Správa Národného parku Veľká Fatra vybudovala v Blatnickej doline nový náučný chodník venovaný Izabele Textorisovej. Na piatich stanovištiach sa návštevníci dozvedia viac o živote a diele prvej slovenskej botaničky. Textorisová sa významne venovala výskumu rastlinstva Veľkej Fatry. Jej meno nesie bodliak, ktorý objavila a opísala, ale aj planétka obiehajúca medzi Marsom a Jupiterom.
Tabule tvorí oceľ, bronz a meď
Konštrukcie informačných tabúľ sú vyhotovené z cortenovej ocele. Na nich sú prinitované bronzové platne s textom a ručne tepané medené reliéfy. Autorom tabúľ je Dominik Horský z ateliéru Black Lab.
„Na začiatku chodníka je podobizeň Izabely Textorisovej, ďalší reliéf zobrazuje bodliak, ktorý bol po nej pomenovaný a rytinu – kópiu textu z herbára aj s jej podpisom. Na treťom reliéfe je zobrazený plesnivec alpínsky a na ďalších dvoch tabuliach sú zachytené výhľady na skalné útvary Blatnickej doliny.“
Texty pripravili odborní zamestnanci Správy Národného parku Veľká Fatra.
Dotýkať sa tabúľ je povolené
Materiály, z ktorých sú tabule vyrobené, budú postupne reagovať na okolité prostredie a získavať charakteristickú patinu. Ich výsledný farebný odtieň ovplyvní aj kontakt s návštevníkmi.
„Tieto materiály som volil preto, aby v prírode prirodzene reagovali, teda patinovali. Sú to večné materiály, ktoré budú získavať farebný odtieň podľa prostredia, v ktorom sa nachádzajú. Keď sa budú návštevníci dotýkať platne, alebo reliéfu, tak ho budú prirodzene obrusovať a aj týmito dotykmi budú kovy patinovať, čím získajú jedinečný vzhľad,“ dodal autor tabúľ náučného chodníka.
Podobný spôsob spracovania už môžu návštevníci Veľkej Fatry poznať z jej hlavného hrebeňa. Dominik Horský je totiž aj autorom tabúľ náučného chodníka medzi Kráľovou studňou a Borišovom.
Poštárka s herbárom plným veľkofatranských rastlín
Izabela Textorisová (1866 – 1949) sa narodila v Ratkovej. Prvé poznatky z botaniky získala od učiteľa ľudovej školy Václava Vraného.
Na učiteľské povolanie ju pripravovala jej teta Ľudmila Kuorková, prvá slovenská učiteľka. Textorisová si učiteľstvo krátko aj vyskúšala, no pod tlakom maďarizácie ho opustila. V roku 1886 zložila v Revúcej poštársku skúšku a získala menovací dekrét Uhorskej kráľovskej poštárky. Až do konca života, počas viacerých štátnych zriadení, pôsobila ako vedúca pošty v Blatnici. Po skončení pracovných povinností sa denne venovala samoštúdiu botaniky a cudzích jazykov.
K hlbšiemu štúdiu botaniky ju viedol aj Andrej Kmeť. Kontakty udržiavala nielen s uhorskými, ale aj s ďalšími európskymi botanikmi.
Jej herbár má takmer päťtisíc položiek
Herbár Izabely Textorisovej tvorí 4 878 položiek a je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Viac ako polovicu zbierky predstavujú jej vlastné zbery. Jej práca tak dnes umožňuje nahliadnuť do podoby krajiny spred viac ako sto rokov.
Herbár zostáva významným svedectvom bohatstva a rozmanitosti turčianskej flóry. Od čias Izabely Textorisovej totiž zaniklo množstvo prvkov výnimočnej vegetačnej a druhovej rozmanitosti, ktorých stopa sa zachovala práve v jej herbárovej zbierke.
Veľkofatranské doliny – Gaderská, Blatnická, Necpalská či Belianska – patrili medzi jej najčastejšie a najobľúbenejšie ciele. Vyrážala do nich za pozorovaním, poznávaním a štúdiom rastlinstva a podľa Správy Národného parku Veľká Fatra pre ňu predstavovali aj významný zdroj pracovnej a životnej energie.
