami ste si ho takým spravili.
Vedeli sme, že Košice majú dobrý tím, sú prví v tabuľke a chceli sme ich poraziť. Pomohli nám rýchle góly a potom sa už hralo jednoduchšie. Hneď po obrátke sme dali štvrtý gól a súpera to definitívne zlomilo, hoci určite chceli vyšším pressingom ešte niečo urobiť s výsledkom. Dali sme nakoniec päť gólov, takže to bola paráda aj pre divákov.
Za stavu 3:1 kopal Šejdajev penaltu, ale nepremenil ju. Nechceli ste na ňu ísť radšej vy?
Nie, nikdy to nebola moja silná stránka a špecialita. Sú na to určení iní hráči, takže som sa tam vôbec nehrnul.
V prvom tíme ste boli kapitánom, v Béčku ju však nosí na rukáve Libor Ďuratný. Nechýbala vám táto úloha v zápase?
Tento fakt vôbec neriešim. Som rád, že môžem hrať a kto bude kapitánom, to je na tréneroch. Vôbec mi to neprekáža, Libor je v Béčku lídrom dlhodobo, takže nebol dôvod to meniť.
Čo sa týka nohy, s ktorou ste mali problémy, je už všetko v poriadku, alebo ešte cítite nejaké obmedzenia v pohybe?
Práveže vôbec. Oproti prvému duelu na Lokomotíve to bolo opäť o čosi lepšie a je to pre mňa impulz do ďalších tréningov. Aj v tréningovom procese cítim, že sa to zlepšuje, rýchlosť aj dynamika sú opäť o niečo lepšie a som tomu rád.
Na Lokomotíve ste hrali na prírodnom trávniku, doma na umelom. Ani toto vám nerobilo problémy?
Nie, noha je na to zvyknutá, trénujem na umelom povrchu stále, takže to vôbec nevnímam.
Mali ste pred prvým duelom po zranení alebo po návrate na domáci trávnik aj trému?
Doma som mal väčšie mravčenie v žalúdku, predsa len je to veľmi dlhá doba, čo som doma nehral. Som rád, že sme zvíťazili. Možno v tom prvom zápase som hral tak, že uvidím, čo z toho bude, ale proti VSS som potreboval ja aj tím víťazstvo. Dodalo mi to chuť a verím, že ostanem na tejto vlne.
O týždeň vás čaká zápas na Slovane, budete už v zostave A-tímu?
Budem sa v tréningu snažiť ukázať, že mám čo dať mužstvu a už je to len na trénerovi, či mi dá šancu.
Na Slovan máte v tabuľke šesť kôl pred koncom dostatočný náskok. Je to síce všetko ešte otvorené, ale asi sa nedá čakať, že by ste do konca zaváhali toľkokrát, aby ste o titul prišli.
Náskok je, aký je, ale pozeráme sa v prvom rade na seba. Na Slovan pôjdeme s tým, aby sme uhrali čo najlepší výsledok a ak by sme vyhrali, boli by sme radi. Do zápasu ešte ostáva veľa času, na tréningu sa pripravíme na zápas čo najlepšie.
Na záver ešte otázka Veľkej noci. Vy máte doma tri baby, takže sa asi tradíciám nevyhnete.
Baby sú zvyknuté, že ich musím ráno pooblievať, takže na to sa pripravím. Potom sú už nahlásení kúpači, ja to už len pozorujem s odstupom, ako sa bavia mladí. Som už starší, takže si užívam voľna pri rozprávkach v televízore. Niečo si zobnem aj zo sviatočného stola, ale musím sa krotiť, pretože som náchylnejší na priberanie. Chcem sa dostať do formy a pomôcť tímu, takže nejaké vykrmovanie neprichádza do úvahy.
