Obecné zastupiteľstvo totiž prijalo všeobecne záväzné nariadenie, na základe ktorého sa zvýšila daň z nehnuteľností, v niektorých prípadoch až desaťnásobne a schválili tiež poplatok za miestny rozvoj v maximálnej výške 35 eur/m². Podnikatelia hovoria, že to pre nich môže byť likvidačné a požiadali prokuratúru o zrušenie nariadenia.
Daň zo stavieb zvýšila obec z 0,07 eura/m² na 0,25 eura/m², rovnako aj za skleníky. Za garáže sa zvýšila daň z 0,20 eura/ m² na 0,25 eura/m². Najvýraznejšie zvýšenie sa však týka podnikateľských stavieb. Napríklad za stavby pôdohospodárskej produkcie, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu sa daň zvýšila z 0,20 eura/ m² na 2 eurá/m². Za priemyselné stavby, stavby slúžiace energetike, stavebníctvu, stavby využívané na skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu zaplatia podnikatelia namiesto doterajších 1,60 eura/m² po novom 2,50 eura/m². Za stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním zaplatia 2,50 eura/m² namiesto pôvodných 1,50 eura/m².
Takéto extrémne zvýšenie daní sa podnikateľom v obci nepáči. „My máme nastavené príjmy, splácame úvery a už doteraz sme podnikali na hrane ekonomiky. Teraz nám však daň extrémne stúpla. Je tu riziko, že podnikatelia nebudú môcť splácať úvery a nebudú mať ani na platenie dane z nehnuteľností, čo sa už aj u niektorých podnikateľov prejavuje. Je veľká pravdepodobnosť, že tu ostanú prázdne objekty, do ktorých sa nasťahujú bezdomovci, v obci sa môže zvýšiť kriminalita a celý vizuál obce sa môže zmeniť na jedno opustené zbúranisko. Toto asi samotní obyvatelia obce nechcú,“ obáva sa jeden z podnikateľov.
Majitelia firiem podnikajúcich v obci dali hlavy dokopy a podali podnet na prokuratúru, ktorú žiadajú vydať protest prokurátora a toto VZN zrušiť. „Ide hlavne o to, že obec takéto enormné a pre nás likvidačné zvýšenie daní nijako neodôvodnila. Podľa nás naň neexistuje reálna potreba obce a ani schopnosť podnikateľov takéto vysoké dane platiť,“ informoval. Prokurátor zatiaľ nerozhodol.
Dušan Juríček však hovorí, že dane upraviť museli. Podľa zákona totiž v tomto období musí každá samospráva upraviť dane tak, aby rozdiel medzi najvyššou a najnižšou sadzbou nebol vyšší ako 10 %. Preto pristúpili k takejto úprave. Ďalším dôvodom je podľa starostu to, že Horný Hričov je extrémne zaťažený priemyslom. „Priemysel sa v našom katastri rozprestiera na cca 1 000 000 m². Priestor, kde sú postavené rodinné domy, zaberá cca 260 000 m². Na jednej strane máme starú infraštruktúru, zlé cesty, staré verejné osvetlenie, nemáme chodníky, neinvestovalo sa do rozvoja obce,“ hovorí starosta.
Ďalší podnikateľ, ktorý v obci aj žije, však oponuje. „Z môjho pohľadu občana si nemyslím, že do obce sa vôbec neinvestovalo a že vyzerá dnes tak katastrofálne, ako hovorí starosta. Veď napríklad v roku 2011 sme získali víťazstvo v ankete Dedina ako záhrada.“
Na druhej strane majú v obci podľa starostu také spoločnosti, ktoré ničia ich život, a pritom chcú využívať celý potenciál katastra. „Nekomunikujú so mnou ako so starostom, robia si to, čo chcú, neakceptujú námietky obce a občanov. Tak prečo by obec a občania nemohli využiť ekonomický potenciál priemyslu, z ktorého nemali príliš veľký prospech vzhľadom na nízke dane v minulosti? Samozrejme, ekonomika nie je len o zvyšovaní príjmov cez zvyšovanie daní, musí tu byť aj opačný pohľad, a to je znižovanie nezmyselných výdavkov. Ako príklad uvediem, že v roku 2014 obec skončila v prebytku okolo 50 000 eur, a to celý rok len kúrili a svietili. Po mojom nástupe a úsporných opatreniach mala obec bez zvýšených daní za rok 2015 prebytok 118 000, a to som obnovoval strojový park a investovalo sa. Investovalo sa aj v roku 2016 a investujeme aj v tomto roku.“
Podnikatelia sú však v šoku. Pre mnohých to bude mať likvidačné účinky. Navyše ešte aj ten poplatok za miestny rozvoj v maximálnej možnej výške. „Keď už máme toľko platiť, navrhli sme starostovi, nech za tie peniaze aspoň vyrieši dopravné napojenie pre nákladné autá, aby sme nemuseli s autami prechádzať cez dedinu, ale nechcel. Tvrdil, že ide v obci budovať vlastné projekty, má vlastné osobné záujmy a nie záujmy občanov a spoločností, ktoré v obci podnikajú a zamestnávajú aj značnú časť obyvateľov. Veľa z nás mu písalo, hovorili sme s ním. Ale on akoby sa rozhodol s podnikateľmi bojovať, čomu vôbec nerozumiem, lebo na jednej strane naše dane tvoria najväčšiu časť príjmov obce a na druhej strane prestáva s nami komunikovať a tvrdí, že nás nepotrebuje. Naozaj neviem, ako to dopadne,“ povedal jeden z nich. Kým v iných obciach na viaceré aktivity využívajú mimorozpočtové prostriedky, najmä európske fondy, v Hornom Hričove sa rozhodli naplniť rozpočet prostredníctvom daní. Uvidíme, nakoľko budú úspešní.
