VŠETKO ZISTILA MANŽELKA
„To, že sme sa narodili v jeden deň a ešte aj na Jaroslava zistila asi pred tridsiatimi rokmi moja manželka Katarína. Prvú veľkú spoločnú oslavu sme však s Jarom absolvovali až o desať rokov neskôr. Dovolím si tvrdiť, že budova Sokola pred tým ani potom takú veselicu nezažila,“ usmieva sa bývalý šéf žilinského ženského volejbalu Jaroslav Koválik. „S pribúdajúcim vekom naše spoločné oslavy ubrali na bujarosti a väčšinou sme si dali dobrý obed a pivečko. Napríklad päťdesiatku sme oslávili v istej žilinskej pizzérii, kde nám vtedajší šéfredaktor Žilinského večerníka Robo Kašša v mene redakcie daroval naše karikatúry. Dodnes majú čestné miesto v našich domácnostiach,“ berie si slovo Jaroslav Slučik.
INÉ POSTAVY
Čo sa za tie roky zmenilo? „Postava!,“ reaguje pohotovo s typickým humorom Jaroslav Koválik, ktorý momentálne pôsobí ako konateľ Správy športových zariadení mesta Žilina. „Mne sa, žiaľ, čoraz viac začínajú prejavovať zdravotné problémy, ktoré mám následkom dlhoročného športovania na vrcholovej úrovni. Pred pár rokmi mi napríklad menili bedrový kĺb. Smola je, že zjazd nie je olympijským športom, takže mi zostalo zhumplované telo, ale žiadny športový dôchodok,“ posťažuje sa jedenásťnásobný majster sveta v zjazde na divokej vode Jaroslav Slučik. Ten strávil v reprezentačných výberoch ČSSR, ČSFR a Slovenska dlhých tridsať rokov, pričom takmer dvadsať rokov jazdil vrcholné podujatia v C2-ke s Vladimírom Valom. „Valdo mal šesťdesiatku 12. apríla tohto roku, tak som mu zagratuloval aspoň telefonicky,“ prezrádza vodácky rekordman. Obaja Jaroslavovia sa však spoločne zhodujú na tom, že šport im dal v živote neskutočne veľa a nikdy by nemenili: „Vďaka športu sme precestovali hodný kus sveta, máme neskutočné zážitky a získali sme priateľov na celý život!“ V mene redakcie i našich čitateľov, želáme obom oslávencom veľa zdravia, šťastia, rodinnej pohody a radosti zo žilinského i slovenského športu.
