Posledný medzi krajmi
Najvyšší kontrolný úrad porovnal všetkých osem slovenských krajov v tom, koľko peňazí reálne posielajú obciam, klubom a kultúrnym či športovým podujatiam. Žilinský kraj skončil posledný. Za šesť rokov rozdelil len 1,87 milióna eur. Nitriansky kraj, ktorý má pritom rovnako veľký rozpočet ako ten náš, rozdal takmer 15 miliónov, teda takmer osemkrát viac. Kým tam takto podporili vyše päť tisíc obecných projektov, u nás len 1143. Inak povedané: kým vo väčšine krajov mala šancu na podporu takmer každá druhá dedina či klub, u nás len málokto.
Zároveň, ani z tých peňazí, čo si župa, pod vedením Eriky Jurinovej, naplánovala rozdeliť, nerozdala všetko. Zo schválených 3,21 milióna eur reálne vyplatil len 58 percent! Čo je podľa štátnych nezávislých kontrolórov najmenej spomedzi všetkých krajov na Slovensku. Zvyšných 1,34 milióna eur zostalo nevyčerpaných. Kam presne sa tieto peniaze podeli, prečo ich kraj nerozdal a či sa vôbec niekde použili, sa nikde nedočítate. Nevysvetlil to kraj a nevysvetľuje to ani samotná správa kontrolného úradu.
Bez jasných pravidiel
Štátni úradníci sa popri peniazoch pozreli aj na to, ako sa vlastne rozhoduje, kto dotáciu, teda peniaze, dostane a kto nie. A zistili, že Žilinský kraj to väčšinou nevedel poriadne vysvetliť. Nemal jasne dané pravidlá, podľa ktorých sa vyberalo, komu financie poputujú. Jednoducho sa rozhodlo a prečo práve tak, to sa spätne nedalo overiť.
Rovnako dôležité je, čo sa deje potom, keď peniaze raz odídu z krajského účtu. Bežný človek by čakal, že si niekto aspoň občas overí, či obec alebo klub skutočne minuli peniaze na to, na čo ich dostali. No Žilinský kraj takto neskontroloval nič. Za celých šesť rokov nešiel nikto zo župy overiť ani jeden jediný prípad priamo na mieste. Nie je to pritom o tom, že by na to kraj nemal ľudí, kedže iné samosprávy to zvládli bez problémov. Banskobystrický kraj napríklad za rovnaký čas takto preveril takmer 400 prípadov.
Zhrnuté jednou vetou, žijeme v kraji, ktorý si sám nevie ustrážiť, či rozdelené peniaze naozaj dorazili tam, kam mali a súčasne nedokáže minúť ani to málo, čo si sám naplánoval rozdať.
„Toto nie sú čísla v tabuľke. Toto sú konkrétne obce, konkrétni hasiči, konkrétne kluby, ktoré ostali bez podpory, hoci na ňu mali rovnaké právo ako obce v iných krajoch. A keď sa napokon niečo pridelí, nikto sa už nepýta, čo sa s tým naozaj stalo," hovorí kandidát na predsedu Žilinského samosprávneho kraja Martin Kapitulík.
Podľa neho však netreba nič vymýšľať odznova, ale stačí prevziať, čo už funguje inde. Košický kraj vedie celý proces žiadostí prehľadne, na webe, kde si každý môže pozrieť, kam peniaze idú. Banskobystrický kraj zase ako jediný pravidelne chodil kontrolovať, či sa peniaze naozaj použili tak, ako mali.
Päť krokov
Kapitulík, ktorý ako bývalý viceprimátor Žiliny presadzoval v meste otvorené dáta a digitalizáciu úradu, navrhuje päť krokov. Vopred jasné a záväzné pravidlá, kto a prečo dotáciu dostane; verejne dostupný zoznam všetkých žiadostí vrátane tých, ktoré neuspeli; prehľadný systém na internetovej stránke, kde si to každý môže overiť; pravidelné kontroly na mieste s tým, že zneužité peniaze sa budú vymáhať späť; a záväzok reálne rozdeliť aspoň toľko, koľko dávajú porovnateľné kraje.
Okrem toho chce, aby každá obec v kraji dostávala 5 000 eur ročne na verejnoprospešný projekt, bez komplikovaných výziev a súťaží, ktoré malá obec často nemá kapacitu vyhrať. Či to bude ihrisko, parkovisko alebo oprava zelene, si rozhodne sama, pretože svoje potreby pozná najlepšie.
Objednávateľ: Martin Kapitulík, Žilina
Dodávateľ: REXA & ROMAN PARTNERS s.r.o., Pribinova 32B, Bratislava, IČO: 51829681
