Šetrenie energiami je dnes výsostne aktuálne. Vy ste s ním začali už dávno pred krízou. Oplatilo sa?
Prístavby alebo nové objekty už musia spĺňať podmienky určitej energetickej triedy, v súčasnosti to je samozrejmosť. V súlade s nimi sme postupovali aj pri rekonštrukcii obecného úradu. No ešte pred stanovením týchto podmienok sme sa vždy snažili postupovať tak, aby sme dosiahli čo najvyššiu energetickú triedu budov. Kde zateplenie bolo, zdupľovali sme ho, keď sme robili nové, napríklad na škole, dali sme prednosť hrubšiemu polystyrénu. Pri rekonštrukcii prvej škôlky v roku 2011, sme išli do masívneho zateplenia, na strop sme použili až 50 cm tepelnej izolácie, na steny 15 cm, čo vtedy ešte nebolo až také obvyklé. Dnes už vieme, že to malo zmysel. Trojtriednu škôlku sme rozšírili na šesťtriednu a mala rovnakú spotrebu energie ako tá trojtriedna. Samozrejme, že nevyhnutná bola výmena okien a ďalšie súvisiace úpravy, ale rozdiel bol markantný.
Čím ste pokračovali?
Postavili sme novú jedáleň s kuchyňou, pristavili ďalšie triedy a prístavbu sme doplnili aj o solárne panely na teplú úžitkovú vodu. Zadržiava sa v akumulačnej nádobe. Počas dňa ju využíva jedáleň s kuchyňou a popoludní z toho istého zdroja teplú vodu berú po tréningoch športovci. A nedostatok teplej úžitkovej vody je vyriešený. Dokonca počas leta hostíme jeden deň stovky účastníkov behu z Košíc do Bratislavy a teplá voda z tohto zdroja stačí aj takému množstvu ľudí.
Decentralizovali ste kotolňu, čo to znamená?
Urobili sme to v čase, keď sme o energetickej kríze ani nechyrovali. Mali sme jednu plynovú kotolňu, ktorá zásobovala dve školy, škôlku, športklub a telocvičňu. V každom objekte sme vybudovali vlastnú kotolňu a na tú starú ostali napojené už len dve školy. No aj to je už od začiatku školského roka minulosťou. Keďže kotly boli zastarané a aj v zemi v rozvodoch vznikali veľké straty tepla, rozhodli sme sa túto havarijnú situáciu riešiť a požiadali sme ministerstvo školstva o dotáciu. Vyhovelo nám, čím sme pre Tepličku získali financie a už túto vykurovaciu sezónu sme starú kotolňu odstavili a aj každá škola má už svoju kotolňu s kondenzačnými kotlami. Predpoklad je, že ušetríme 50 percent nákladov na vykurovanie. Realita môže byť iná, ale veríme, že sa priblížime k tomuto číslu. Toto boli v tejto oblasti posledné aktivity tesne pred vykurovacou sezónou. Budem úprimný, nepredvídali sme takúto energetickú krízu, ale to, čo sme urobili, sa dnes ukazuje ako veľmi dobré rozhodnutie, ktoré nám pomáha zvládnuť súčasné náročné obdobie.
Keď sme pri školách, škôlkach, postačuje ich súčasná kapacita?
Pri mojom nástupe sme mali v škôlke tri triedy. Odvtedy sme ju dvakrát rozširovali o tri triedy, takže máme teraz deväť tried so 185 deťmi. Aj na základe vlastných skúseností s umiestňovaním detí do škôlky, som si dal záväzok, že budeme robiť maximum pre to, aby sme zobrali všetky deti z obce, ktoré spĺňajú kritériá. A dosiaľ sa nám to darí. Lenže deti dorastajú do školského veku a blíži sa čas, keď budeme na hrane s kapacitou školy.
Sťahujú sa sem mladé rodiny, rozrastá sa obec?
Áno a teší ma, že sa to deje veľmi plynulo a prirodzene. Z mnohých satelitov pri veľkých mestách sa za krátky čas stali nocľahárne bez vybavenosti, škôlok, škôl, ľudia sú odkázaní na presuny autami. Mňa osobne veľmi teší, že u nás majú deti všade blízko. Zo školy sa môžu sami a bezpečne presunúť do centra voľného času, ktoré sme, na rozdiel od iných obcí, zachovali, na krúžky či do ľudovej školy umenia, ktorá tu má elokované pracovisko. Naša obec má atraktívnu polohu blízko krajského mesta a ponúka plnohodnotnú občiansku vybavenosť – lekára pre deti i dospelých, zubára, lekáreň, súkromný investor pripravuje ďalšie zubné ambulancie. Zároveň si však obec zachováva vidiecky ráz.
