S fašiangovými sprievodmi v regióne akoby sa vrece roztrhlo. Ľuďom sa cnelo za harmonikami, ozembuchmi, spevom a ujúkaním masiek. Ale najrozkošnejší mali určite v Kunerade. Mám na mysli ten, keď sa v utorok 1. marca do ulíc obce vybrala päťdesiatka detičiek z tamojšej materskej školy. Pod vedením ráznej lienky, riaditeľky materskej školy Jany Maršalovej, sa sprievod pohol pomedzi domy. Dohliadali naň pani učiteľky Lydka, Lenka, Beátka, Monika a Simonka, pani upratovačky Majky a do kroku na harmonike vyhrával pán údržbár Miško. Všetko čo malo nohy, bolo v maskách od výmyslu sveta. Sprievod sa zastavil na niekoľkých miestach v obci, kde ich už vyzerali ľudia s nachystanými dobrotami. Jeden podal cukríky, druhý tyčinky, lízanky, mamičky priniesli koláčiky, nakrájané ovocie. Deťúrence vďačne vyspevovali fašiangové pesničky a hrkotali vlastnoručne vyrobenými hudobnými nástrojmi. No nepriamo boli do sprievodu zapojení aj obyvatelia tamojšej i susednej obce. Dodali zreparovaný kočiar na výslužky, pán Ursík zo Stránskeho vyrobil deťom parádne ozembuchy, pani upratovačka vyparádila metlu. Masky mali deti na zimnom oblečení, takže pri neustálom pobehovaní a poskakovaní zima nemala šancu. A kým obišli celú dedinu, mali už kočiar vrchovato naplnený, a aj nejaké to „euríčko“ v pokladničke.
BUDÚ VEDIEŤ, KDE SÚ ICH KORENE
Materská škola takýto veľkolepý fašiangový sprievod „nevystrúhala“ náhodou. Robia ho už 12 rokov. S ľudovými tradíciami vôbec, majú bohaté skúsenosti. K regionálnym zvyklostiam, zdravému životnému štýlu, láske k prírode a pohybu v nej vedie deti v troch triedach pani riaditeľka a päť učiteliek. „Už dvadsať rokov má škôlka vlastný časopis, s ktorým sa v celoslovenskej súťaži umiestňujeme na prvých troch miestach,“ právom sa pýši pani riaditeľka, ktorá v škôlke pracuje už vyše 40 rokov a na poste riaditeľky 12 rokov. „Máme ušité vlastné kroje, v ktorých deti vystupujú na rôznych obecných slávnostiach alebo na našich podujatiach v materskej škole,“ dodáva. Dopĺňa ju učiteľka Beáta Dolníková, ktorá je ako chodiaca reklama na tanečnicu z Lúčnice: „Teraz budeme vynášať a páliť Morenu, staviame a váľame máj, chceme, aby sa deti čo najviac dozvedeli o tom, ako žili ich starí a prastarí rodičia. Ukazujeme im ako sa vrstvili kroje, ako vyzerali a fungovali ľudové hudobné nástroje, učíme ich pesničky viažuce sa k jednotlivým obdobiam roka.“ Sama nám ukazuje storočnú kuneradskú výšivku, ktorú našla v babičkinej truhlici a zapracovala ju sebe aj svojim dcéram do haleniek. V týchto aktivitách svojimi znalosťami pomáhajú aj rodičia a obyvatelia obce. Škôlka má nielen vlastný časopis, ale aj zborník piesní a logo s folklórnym motívom. Navrhla ho Ivanka Jakabovičová, ktorá do loga zapracovala v tvare mandál kuneradskú výšivku. Keďže doba je už naklonená spoločenským udalostiam, deti z materskej školy v Kunerade čaká do veľkých prázdnin niekoľko vystúpení, na ktoré už všetci netrpezlivo čakajú.
Po vydarenom sprievode sa nám škôlkari ozvali, že za „vyfašiangované“ peniaze chcú prispieť detičkám z Ukrajiny. Nakúpia pastelky, výkresy, omaľovánky a ďalšie drobnosti, ktoré im možno na chvíľu vyvolajú úsmev na tvári.
Autorka: Iveta Frolková