Máte zaujímavé materské centrum...
Volajú ho rybička, ľadvinka, fazuľka, to podľa špecifického tvaru budovy. Stretávajú sa v ňom mamičky s deťmi a sám som príjemne prekvapený, ako tu býva rušno. Jeho súčasťou je kuchynka, sociálne zariadenie, sklad hračiek a vonkajšie ihrisko. Celý objekt je bezbariérový a v prípade záujmu môže poslúžiť aj iným záujmovým skupinám. Zušľachtili sme zanedbané prostredie a vytvorili príjemný priestor pre socializáciu mamičiek s deťmi ešte pred umiestnením do škôlky.
Ako je postarané o najstaršiu generáciu?
Myslím, že veľmi dobre. Staráme sa o nich v Domove pokoja Žofie Bosniakovej. Paradoxne nám, ešte pred otvorením pred 10 rokmi, poslúžil aj na dočasné umiestnenie tried z materskej školy, keď sme ju rozširovali. V súčasnosti v domove pod zdravotníckym aj duchovným dohľadom žije 21 seniorov a 15 navštevujú denný stacionár.
Kostol je neoddeliteľná súčasť obce. Aj jeho okolie ste zveľadili...
Dlho sme majetkovo-právne vysporiadavali pozemky v susedstve, ale výsledkom je peší chodník, ktorý podstatne zvýšil bezpečnosť v tejto lokalite, pretože cesta okolo je dosť frekventovaná. Vznikla sympatická zóna, v ktorej chceme dorobiť park s mobiliárom. Námestie by sme tiež radi skrášlili, časť príprav sme už zvládli - dostali sme z neho stánky, autobusy na novú otočňu a stojisko mimo centra, regulovali sme potok, je pripravený základ na premostenie, sčasti sme položili rozvody pre okolité budovy do zeme a chceme s tým pokračovať. Budem veľmi rád, ak sa nám to podarí. V súlade s projektom námestia sme už veľa vecí urobili a veríme, že sa vďaka nim podarí zámer zdarne dokončiť.
Ležíte doslova na cyklotrase, máte v tomto smere ďalšie záujmy?
Cyklotrasám sa venujeme vo veľkej miere, sme súčasťou veľkého projektu OOCR Malá Fatra, 25-kilometrovej cyklomagistrály do Terchovej. Elegantne sme na ňu napojili obec Teplička nad Váhom, dostali sme úsek medzi Tepličkou a Nededzou k oploteniu areálu KIA, kde nám službu urobilo aj jeho osvetlenie. Z tohto úseku sa stala doslova promenáda. Robíme ďalšie dva úseky v rámci obce a vykupujeme takmer vlásočnice pozemkov. Na 300-metrovom úseku je 580 vlastníkov alebo podielnikov a na ďalšom vyše 800. Je to, bez preháňania, mravčia práca. Chceme sa uchádzať o fondové zdroje a v oboch prípadoch už máme urobené projekty, vydané územné rozhodnutie, bez ktorého by sme nemohli pristúpiť k výkupu, a žiaľ aj k vyvlastneniu, pretože neznámych a nežijúcich vlastníkov je dosť.
Nie všade sa tieto aktivity stretávajú s porozumením dotknutých občanov. Ako to bolo u vás?
Rád by som ich prístup vyzdvihol. Mám veľmi dobrý pocit z toho, akí sú ústretoví a ako chápu verejno-prospešný záujem. Vidieť, že je pre nich dôležitejší ako financie, ktoré za pozemky dostanú. Z 580 boli len traja žijúci, ktorých sme museli vyvlastniť, a pritom išlo napríklad o výmeru necelých dvoch m2 veľké. Nie je jednoduché týchto ľudí vyhľadať a osloviť. Sme si ale vedomí, že je to celé súčasť väčšieho konceptu.
Zapadá doňho aj most nad hlavnou cestou?
Áno, je to lávka ponad kolízne miesto na frekventovanej hlavnej ceste. Pred jej výstavbou to bol veľmi nebezpečný úsek, kde už dokonca vyhasol ľudský život. Dnes umožňuje bezpečný prístup na Vodné dielo Žilina, ktoré je vo veľkej miere v našom katastri a dovtedy nebolo možné sa naň z obce dostať inak ako cez hlavný cestný ťah. Jej výstavbu sa podarilo realizovať v spolupráci s Vodohospodárskou výstavbou Bratislava. My sme za obec pripravili pozemky, projekty a investíciu sme po úspešných jednaniach preniesli na Vodohospodársku výstavbu, ktorá poskytla financie a ušetrila tak obci obrovskú investíciu. Lávka slúži naozaj širokej pešej i cyklistickej verejnosti a považujem ju za jeden z najdôležitejších aj najťažších projektov, ktoré sa nám v obci podarilo zavŕšiť.
Aká je iná možnosť voľnočasového vyžitia?
K dispozícii je bikrosová dráha, na ktorej už vyrástla jedna generácia detí a čaká na nových užívateľov. Na dvoch miestach pripravujeme workoutové ihriská, pretože vždy je dobre, keď sa mládež stretáva pri takýchto aktivitách. Máme lukostrelecký areál, uvažujeme o výcvikovom priestore pre psíčkarov. Máme aktívne turistické združenie a množstvo kultúrno-spoločenských aktivít počas roka. Dokonca aj tohtoročná zimná sezóna nám dopriala spustiť vlek či aspoň na pár dní bežeckú dráhu. Teší ma, keď sa ľudia pri rôznych podujatia radi stretávajú, trávia spolu čas a sú spokojní. Pre mňa to znamená, že sa v obci cítia dobre a bezpečne, a to je tá najväčšia odmena za vykonanú prácu.
S Tepličkou sa spája kaštieľ. Už na ňom svieti nová medená veža, mnohí sa nádejajú, že sa dočká kompletnej rekonštrukcie...
Kaštieľ je naša srdcová, no veľmi komplikovaná záležitosť. Aj keď rekonštrukciu severozápadnej veže realizuje OZ na záchranu kaštieľa, celý je v súkromných rukách. Pokiaľ by sa obci podarilo získať časť kaštieľa, kde bol v minulosti Kostol povýšenia sv. kríža, ale aj časť, kde bola hlavná veža, čím by sme sa vedeli dostať na nádvorie, mohli sa pripojiť k procesu jeho záchrany a sprístupnenia, čo je ale strastiplná a dlhá cesta.
Nedá mi nedotknúť sa nešťastia so zapálením telesných ostatkov Žofie Bosniakovej. Ako sa s tým obec vyrovnala?
Stalo sa to 1. apríla 2009 a každý, kto si vtedy tú správu vypočul, si najskôr myslel, že ide o veľmi zlý prvoaprílový žart. Ani vo sne nikoho nenapadlo, že by to mohla byť skutočnosť. Duch Žofie je však prvoradý a žijeme pod jej ochrannou rukou. Možno vyšší záujem po tejto udalosti podnietil vyhlásenie Roku Žofie Bosniakovej i proces jej blahorečenia. Sama povedala, že po človeku ostanú len dobré skutky a všetko ostatné odveje neľútostný čas. A tak sa snažíme žiť v duchu tohto odkazu a napĺňať ho.
Viliam Mrázik
Rodina: Manželka Mária, synovia Viliam, Daniel a Samuel.
Najmilší kút Slovenska: Samozrejme, že Teplička nad Váhom. Mám rád aj blízke okolie – Vrátnu, Malú Fatru.
Záľuby: V lete bicykel, v zime lyže, skialpinizmus, turistika, prechádzky v okolí a najnovšie výcvik ročného psa.
Najlepší relax: S manželkou sme rodinne založení, takže radi si v pokoji vychutnáme napríklad kávu doma na terase.
Cestovateľský sen: Hovorili sme s manželkou, že nám na cestovanie vyhovuje Európa, no mali sme možnosť dvakrát navštíviť Thajsko a určite by sme sa tam ešte radi vrátili. Je to krásna krajina, v ktorej sme sa cítili naozaj dobre a bezpečne.
Najhoršia ľudská vlastnosť: Závisť.
Najlepšia ľudská vlastnosť: Na základe životnej filozofie môjho, už žiaľ nebohého otca, pozitívny pohľad na svet a schopnosť vedieť druhého pochváliť.
Bude sa konať očista
TrashTag challenge je celosvetová internetová výzva a kampaň, v ktorej ľudia upratujú svoje okolie. Chystá sa do nej zapojiť aj obec Teplička nad Váhom, a to 22. apríla. Aktivitu organizuje už 5. rok a je určená pre všetkých ľudí, ktorí sú ochotní pomôcť vyčistiť úsek lesa, turistického chodníka či brehu popri rieke či potoku. Obec zabezpečí vrecia, ochranné rukavice a autá na odvoz odpadu, keďže každoročne sa ho vyzbiera neuveriteľné množstvo. Vítaní sú veľkí, malí, každá pracovitá ruka. Spoločné úsilie zavŕšia zúčastnení na spoločnom posedení s občerstvením a pocitom dobre vykonanej práce.
